...Pán, reagujúc na tých, ktorí ho kritizovali, rozpráva tri podobenstvá, tri nádherné podobenstvá, ktoré ukazujú jeho zaľúbenie v tých, ktorí sa cítia byť od neho vzdialení. Bolo by skutočne krásne, ak by si dnes každý z vás vzdal do rúk Evanjelium, Evanjelium podľa Lukáša, 15. kapitolu a prečítal si tie podobenstvá. Sú nádherné.

V prvom z nich hovorí: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“ (v. 4). Niekto z vás? Racionálne zmýšľajúci človek to isto nebude: taký si to dobre zráta a radšej obetuje jednu ovcu, aby zachránil tých deväťdesiatdeväť. Boh však nerezignuje, ležíš mu na srdci práve ty, ktorý ešte nepoznáš krásu jeho lásky; ty, ktorý si ešte neprijal Ježiša za stredobod svojho života; ty, ktorý nedokážeš prekonať svoju hriešnosť; ty, ktorý azda kvôli škaredým veciam, ktoré sa odohrali v tvojom živote, neveríš v lásku.

I dnes nám všetkým treba ochrany Sedembolestnej. I dnes sa u nás na Slovensku dávajú Kristovi bolestné rany.

….1. Jedným z  dôkazov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote je prežívaná vďačnosť za všetko, čo sme dostali. Je to akoby vnútorný zrak, ktorým vidíme dary, ktoré sme nemuseli dostať a ktoré máme. Je zvláštne, s akou samozrejmosťou prijímame dary, ktoré sme dostali úplne zadarmo. Ide o materiálne dobrá, ale i nadanie, schopností a rôzne talenty, ktoré môžeme vlastným úsilím rozvinúť, ale ktoré by bez jeho darovaného základu nejestvovali. Ľudia si obyčajne všimnú hodnotu daru, ktorý dostali, až vtedy, keď oň prídu. Tak je to so zdravím, priateľskými vzťahmi či dobrou rodinou.

Často až strata týchto hodnôt nás upozorní na cenu, ktorú mali pre náš život. Gilbert Keith Chesterton, anglický spisovateľ, konvertita, bol po svojom obrátení na katolícku vieru nesmierne vďačný za každú maličkosť. V jednom z jeho citátov to vyjadruje takto: „Skoro všetky najlepšie a najvzácnejšie veci na svete dostanete za pár halierov. S výnimkou slnka, mesiaca, zeme, ľudí, hviezd, búrky a podobných maličkostí. Tie dostanete úplne zadarmo.“ Všimnúť si dary, ktoré sme dostali a byť za ne vďačný je jedným z indikátorov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote.

Úžasnú pozvánku sme dostali, no nie je ľahké prísť tam, kde sme volaní: cesta je neľahká a brána úzka, no stojí to za to tam sa dostať.

Peter Šantavý

«Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť» (v. 24).

..Týmito slovami nám Ježiš dáva pochopiť, že tu nejde o čísla, nejde tu o „uzavretý počet“ v raji! Ide skôr o to, aby sme už odteraz išli správnou cestou a táto správna cesta je pre všetkých, no je úzka. Toto je problémom. Ježiš nám nechce dávať ilúzie, hovoriac: „Áno, buďte pokojní, je to ľahké, je to jedna pekná autostráda a na jej konci je veľká brána...“ Nie toto nám nehovorí. Hovorí nám o tesnej bráne. Hovorí tak, ako sa veci majú: prechod je úzky. V akom zmysle? V tom, že pre spásu je treba milovať Boha a blížneho a to nie je pohodlné! Brána je „úzka“, lebo si veľa vyžaduje, láska si vždy vyžaduje veľa, žiada si vynakladať úsilie, či lepšie, „námahu“, čiže rozhodnú a vytrvalú vôľu žiť podľa Evanjelia. Svätý Pavol to nazýva «dobrý boj viery» (1 Tim 6,12). Treba sa usilovať sa každý deň a po celý deň, aby sme milovali Boha a blížneho.

Aj Panna Mária je v Kristovom tajomstve prítomná už „pred stvorením sveta“ ako tá, ktorú Boh Otec vyvolil za matku svojho Syna.

V dnešnej stati z evanjelia (porov. Lk 12,32-48) Ježiš znovu volá svojich učeníkov k neustálej bdelosti. Prečo? Aby dokázali postrehnúť, kedy do ich života vstupuje Boh; lebo Boh neustále prichádza do nášho života. A [Ježiš] ukazuje spôsoby, ako správne prežívať túto bdelosť: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (v. 35). Toto je ten spôsob. Predovšetkým „mať opásané bedrá“, čo znázorňuje postoj pútnika, pripraveného vydať sa na cestu. Neuhniezdiť sa teda v pohodlných a zabezpečených príbytkoch, ale odovzdať sa,  v jednoduchosti a dôvere sa otvoriť Božiemu príchodu do nášho života, Božej vôli, ktorá nás vedie k budúcemu cieľu.