Sv. Matka Tereza, držiteľka Nobelovej ceny za mier a jedna z patróniek Medzinárodnej charity, je známa svojou službou tým najchudobnejším. Láska k blížnemu podľa nej spočíva v maličkých gestách urobených pre dobro ostatných, vysvetľuje kardinál Tagle. Zdrojom všetkej existujúcej lásky je Boh. A každá osoba „bola stvorená na obraz Boha, aby bola tvárou jeho lásky na zemi“. Matka Tereza „dovolila Bohu, ktorý je Láska, aby premenil samotnú jej bytosť na nástroj lásky Boha k chudobným“, pripomína predseda Medzinárodnej charity.

...Ako ľudská rodina máme spoločný pôvod v Bohu; obývame spoločný dom, planétu ako záhradu, zem, na ktorú nás Boh postavil; a máme spoločný cieľ v Kristovi. Keď však na toto všetko zabudneme, naša vzájomná závislosť sa stáva závislosťou niektorých od tých druhých - strácame túto harmóniu vzájomnej závislosti a solidarity - zväčšujúc nerovnosť a vysúvanie na okraj. Oslabuje sa sociálna štruktúra a poškodzuje sa životné prostredie. Je to vždy ten istý spôsob konania.

Preto je princíp solidarity dnes viac než kedykoľvek nevyhnutný, ako to učil sv. Ján Pavol II. (porov. Enc. Sollicitudo rei socialis, 38-40). Vo vzájomne prepojenom svete zakúšame, čo znamená žiť v jednej „globálnej dedine“. Je to pekné vyjadrenie: veľký svet nie je nič iné, než jedna globálna dedina, pretože všetko je vzájomne prepojené. Avšak nie vždy premieňame túto vzájomnú závislosť na solidaritu. Je tu dlhá cesta medzi vzájomnou závislosťou a solidárnosťou. Egoizmy – individuálne, národné i tie zo strany mocenských skupín – a ideologické strnulosti naopak živia «štruktúry hriechu» .

(arcibiskup v Malines-Brusel, 1851-1926)

„Odhalím vám tajomstvo svätosti a šťastia. Ak si každý deň na päť minút upokojíte myseľ, zavriete oči pred všetkým, čo je zmyselné, a prestanete počúvať hurhaj sveta, aby ste boli schopní utiahnuť sa do svätostánku svojej pokrstenej duše, ktorá je chrámom Ducha Svätého, a obrátite sa naňho slovami:

Láska nie je puto, ale sloboda. Putá z nás robia otrokov. Boh je sloboda. Lásku nesmieme pokladať za bežný ľudský cit. Je to božská sila Stvoriteľa, je to sila nebeského zmŕtvychvstania.

Dobrý Boh nehľadí na to či sú naše modlitby dlhé a krásne, ale či vychádzajú z hĺbky srdca, či je v nich veľká úcta a ozajstná túžba zapáčiť sa Bohu.

Dnešné Evanjelium (porov. Mt 13,44-52) tvoria záverečné verše kapitoly, ktorú Matúš venuje podobenstvám o Nebeskom kráľovstve. Stať pozostáva z troch tematicky práve naznačených a krátkych podobenstiev: o ukrytom poklade, o vzácnej perle a o sieti hodenej do mora.

Zastavím sa pri prvých dvoch, v ktorých je Nebeské kráľovstvo pripodobnené dvom rôznym „vzácnym“ veciam: pokladu ukrytému v poli a perle veľkej hodnoty. Reakcia toho, kto nájde perlu alebo poklad je prakticky rovnaká: človek a obchodník predajú všetko, aby získali to, na čom im teraz už najviac záleží. Týmito dvoma prirovnaniami nás má Ježiš v úmysle zapojiť do budovania Nebeského kráľovstva, predstavujúc nám podstatnú charakterovú črtu kresťanského života, života Nebeského kráľovstva: na tomto Kráľovstve majú plnú účasť tí, ktorí sú ochotní vsadiť všetko; sú odvážni.