Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Modlitba

Vzdať sa nádeje, zachrániť priateľstvo, utlmiť potrebu neustále komunikovať... Zdá sa, že pojmy na prvý pohľad tak protikladné, idú tentokrát ruka v ruke pospolu.
Kde nabrať silu – ak nie u Teba?

Veríme vôbec v apokalypsu?


Všimol som si neblahý fenomén (a to aj u seba), že kresťania neprikladajú veľký význam viere v apokalypsu a v druhý príchod Pána Ježiša na zem. Všetci máme svoje životy, snažíme sa ich nejako žiť – občas úspešne, občas s obtiažami – a stáva sa, že, hoci veríme v Krista a chodíme do kostola, Kristovo definitívne zjavenie sa svetu (apokalypsa = zjavenie) nejako nevnímame. Možno sme si tohto článku viery vedomí, ale akoby sme ani nechceli, aby Pán už prichádzal – tak, ako často nechceme zomrieť, hoci spása po smrti sa nedá porovnať s pozemským životom.

Jednoducho povedané, chceme si žiť svoje životy a nie umierať, alebo mať životy narušené, ba prerušené apokalypsou. Prikladáme tomuto životu veľký význam a články viery o „očakávaní budúceho veku“ sú možno vedome, možno nevedome odsúvané.

Je to správne? A ak nie, čo máme robiť – vari ignorovať pozemský život?
-

Dr. House: Ako to, že všetko dobré, čo sa stane, je vždy dielom Boha?!


Geniálny Dr. House na poli medicíny a biochémie, nemúdry Dr. House na poli kresťanského myslenia. Opäť bola epizóda, kde pacientmi boli veriaci ľudia a House mal tak príležitosť vyjadriť svoj rázny postoj voči náboženstvu. Jeho slová boli ofenzívou vo viacerých dialógoch, ktoré som si všetky nezaznamenal, avšak zaujala ma jedna jeho poznámka, ktorá istým spôsobom reprezentuje danú epizódu: „Ako to, že všetko dobré, čo sa stane, je vždy dielom Boha?!

Hoci je House neveriaci, môžeme voči nemu argumentovať Bibliou, pretože vyriekol štipľavú otázku, ktorá úmyselne dráždi učenie Cirkvi. Preto sa Cirkev môže obhajovať práve týmto svojím učením.
-

Prečo nemám, aj keď túžim

Stavba múru pokračuje. Kam až dosiahne? Bude z neho nová Babylonská veža? Dnes nie som celkom presvedčená, že stavba splní svoj cieľ. Až dosiahne stanovenú výšku, bude zbúraná a zas zostane hromada črepín, pichľavých... rozfŕknutých navôkol. Ako po bombe!

Búrka v duši a Boh


Asi väčšina ľudí má svojich „démonov“. Mám nimi na mysli isté problémy, možno aj komplexy v tom jungovskom zmysle slova, taktiež vžité chyby a neresti generujúce ustavične sa opakujúce ťažkosti, ba produkujúce také situácie, ktoré sú skutočnou skúškou nášho postoja k Bohu a k celej „tej veci ohľadom našej spásy“. V takomto význame môžeme démonov klasifikovať jedným slovom ako kríž – asi každý máme nejaký svoj kríž.

Rovnako i ja mám svoj kríž, ktorý však nateraz netreba špecifikovať, pretože sa chcem vyjadriť na poli vzťahu osobitnej reakcie na môj kríž na jednej strane a Božej reality na druhej strane – na to poslúži len vyznanie, že jednoducho aj ja mám svojich démonov a bubákov, ktorí vytvárajú môj kríž. Nuž, a práve tento kríž, títo moji démoni, mi boli popudom k určitej náboženskej, priam až existenciálnej duchovnej kríze, ktorá bola v uplynulom mesiaci dosť divoká, takže ju môžem nazvať doslova búrkou v mojej duši. Blesky – ako vedľa na obrázku – prudko zasahovali celú moju osobu a celé srdce. Vzbúril som sa voči Bohu.

Keďže dnes ľutujem takúto reakciu na svoj kríž, chcel by som podať v nejakej forme svoju spirituálnu skúsenosť nadobudnutú počas obdobia búrky v mojej duši a možno sa podeliť o niekoľko formačných myšlienok, ktoré sú mi do ďalšieho duchovného života dobrým ponaučením.
-

Boh, ktorý má v teba dôveru

Cronin rozpráva v jednom svojom románe o slávnom profesorovi, ktorý po celý svoj dlhý život bol neveriaci. Keď sa však blížil ku koncu svojho života, niečo sa v ňom zlomilo.

Duch Svätý vanie, len u mňa je bezvetrie:-(

Vo vedomí aktuálnych klimatických zmien na Zemi a v súvislosti so zavŕšením veľkonočného obdobia turíčnou slávnosťou človeku mimovoľne prichádza na um otázka, ako je to s klimatickými zmenami v duchovnej oblasti. Môžeme hovoriť i dnes o tom mocnom prvokresťanskom vanutí Ducha, alebo skôr musíme s obavami poukazovať na akési zvláštne bezvetrie a skleníkový efekt, ktorý omračuje duchovný život človeka?

Som si vedomý, že zvolenou formuláciou otázky automaticky evokujem sebaobranný reflex poukazovaním na diela a ľudí, na ktorých je evidentne vidieť, že Duch Svätý vie skutočne dobre a účinne triafať a pôsobiť i v dnešnej dobe.