...Boh stvoril svet ako dobrý a krásny, ale po hriechu je svet poznačený zlom a skazenosťou. My, muži a ženy, sme všetci hriešnikmi, a preto by Boh mohol zasiahnuť, aby nad svetom vykonal súd, zničil zlo a potrestal hriešnikov. Boh však svet miluje, aj napriek jeho hriechom; Boh miluje každého z nás aj vtedy, keď schybíme a vzdialime sa od neho. Boh Otec miluje svet natoľko, že pre jeho záchranu daruje to najvzácnejšie, čo má: svojho jednorodeného Syna, ktorý dá svoj život pre ľudí, vstane z mŕtvych a vracia sa k Otcovi, a spolu s ním posiela Ducha Svätého. Trojica je teda Láska, celá v službe svetu, ktorý chce zachrániť a obnoviť. Dnes, pri zamýšľaní sa nad Bohom Otcom a Synom i Duchom Svätým, myslime na Božiu lásku! A bude skutočne nádherné môcť precítiť, že sme milovaní. „Boh ma miluje“: to je pocit z dnešného dňa.

Keď Ježiš hovorí, že Otec dal svojho jednorodeného Syna, spontánne nám napadne Abrahám a obetovanie jeho syna Izáka, o ktorom hovorí Kniha Genezis (porov. 22,1-14): hľa, akú „bezhraničnú mieru“ má láska Boha. Tiež nám napadne i to, ako sa Boh zjavuje Mojžišovi: ako ten, ktorý je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný (porov. Ex 34,6). Stretnutie s takýmto Bohom bolo povzbudením pre Mojžiša, ktorý, ako to stojí v Knihe Exodus, sa nebál postaviť za ľud pred Pánom, hovoriac mu: „Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji“ (v. 9). A Boh tak urobil, keď poslal svojho Syna. My sme synmi v Synovi mocou Ducha Svätého! Sme Božím dedičstvom!

„Vo svojej službe Božiemu ľudu bol svätý Ján Pavol II. pápežom rodiny“. To sú slová pápeža Františka pri svätorečení Karola Wojtylu a Angela Roncalliho pred šiestimi rokmi. Dnes pri storočnici svätého pápeža poľského pôvodu nachádzajú zvláštny význam. Sláviť začiatok jeho pozemského života nás prirodzene vedie k túžbe spoznať jeho rodinu, nazrieť do „tajomtva“ jeho rodičov, ktorých diecézna fáza blahorečenia sa začala minulý týždeň v Poľsku.

Dá sa bezpochyby potvrdiť, že niektoré základy kňazského a pastoračného účinkovania boli položené už v prvých rokoch  jeho života vo Wadowiciach, malom mestečku na najvzdialenejšom juhu Poľska, kde sa 18. mája 1920 narodil.

Ján Pavol II. svojim životom, utrpením, učením a vytrvalým ohlasovaním Evanjelia nám dáva univerzálny recept na svätosť. Je ním Kristova láska.

9. mája –17. mája 2020

Milí priatelia,

sme veľmi radi, že ste sa rozhodli pripojiť k duchovnému putovaniu, ktoré bude zavŕšené slávením 100. výročia od narodenia Karola Wojtylu.

Čo nás čaká? Chceli by sme mu touto novénou pripraviť duchovný darček a každý deň sa modliť za iný úmysel, ktorý podľa nášho úsudku bol jednou zdôležitých tém pontifikátu sv. Jána Pavla II.,a takto sa pripraviť na tento, pre nás, tak významný sviatok a nasmerovať viac naše srdcia k Ježišovi Kristovi, ktorý nás svojím Duchom vedie k Otcovi.K úmyslu dňa zodpovedá úryvok z textu sv. Jána Pavla II. i úryvok zo Sv. Písma.

...My máme mnoho spôsobov ako utešiť, od tých najautentickejších, od tých najbližších, až k tým najformálnejším, akými sú kondolenčné telegramy: „Hlboko zarmútený nad...“. To nikoho neuteší, je to len trik, útecha ako formalita. Ako však utešuje Pán? Toto je dôležité vedieť, aby sme sa aj my, keď v našom živote budeme musieť prechádzať chvíľami smútku, naučili vnímať, aká je skutočná útecha od Pána.

A v tejto stati evanjelia vidíme, že Pán utešuje vždy zblízka, s pravdivosťou a v nádeji. To sú tri črty Pánovej útechy. Zblízka, nikdy nie na diaľku: som tu. To krásne slovo: „Som tu“. „Som tu, s vami“. A mnohokrát v tichu. Ale vieme, že on je tu. Je prítomný stále. Je to tá blízkosť, ktorá je štýlom Boha, aj pri vtelení – stať sa voči nám blízkym. Pán utešuje blízkosťou. A nepoužíva prázdne slová, naopak uprednostňuje ticho. Silu blízkosti, prítomnosti. A hovorí málo. Je však nablízku.

...Ale tiež Ježiš, dobrý pastier – ako hovorí Peter v prvom čítaní, «trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach. Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa» (1 Pt 2,21-23) – bol mierny.

Jeden zo znakov  dobrého pastiera je miernosť, tichosť. 

Dobrý pastier je mierny. Pastier, ktorý nie je mierny, nie je dobrým pastierom. Niečo ukrýva, pretože miernosť sa ukazuje taká, aká je, bez toho, aby sa bránila. Ba pastier je nežný, má tú nežnosť blízkosti, pozná každú jednu ovcu po mene a stará sa o každú z nich akoby bola jediná, až do tej miery, že pri návrate domov po dni plnom práce, on unavený si všimne, že mu jedna chýba, vychádza znova pracovať, aby ju hľadal a sám ju prináša, nesie ju na pleciach (porov. Lk 15,4-5). Toto je dobrý pastier, toto je Ježiš, toto je ten, kto nás všetkých sprevádza na ceste života.