Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Ťarcha kríža

Z homílie pápeža Františka – na slávnosť Božského Srdca na záver Jubilea kňazov

...Srdce Dobrého Pastiera je nielen Srdcom, ktoré je voči nám milosrdné, ale je milosrdenstvom samým. Tam žiari Otcova láska, tam s istotou cítim, že som prijatý a pochopený taký, aký som; tam so všetkými svojimi limitmi a hriechmi zakúšam chuť istoty, že som vyvolený a milovaný. 

Hľadiac na to Srdce obnovujem prvotnú lásku – spomienku, keď sa Pán dotkol mojej duše a pozval ma nasledovať ho – radosť, keď som na jeho slovo hodil siete života (porov. Lk 5,5).

Blahoslavenstvá moderných čias

Blahoslavení, ktorí si vážia záujmy druhých ako svoje vlastné, lebo budú rozsievať pokoj a jednotu.

Kard. Jozef Tomko: Modlitba ako liek – útecha modlitby

Má modlitba nejaký zmysel?

Na viacerých miestach vo svete sa prebudil nový záujem o modlitbu, a to nielen u veriacich. Aj mnohí ateisti obdivujú veriacich, ktorí sa úprimne modlia. Vzniká tak otázka, či modlitba je rozumná ľudská činnosť, alebo len prejav poverčivosti, strachu, rozumovej zaostalosti. Ďalšia otázka je, či je užitočná alebo zbytočná. Kritickejším je presvedčenie, že modlitba vôbec neosoží, ba naopak priam škodí, lebo vytvára ilúzie a zbytočné sklamania.

Modlitba pri tom ostáva ako všeľudský prejav.

Nachádza sa u všetkých národov a vo všetkých kultúrach. Je základným prvkom každého náboženstva. Ako povedal už starý grécky historik a filozof Plutarch, „keď  prejdeme svetom, nájdeme mestá bez múrov, bez bohatstva, bez škôl alebo divadiel; nikto však nevidel mesto bez chrámu, alebo kde by sa nikto nemodlil“.

Z katechézy pápeža Františka: Modlitba ako zdroj milosrdenstva

Všetci zakúšame chvíle únavy a skleslosti, predovšetkým, keď sa naša modlitba zdá byť neúčinnou. Avšak Ježiš nás uisťuje: na rozdiel od nečestného sluhu, Boh pohotovo vypočuje svoje deti, aj keď to neznamená, že tak koná v tom čase a takými spôsobmi, ktoré by sme chceli my. Modlitba nie je čarovnou paličkou! Nie je žiadnym čarovným prútikom! Pomáha zachovať vieru v Boha – a odovzdať sa mu aj vtedy, keď nechápeme jeho vôľu.

V tomto je nám Ježiš – ktorý sa mnoho modlil – sám príkladom. List Hebrejom pripomína, že «v dňoch svojho pozemského života Ježiš so silným výkrikom a so slzami prednášal prosby a modlitby tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti; a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť» (porov. 5,7). Na prvý pohľad sa toto tvrdenie zdá byť nezodpovedajúce pravde, lebo Ježiš umrel na kríži. No napriek tomu sa List Hebrejom nemýli: Boh skutočne zachránil Ježiša od smrti dajúc mu nad ňou úplné víťazstvo, avšak cesta k jeho dosiahnutiu viedla cez samotnú smrť! Odvolávka na prosbu, ktorú Boh vypočul, odkazuje na Ježišovu modlitbu v Getsemanskej záhrade. Zachvátený naliehajúcou úzkosťou Ježiš prosí Otca, aby ho oslobodil od horkého kalichu utrpenia, avšak jeho modlitba je plná dôvery v Otca a  odovzdáva sa bezvýhradne jeho vôli: «No nie ako ja chcem, ale ako ty» (Mt 26,39), hovorí Ježiš.

Stretnutia v Oltárnej sviatosti

Ježiš, ktorý zomrel za hriechy všetkých ľudí,
chce nadviazať vzťah s každým z vás
a chce zaklopať na dvere vášho srdca,
aby vás mohol zahrnúť svojou milosťou.

Chlieb života víno lásky

V tajomstve eucharistie nám Pán dáva chlieb života a víno svojej lásky a pozýva nás na oslavu večnej lásky.

Redakčné články