Môj príbeh je nudný a strašný ako všetky ostatné, ktorých desiatky, stovky nájdeš na nete v súvislosti s peklom internetového sexu. Nemá zmysel sa ním zaoberať, pracujem na tom, aby sa z deštrukčných dostal medzi tie pozitívnejšie.

...takto začína príspevok, ktorý nám bol zaslaný do redakcie (pravdepodobne ako reakcia na svedectvá v téme Pravda o pornografii a sexuálnej závislosti). Autor príspevku, ktorý si želal zostať v anonymite, ponúka svoje svedectvo ako pomoc čitateľom, ktorí taktiež zvádzajú zápas o čistotu...

Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným pohľadom obsiahnuť súhrn vecí, nenašli by sme nikde nič náhodné. Nič sa nedeje bez nejakého dôvodu. Tomu však odporuje tvrdenie, že svet vznikol náhodou. Je to presne to isté, ako tvrdenie, že nebol učinený a usporiadaný nikým a ničím. Aby sa teda mohol úžasný mechanizmus sveta vysvetliť náhodou, žiada si to omnoho väčšiu vieru, než je viera veriaceho človeka.

Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?

Napriek všetkému čím som, čím som sa stala a čím budem, budem stále dobrým sluhom pre Boha. Ak budem hriešnikom, zjaví sa na mne jeho milosrdenstvo. Ak svätou, potom sa zaskvie jeho moc. Nech budem čímkoľvek, budem tým, čím mám byť – dobrým sluhom pre Pána. Môžem si ísť pokojne ľahnúť, môžem si vydýchnuť a žiť svoj život, pretože som dobrou látkou, či už na večerné šaty alebo na hrubý habit. Budem vždy dobrou pôdou – pre africkú fialku, orchideu, skalničku, prípadne pre mach. Som vždy tým, čím mám byť...

1. Ange, D.: Odpuštění, pramen uzdravení, Paulínky, prha, 2005
2. Augustyn, J.: Bolesť krivdy, radosť odpustenia, Dobrá kniha, Trnava, 2005
3. Benner, D.G.: Hojenie emocionálnych poranení, Nádej, Nitra, 1992

Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si uvedomil hodnotu Božieho daru v nás a to je naše svedomie. A je tu samozrejme úžasný dar eucharistie. A máme úvod.