Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Veľkonočné Aleluja

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps. 148, 1-2: CCL 40, 2165-2166)

Náš terajší život má byť prípravou na oslavu Boha, lebo večné plesanie nášho budúceho života bude oslavou Boha. A nik sa nemôže stať súcim pre budúci život, ak sa naň nepripraví už teraz. Preto teraz Boha oslavujeme, ale ho aj prosíme. Naša oslava je poznačená radosťou, prosba vzdychaním. Máme totiž prisľúbené niečo, čo ešte nemáme. A pretože je pravdovravný ten, ktorý to prisľúbil, radujeme sa v nádeji. Lenže ešte to nemáme, preto v túžbe vzdycháme. Dobre bude, keď vytrváme v túžbe, kým nepríde to, čo je prisľúbené, lebo vzdychanie prestane a ostane iba oslava.

Ecce homo!

Pod ťarchou ľudskej zloby a biedy dívaš sa cez pramienky krvi, ktoré otvárajú všetky póry, aby sa v kalichu utrpenia zmiešali s potom a prachom, a ustarosteným okom kohosi hľadáš.

Oznamujem nové veci

Druhá časť proroctva knihy Izaiáš (Iz 40-55), označovaná v exegetickej tradícii ako Deueteroizaiáš, je proporčne najcitovanejšia sekcia Starého zákona vôbec v knihách Nového zákona (ďalej NZ).[1] Priblížiť druhú časť Izaiášovho proroctva a v ňom tzv. štyri spevy o sluhovi Pánovom nie je vôbec jednoduché, pretože sa jedná o dosiaľ najviac študovanú časť Starého zákona. Z pier autorov vytieklo veľa atramentu, aby zodpovedali na jednu z najčastejšie kladených otázok pri štúdiu Starého zákona: Kto je sluha Pánov (‘ebed ’ădônaj) v knihe Deuteroizaiáša.[2] Z naznačeného záujmu autorov a citovania NZ je badateľné, že stojíme pred textami mimoriadnej teologickej a literárnej kvality, aktuálnosť ktorých aj kvôli ich silnému eschatologickému akcentu pretrváva naďalej.

S Kristom po Via Dolorosa

Bežná ulica, zmätok, trúbiace autá, výklady plné suvenírov, reklama na Kodak filmy a cocacolu, pokrikujúci obchodníci... V uličke stojí skupinka zbožných pútnikov, plných posvätného očakávania... Áno, na jeruzalemskej Via Dolorosa sa začína krížová cesta. Pre väčšinu pútnikov znamená naplnenie celoživotných snov, ale aj určité rozčarovanie. Ruch živej orientálnej obchodnej ulice, sprevádzajúci pútnika od pevnosti Antónia až na Golgotu väčšinou veľmi protirečí predstavám, ktoré sme si o krížovej ceste vytvorili počas našich meditácií. Poznám to sklamanie. Veľa krát som prechádzal touto cestou, raz v modlitbe ako pútnik, inokedy vybavujúc celkom svetské záležitosti, kým som si uvedomil, ako veľmi tento kontrast súvisí.

Mária, nauč nás žiť Evanjelium tvojho milovaného Syna

ThLic. Marek Marcel Török, OFMcap

Vydajme sa na cestu...

Boh vo svojej prozreteľnosti stvoril človeka na svoj obraz a umiestnila ho na vrchol všetkého svojho stvorenia. (por. Gn 1, 27). Obdarovala ho tou najcennejšou schopnosťou, akú vlastnia anjeli v nebi - žiť pre lásku. Tento nepochopiteľný dar úzko súvisí s čnosťou viery, ktorou Otec prozreteľne obdarúva svoje najmilovanejšie stvorenie.

1. Mária rozjímajúca nad Božím slovom

Keď v duchu hľadíme na biblickú udalosť stvorenia sveta i človeka, môže nás hlboko osloviť dokonalosť a múdrosť Stvoriteľa. Všetko, čo vzišlo zo Stvoriteľových rúk, bolo dobré a vznešené. Do popredia vystupuje výnimočným spôsobom človek, ktorému dáva účasť na svojom Božskom živote lásky. (por. Gn 1, 31).

2. Mária, uskutočňovateľka Božieho slova

Možno sme niekedy dostali knihu o histórii pútnického miesta. Počas jej čítania nás oslovili mnohé krásne skutočnosti. Toto poznanie, ako veľký Boží dar, vzbudilo v nás túžbu putovať na sväté miesto. O nejaký čas nám bolo dopriate pricestovať a vstúpiť na zem, posvätenú zvláštnou prítomnosťou Božou, Panny Márie - Božej i našej matky a modlitbami mnohých pútnikov. Prežili sme vzácnu skúsenosť duchovného zážitku, ktorý napĺňa ľudskú dušu nadprirodzeným šťastím a pokojom. (por. Lk 2, 41).