Jedným z dôvodov, prečo ľudia chodia na pútnické miesta a prečo sa k náboženstvu obracajú dokonca aj mnohí neveriaci je možnosť, že by mohli byť uzdravení zo svojej nevyliečiteľnej choroby. Správa, že niekto bol na takomto mieste náhle a úplne uzdravený z nevyliečiteľnej choroby sa šíri ako blesk a mnohých chorých alebo ich príbuzných dokáže zmobilizovať až natoľko, že sa aj za cenu strádania a obrovských obetí rozhodnú na takéto miesto pricestovať. Mnohí sa však vracajú domov sklamaní, lebo nemajú dojem, že by boli našli to, čo hľadali. Nie však všetci. Mnohí aj keď uzdravení navonok nie sú, sa z takéhoto miesta vrátia predsa spokojní a šťastní. Od čoho to závisí?  

Keď čítame evanjeliá a vidíme v nich Ježiša ako uzdravuje chorých, možno nejedného z nás napadne otázka: „Čo to boli za choroby, z ktorých Ježiš ľudí uzdravoval? A aký bol rozsah a podoba toho ich uzdravenia?“

„Prežívať stretnutie s Ježišom je tiež liekom na „paralýzu normálnosti“, je otvorením sa dennému virvaru milosti.

...„Nie som pán času“ – „pomôže nám opakovať si túto pravdu“, odporučil Svätý Otec, „lebo nás to zachraňuje od ilúzie okamihu – čiže od toho, aby sme brali život ako nejakú reťaz pozostávajúcu z momentov, ktorá nemá zmysel“. „Som na ceste a musím hľadieť vpred“, avšak  musím zároveň zvážiť, že „smrť je dedičstvom“, ktoré zanechám, nie tým materiálnym, ale dedičstvom svedectva, upresnil pápež František a pokračoval:

„A musíme si klásť otázku, aké by bolo to dedičstvo, ak by si ma Boh povolal dnes? Aké dedičstvo  zanechám ako svedectvo života? Je to jedna dobrá otázka, ktorú by sme si mali položiť a takto sa pripraviť, lebo sa to týka nás všetkých, nikto z nás tu nezostane ,ako relikvia‘. Nie, všetci pôjdeme touto cestou.“

„Ježiš si neotvára kanceláriu duchovného poradenstva s oznamom «Prorok prijíma v pondelok, stredu, piatok od tretej do šiestej. Vstupenka stojí toľko a toľko, alebo ak chcete, môžete dať dobrovoľný príspevok.» Nie, Ježiš takéto niečo nerobí. Ani si neotvára lekársku ambulanciu s oznamom: «Chorí nech prídu v ten a ten deň, a budú uzdravení». Ježiš prichádza priamo medzi ľudí.“

A „toto je príklad pastiera, ktorý nám Ježiš predkladá“, dodal Svätý Otec, rozprávajúc o jednom „svätom kňazovi, ktorý takto sprevádzal svoj ľud“ a ktorý bol z tohto dôvodu večer „unavený“, a to únavou „skutočnou, nie idealizovanou“, unavený ako „ten, kto pracuje“ a stojí uprostred ľudí. Ježiš rád vychádza v ústrety ľuďom v problémoch, keď ho o to prosia.

„Neraz si myslíme, že poníženosť znamená ísť pokojní, ísť možno so sklonenou hlavou pozerajúc na podlahu ... ale aj prasatá kráčajú so sklonenou hlavou: toto nie je poníženosť.

...Ktosi sa vyjadril, že Biblia je ako les. V lese máš veľké stromy, malé stromy, kríky, lúky, potoky, močariny. Máš tam vyvýšené miesta, rokliny, jaskyne. Máš tam príjemné zvieratá, i nebezpečné šelmy, vtáky, plazy, hmyz. Nie všetko, čo je v lese, vidíš, nie všetko počuješ, nie všetko cítiš. Tvoje zmysly nie sú preto vždy tvojím najlepším vodcom. Občas musíš použiť intuíciu, predvídavosť alebo logiku. Lenže niekedy ti ani to nestačí, aby si sa v lese nestratil, či si neublížil. Biblia je ako takýto les, do ktorého je najlepšie, aspoň v začiatkoch ísť v doprovode skúseného sprievodcu, ktorý by nám okrem cesty ponúkol aj kľúč na spoznávanie a otváranie tajomstiev tejto tajomnej knihy.

Pán nám hovorí: «Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať» (Jn 13,35).