Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

„Vy ste soľ zeme. … Vy ste svetlo sveta.“ (Mt 5, 13.14)

Ježišu, možno aj dnes máš pri pohľade na naše mestá dôvod plakať. Aj my môžeme byť voči tebe slepí a nechápať cestu pokoja, ktorú si nám ukázal (porov. Lk 19, 41).

Detox duše

Googlite, aby ste našli tú správnu diétu, správny detox pre organizmus, správnu meditáciu na vyčistenie hlavy od stresov…?
Hľadáte správny „adrenalín“, ktorý by dal vášmu životu „iskru“, „šťavu“ „grády“ a tak podobne?
Možno si iba neuvedomujete, že vlastne hľadáte pokánie.
Často má človek o tému pokánia tak malý záujem, že sa ani neunúva vysloviť voči nemu nejakú námietku. Má pocit, že už len spomenutím slova pokánie ho niekto takmer obťažuje.
Presnejšie – asi hľadáte alternatívu pokánia, ktorá by zodpovedala postmodernej mentalite. Tá zredukovala život človeka na to, čo súvisí s jeho organizmom alebo citovým životom, so zdravím...
Máte pocit, že cirkevná terminológia o pokání vás už akosi neoslovuje? Absolvovali ste rôzne pobožnosti a nič to vo vašom živote nezmenilo?
Keď v súčasnom svete pokánie už akosi nie je v móde, skúste prijať zamyslenie nad zmenou života pomocou iného jazyka.

Z dnešnej rannej homílie pápeža Františka:

...„Pozývam vás, aby ste dnes venovali päť až desať minút sediac, bez rádia, bez televízie, po sediačky a uvažovali nad vlastným príbehom: nad požehnaniami i nezdarmi, nad všetkým.

Milovať znamená trpieť – zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD

Jeden kňaz spomína na chvíľu, keď mu zomrel otec. Keď cestoval domov autom na pohreb mysľou mu prebiehali myšlienky na otca, na roky mladosti strávené s ním, na rozličné udalosti, ktoré spolu zažívali. Zrazu z ničoho nič prepukol do plaču. Snažil sa ho potlačiť. Nešlo to. Naopak, plač sa stával stále silnejším. Slzy  mu tak stekali na košeľu, až bola celá mokrá. Nebol schopný šoférovať. Musel sa zastaviť na najbližšej pumpe a tam prečkať, kým mu plač neprestane.

Keď prišiel domov myslel si, že bude pevný a že ako kňaz, ktorý verí vo večný život, o tejto svojej viere vydá svedectvo. Nedokázal to. Keď sa stretol so svojou mamou a súrodencami, plač ho znova prepadol.

Z homílie pápeža Františka: Boh plače, ak sa od neho vzďaľujeme

„Sklamaním Boha je nevera ľudu... Rovnako aj my sme Božím ľudom a dobre poznáme, aké je naše srdce a každý deň musíme vykročiť na cestu, aby sme pomaly neskĺzli k idolom, k ilúziám, k svetskosti, k nevere. Myslím si, že dnes by nám prospelo myslieť na sklamaného Pána: ,Povedz mi, Pane, si zo mňa sklamaný?’. V niečom určite. [Treba] sa zamyslieť a položiť si túto otázku.“

Boh však „má nežné srdce, srdce otca“, dodal na záver svojej dnešnej homílie pápež František. Veriacim v Dome sv. Marty pripomenul, ako Ježiš zaplakal „nad Jeruzalemom“. Prítomných vyzval, aby sa spýtali seba samých: „Plače Boh kvôli mne? Je zo mňa sklamaný? Vzdialil som sa od Pána?“. „Koľko mám bôžikov, ktorých sa neviem zbaviť, ktorí ma zotročujú? Tú modloslužbu, ktorú máme vo vnútri... A Boh kvôli mne plače“, zakončil svoju úvahu Svätý Otec:

Trpezlivosť a zodpovednosť/ 1.

Neviem ako vy, ale ja nerád čakám. Mám rád veci radšej okamžite. Čakať v rade je pre mňa utrpenie. Uvedomujem si, že to nie je čnosť.

Redakčné články