....Konečne, jedným z najvýraznejších momentov pre chvíle frustrácií a znechutenia môže byť poznanie, že nás okolie nie príliš dobre chápe, že sú okolo nás dokonca takí, ktorí nám výslovne hádžu polená pod nohy. Chvíľu to človek ťahá, avšak po čase, hlavne u tých slabších, sa objaví pocit frustrácie, sklamania a znechutenia. Môže to prísť dokonca až tak ďaleko, že človek praští so všetkým a oddá sa zúfalstvu.

Takýmto prípadom bol prorok Eliáš z prvého čítania nasledujúcej nedele. Všimnime si jeho príbeh.

Chcel by som, aby každý pochopil obrovskú milosť, ktorú Boh preukazuje vo svojom milosrdenstve, keď nám posiela utrpenie...

Prečo sme tak otupení pre veľkosť nebeského pokrmu, ktorý nám Boh ponúka?

...V priebehu stáročí svet definoval Ježiša rôzne: ako veľkého proroka spravodlivosti a lásky; ako múdreho učiteľa života; ako revolucionára; ako toho, kto sníva Božie sny... a tak ďalej. Sú to mnohé pekné veci. V zmäti týchto a ďalších hypotéz až dodnes vystupuje do popredia jednoduché a jasné vyznanie Šimona, zvaného Peter, muža pokory a plného viery: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (v. 16). Ježiš je Synom Boha: je teda po všetky veky živý, ako je večne živý jeho Otec. Toto je tá novosť, ktorú milosť Božia zapaľuje v srdci toho, kto sa otvorí Ježišovmu tajomstvu: je to istota nie matematická, ale ešte silnejšia, vnútorná, v tom, že sme stretli Prameň Života, sám Život, ktorý sa stal telom, viditeľným a hmatateľným uprostred nás. Toto je skúsenosť kresťana, no nie jeho zásluhou, nie zásluhou nás kresťanov, ale pochádza od Boha, je to milosť Boha - Otca, Syna a Ducha Svätého. Všetko toto je už v zárodku obsiahnuté v Petrovej odpovedi: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“.

„Človek stojí pred týmto rázcestím: Boh mi veci predpisuje, alebo sa o mňa stará? Sú jeho prikázania len akýmsi zákonom, alebo obsahujú slovo, ktorým sa o mňa stará?