Pastor George Thomas, ktorý v malom mestečku v Novom Anglicku viedol svoj zbor, prišiel raz v jedno veľkonočné nedeľné ráno do kostola a niesol hrdzavú, skrivenú starú vtáčiu klietku, ktorú položil vedľa kazateľnice.

Pán Ježiš pre nás trpel, bol za nás odsúdený. Iba farizeji zaslepení zlosťou, nenávisťou, nevideli a nechceli vidieť, že všetky slová prorokov sú o Ježišovi a že nepriateľmi sú oni. Videli to cudzinci - Herodes, Pilát. Oni, Rimania robili znaky - používali symboliku (obliekli Ježiša do bielej tuniky na znak, že nevidia na ňom žiadnu vinu).

Úvodná modlitba

Boh vidí Kristovu obetu súčasne s našim životom. Každodenne ľudia trpia a v bolestiach zomierajú. Tak náš Pán pokračuje vo svojej obete nebeskému Otcovi za spásu človeka. Krížová cesta je vlastne cesta životom.

Tento - možno až priveľmi vyzývavý názov - som zvolil zámerne. Pretože si myslím, že odráža vnímanie mnohých mladých kresťanov, ktorí prežívajú svoju mladosť, svoje partnerské a manželské vzťahy v častej konfrontácii s ponukou a lákaním tohoto sveta.

Ak chcem hovoriť o intimite človeka, nemôžem nespomenúť človeka ako takého - jeho dispozíciu milovať a byť milovaný, ba čo viac - takmer bytostnú túžbu každého z nás byť naplnený láskou.