...Zastav sa trochu a zanechaj tento nepokoj a nezmyselné naháňanie sa, ktoré napĺňa srdce trpkosťou z pocitu že človek nikdy k ničomu nedôjde. Zastav sa, zanechaj tento tlak, nútiaci ťa žiť zrýchlene, ktorý rozptyľuje, delí a napokon ničí čas pre rodinu, čas pre priateľstvo, čas na deti, čas na starých rodičov, čas na vďaku... čas na Boha.

Zastav sa trochu pred potrebou, aby ťa stále všetci videli, pred potrebou byť stále „vo výklade“, pre ktorú sa zabúda na hodnotu intimity a uzobranosti.

„Obráťte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15), znie Ježišova prosba. Verte radostnej zvesti, že Boh je váš Otec.

..„Trpezlivosť znamená niesť problém na vlastných pleciach, a nie skladať ho na iného, aby ho ten niesol a znášal ťažkosti. [Poviem si:] „Nesiem si túto moju ťažkosť, je to môj problém. Spôsobuje mi utrpenie? Nuž samozrejme! Ale ho znášam.“ – Niesť to na pleciach. A trpezlivosť je tiež múdrosť pri dialógu s obmedzeniami. V živote sú mnohé obmedzenia, ale netrpezlivý človek ich nechce, ignoruje ich, pretože nevie s obmedzeniami viesť dialóg. Je tam nejaká ilúzia všemohúcnosti či lenivosti, nevieme... ale nedokáže to.“

Trpezlivá vytrvalosť, o ktorej hovorí sv. Jakub, však nie je len akýmsi návodom pre kresťanov, ale je to aj Božia vlastnosť, upresnil Svätý Otec: „Ak pozeráme na dejiny spásy, môžeme vidieť trpezlivosť Boha, nášho Otca“, ktorý vždy sprevádzal a viedol ďalej svoj  „tvrdohlavý ľud“, keď si tento „vytvoril modlu a lavíroval z jednej strany na druhú“. A trpezlivosť je aj to, čo má Otec „s každým z nás“: „sprevádza nás“ a „čaká, kedy nadíde náš čas“. Boh, ktorý poslal aj svojho Syna, aby „vstúpil do trpezlivosti“, „ujal sa svojho poslania“ a „s odhodlanosťou“ sa vystavil umučeniu:

Moc a milosť Ducha nie sú niečím, čo si môžeme zaslúžiť, alebo získať. To môžeme získať iba ako dar. Božia láska môže na nás vyliať svoju moc iba vtedy, keď jej dovolíme, aby nás vnútorne zmenila.

Znovu a znovu sa situácia opakuje.