V dnešnej stati z evanjelia (porov. Lk 12,32-48) Ježiš znovu volá svojich učeníkov k neustálej bdelosti. Prečo? Aby dokázali postrehnúť, kedy do ich života vstupuje Boh; lebo Boh neustále prichádza do nášho života. A [Ježiš] ukazuje spôsoby, ako správne prežívať túto bdelosť: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (v. 35). Toto je ten spôsob. Predovšetkým „mať opásané bedrá“, čo znázorňuje postoj pútnika, pripraveného vydať sa na cestu. Neuhniezdiť sa teda v pohodlných a zabezpečených príbytkoch, ale odovzdať sa,  v jednoduchosti a dôvere sa otvoriť Božiemu príchodu do nášho života, Božej vôli, ktorá nás vedie k budúcemu cieľu.

Darovanie odľahčuje srdce

Predovšetkým, dávajte. Dnes rýchlo myslíme na to, aby sme mali. 
Mnohí žijú čisto s cieľom vlastniť, čo sa im páči. Nie sú však nikdy spokojní, pretože ak máš jednu vec, chceš zas ďalšiu a potom ešte ďalšiu a tak ďalej, bez konca. Neexistuje sýtosť v získavaní vlastníctva. Čím viac je ho, tým provokuje väčší hlad, bez toho, aby si našiel to, čo robí dobre srdcu. Srdce sa cvičí nie vlastnením, ale prostredníctvom daru. Vlastnenie dáva srdcu stučnieť, robí ho ťažkým, svetským. Darovanie ho odľahčuje. Je to tréning na každý deň. Preto Ježiš stanovuje ako východiskový bod nie mať, ale dávať: dávajte, čiže začnite vkladať život do hry!

Dávať znamená zdvihnúť sa z kresla, z pohodlností, ktoré nás robia zakuklenými do seba, a vydať sa na cestu. Darovať znamená prestať brať život pasívne a vstúpiť do terénu, aby sme svetu darovali trochu dobra. Prosím vás, nenechávajte život na nočnom stolíku, neuspokojte sa sledovaním ako beží v televízii, neverte, že to, čo vás urobí šťastnými, bude ďalšia aplikácia na stiahnutie z internetu. «Tie najkrajšie sny sa získavajú cez nádej, trpezlivosť a usilovnosť, zrieknutím sa náhlenia» (Apošt. exhort. Christus vivit, 142). Boh vás sprevádza na tejto ceste a fandí vám, aby ste zo seba dali to najlepšie.

Nasledujeme Pána, pretože sme uverili, že jedine on prináša život. nasledovanie nemá vekové vymedzenie, nevyžaduje byť vynikajúcimi alebo mať už niečo za sebou. Je nezištným darom, pretože dobrý Otec miluje tú hlinenú nádobu, ktorou sme! Nejde o prezentovanie životopisov.

Raz prišiel jeden brat za abbém Silvánom na horu Sinaj a keď uvidel bratov, ako pracujú, povedal starcovi: „Neusilujte sa o pokrm, ktorý je pominuteľný.

Ďakujem ti za každý okamih, lebo si v každej chvíli so mnou.