...piesok a skala – tvoria slová s protichodným významom – piesok nie je pevný, „je výsledkom rečí“, je maskovaním sa za kresťana, je to život vybudovaný „bez základov“. Skalou je naopak Pán, povedal pápež:

„On je tou silou. Mnohokrát však ten, kto dôveruje v Pána, nie je viditeľný, nemá úspech, je skrytý... avšak je pevný. Jeho nádej nespočíva v rečnení, v márnivosti, v pýche, v prchavých mociach života. Pán je skalou. Konkrétnosť kresťanského života nám dáva ísť vpred a budovať na tej skale, ktorou je Boh, ktorou je Ježiš; na pevnom podklade toho, čo je Božie – a nie na vonkajškovosti či na márnivosti, pýche, protekciách... To nie. Na pravde.“

Ochota otvoriť sa tajomnej Prítomnosti, pomaly ju prijímať, dovoliť jej, aby ma mohla preniknúť, to je to, čo sa deje v advente – prvé záblesky svetla v ešte temnej noci.

„Každému z nás Pán dal strážneho anjela, je s nami od malička, až do našej staroby. Pán nám ho dal preto, aby nám v živote pomáhal. Každý má toho svojho.

„V tomto týždni nám prospeje myslieť na koniec. Ak by si ma Pán povolal dnes, čo by som urobil? Čo by som povedal? Aké zrno mu ukážem? Myšlienka na koniec nám pomáha ísť vpred.

Svätý Otec komentoval Ježišove slová z evanjelia o chudobnej vdove, ktorá hodila do chrámovej pokladnice dve drobné mince (Lk 21,1-4).

„Je to výzva k štedrosti. A štedrosť je vecou každodennosti. Musíme nad tým uvažovať: ako byť štedrejším voči chudobným, voči núdznym ..., ako im môžem viac pomôcť? – „Veď viete, otče, že my ledva vyžijeme od výplaty k výplate.“ – Ale nejaké tie mince ti nezvýšia? Premýšľaj: dá sa prejaviť štedrosť aj s nimi. Uvažuj. Drobné veci: prejdime sa napríklad po našich izbách, po našich šatníkoch. Koľko párov topánok mám? Jeden, dva, tri, štyri, pätnásť, dvadsať... Každý to môže povedať: trochu priveľa. ... Poznal som monsignora, čo ich mal štyridsať... Nuž ak máš toľko topánok, daruj polovicu. Koľko mám odevov, čo nepoužívam alebo ich použijem raz za rok? To je spôsob, ako byť veľkodušnými, darovať to, čo máme, podeliť sa.“

Často nie sme so svojím životom spokojní. Zároveň však máme strach niečo meniť, skoncovať s dôverným a odvážiť sa k vnútornému a vonkajšiemu prevratu.