Ďakujem ti za každý okamih, lebo si v každej chvíli so mnou.

V období prázdnin a dovoleniek radi navštevujeme pútnické miesta a zaujímavé destinácie, ale najmä sa usilujeme  ponavštevovať našich priateľov, ktorých sme celý rok nestretli. Bránila nám v tom vzdialenosť alebo časová zaneprázdnenosť. Osobné stretnutie ľudí má pre udržiavanie priateľstva kľúčový význam. Veď i naše slovenské porekadlo hovorí: Zmizne z očí, zmizne z mysle. Priateľstvo je vzťah živený aj komunikáciou a osobným stretnutím. Viacerí autori sú presvedčení o tom, že keď chceme lepšie spoznať náš skutočný vzťah k Bohu, stačí ak hlbšie reflektujeme náš vzťah k ľuďom. Jestvuje veľa spoločných bodov na udržiavanie jedného i druhého vzťahu. Kvalita priateľstva s ľuďmi je neraz odrazom nášho priateľstva s Bohom. Skúsme si preto bližšie všimnúť tieto dva druhy priateľstva. Podľa P. Williama Beryho, odbornika v olbasti Ignaciánakej spirituality, jestvuje niekoľko aspektov priateľstva. 

Dnes slávime liturgickú slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, sviatok, ktorý sprevádza dvetisícročné dejiny kresťanského ľudu. Obaja boli povolaní stať sa stĺpmi rodiacej sa Cirkvi.

...Sú svedkami života. A pritom ich životy neboli úplne bezúhonné a priamočiare. Obaja boli hlboko nábožensky založení: Peter bol jedným z úplne prvých učeníkov (porov. Jn 1,41) a Pavol zas „horlil za obyčaje svojich otcov“ (Gal 1,14). Avšak obaja sa dopustili veľkých chýb: Peter došiel až tak ďaleko, že zaprel Pána, Pavol zas prenasledoval Božiu Cirkev. Obidvoch odhalil Ježiš svojimi otázkami: „Šimon, syn Jánov, miluješ ma?“ (Jn 21,15); „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 9,4).

Peter zostal Ježišovými otázkami bolestne zasiahnutý, Pavol zas z Ježišových slov oslepol. Ježiš ich zavolal po mene a zmenil im život. A aj po všetkých týchto udalostiach Ježiš týmto dvom kajúcim hriešnikom predsa len dôveroval. Mohli by sme sa spýtať: prečo nám Pán nedal úplne bezúhonných svedkov, svedkov s čistým registrom trestov, počestného života? Prečo Peter, a nie Ján? Prečo Pavol, a nie Barnabáš?

Moje vlastné ľudské telo sa skladá z mnoho miliónov buniek a pritom je to jedno telo, pretože ho oživuje jedna duša, ktorú ovláda neviditeľná myseľ, ale viditeľná hlava.

Veriaci očakávajú od kňazov iba jedno: aby boli „špecialistami“ na stretnutie človeka s Bohom. Nepožadujú od kňaza, aby bol expertom v ekonómii, stavebníctve alebo politike.