Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Aká je otcovská láska

„daj nám“ to je krásna dôvera detí, ktoré očakávajú všetko od svojho Otca.

Z rannej homílie pápeža

Nestačí robiť skutky milosrdenstva, treba s druhými prežívať bolesť

„To znamená trpieť s tým, kto trpí. Skutok milosrdenstva neznamená urobiť niečo, aby sme mali dobrý pocit na duši: skutok dobra, aby som sa cítil lepšie, spadne mi tak kameň zo srdca... To nie! Znamená to tiež zažívať bolesť druhých. Podeliť sa a mať súcit idú ruka v ruke. Je milosrdný ten, kto sa vie podeliť a tiež prežívať problémy druhých. A tu je otázka: viem sa podeliť? Som štedrý? Som nezištný? Keď vidím človeka, ktorý trpí, ktorý je v ťažkostiach, trpím tiež? Viem sa vcítiť do situácie druhých? Do situácie utrpenia?“ 

Odpustenie

Isto nie je náhoda, že prvý dar Ducha Svätého je odpustenie. Odpustenie nám, Kristovým učeníkom, teda tým, ktorí majú o ňom vydávať svedectvo: „Pokoj vám! Ako Otec poslal mňa, tak aj ja posielam vás.

Zoslanie ducha svetského


Súčasťou ilustrácie je fragment obrazu ZOSLANIE DUCHA SVÄTÉHO – El Greco, 1604 – 1610, Prado, Madrid

Ježiš povedal apoštolom: „Kto vás počúva, mňa počúva…“ (Lk 10, 16). Niektorí kresťania z toho akosi automaticky odvodzujú, že aj zo slov dnešných kazateľov môžu žiť rovnako, ako zo slov Ježišových: „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt 4, 4), „Lebo živé je Božie slovo, účinné…“ (Heb 4, 12)
Avšak tí apoštoli, ktorým a o ktorých Ježiš povedal „Kto vás počúva, mňa počúva…“, vzápätí odvrávali: „Boha treba viac poslúchať ako ľudí“ (Sk 5, 29) samotnému veľkňazovi a veľrade, ktorí boli ustanovení podľa Mojžišovho zákona.
Čo z toho vyplýva?
Kresťan má žiť z Božieho slova a počúvať ho aj z úst nástupcov apoštolov, ale viac má poslúchať Boha ako ľudí. Ľudské názory a obyčaje Božích služobníkov teda nemajú takú autoritu, účinnosť a výživnú silu ako Božie slovo (Mk 1, 27). Cirkev to vo všeobecnosti vie, ale ak ľudia duchovne spia, nevšimnú si, kde a ako sa nepriateľovi podarilo medzi „pšenicu“ zasiať „kúkoľ“ (Mt 13, 25) – zameniť silu Božieho slova za ľudské metódy a reči, ktoré už nemajú moc Boha:
Mt 7, 28-29: „Keď Ježiš skončil tieto reči, zástupy žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako ich zákonníci.“
S potravou pre dušu to teda môže byť podobné, ako s potravinami pre telo, ktoré sa po dátume spotreby pokazia a konzumovať ich môže byť zdraviu i životu nebezpečné. Navonok síce môžu vyzerať neškodne, ale ak už neobsahujú žiadne vitamíny, stanú sa balastom, ktorý vyvoláva obezitu a iné zdravotné ťažkosti. A s nábožnými rečami, ktoré nesprevádza Božia moc to môže byť podobné.
Apoštol Pavol vyzýva: „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“. (Rim 12, 2).
Dúfam, že tomuto rozoznávaniu môže pomôcť aj ďalší biblický príbeh po dátume spotreby – biblická karikatúra zoslania Ducha svätého. Ukazuje, ako by sa asi biblická udalosť mohla odohrať dnes - pre súčasného kresťana, keď kresťania namiesto toho, aby svet vierou premáhali (1Jn 5, 4) sa svetu prispôsobujú. Bol inšpirovaný reklamou katolíckeho periodika na predplatné, ktorým mali byť čitatelia zaradení do zlosovania a mohli vyhrať aj osobné auto. Reklamu skutočne odvysielalo pred istým časom katolícke rádio.

Lk 23, 34: „Ježiš povedal: »Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia«.“
Kto chce vedieť, čo vlastne kresťania prispôsobením sa svetu robia, nech číta ďalej!

Z rannej homílie pápeža Františka: Sme vnímaví na podnety Ducha Svätého?

„Som schopný počúvať ho? Som schopný prosiť ho o inšpiráciu prv než urobím nejaké rozhodnutie, prv než sa k niečomu vyslovím alebo niečo podniknem? Alebo je moje srdce nerušené, bez emócií, je to srdce nehybné? Nuž, keby sme niektorým srdciam urobili duchovný elektrokardiogram, výsledkom by bola rovná čiara, bez emócií. Aj v evanjeliách sú takí, spomeňme si na zákonníkov: verili v Boha, poznali všetky prikázania, ale srdce mali zatvorené, nenechali sa znepokojovať.“

Pozerať novým pohľadom

„Je to pokušenie pre mladých, byť turistami. Nehovorím o prechádzke tu alebo niekde inde, toto je pekné.

Svätý Otec v Janove ponúkol svoje rady kňazom a zasväteným

V prvej otázke sa kňaz don Andrea opýtal pápeža na kritériá pre intenzívny duchovný život v službe kňaza v súčasnom modernom svete. Svätý Otec v odpovedi zdôraznil nevyhnutnosť brať si príklad z Ježiša. Ježiš je stále na ceste, medzi ľuďmi, blízko k ich problémom. Len večer sa vzďaľuje, aby sa modlil k Otcovi. Takto je opisovaný v Evanjeliu. Byť s ľuďmi, byť s Otcom - to je to, čo učí Ježiš, zdôraznil pápež František: „všetko sa žije podľa tohto kľúča stretnutia“:

„Vy, kňazi, musíte sami seba preverovať v tomto: Som človekom stretnutia? Som človekom adorácie? Som človekom na ceste? Som človekom ucha, ktorý počúva? Alebo keď mi začnú rozprávať o veciach, reagujem? (...) Nechám sa unaviť od ľudí? Toto bol Ježiš... Nie sú na to iné vzorce. Ježiš mal jasné vedomie, že jeho život je pre druhých: pre Otca a pre ľudí, nie pre seba samého. Rozdával sa, dával sa ľuďom, dával sa Otcovi v modlitbe. A svoj život žil v znamení misie: som poslaný Otcom, aby som povedal tieto veci.“

Redakčné články