Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Adorácia - čo mám z toho

Pri úvahe o eucharistickej adorácii ma napadla ako prvá naša nesmrteľná duša.Za druhé som si uvedomil hodnotu Božieho daru v nás a to je naše svedomie. A je tu samozrejme úžasný dar eucharistie. A máme úvod.

Boj

Už zas. Bojujem. Už sa cítim jak taká Jana z Arcu. :-)
Myslela som si, že už je to za mnou a že už som voči tomu imúnna.
Ale nie, história sa opakuje – zase mám v sebe nutkanie zvádzať boj - o lásku.

kto má na Teba právo?

už dlhší čas ma uchvacuje, s akou láskou sa všetkým rovnako dávaš...

Blízko teba je slovo... (Rim 10, 8b-10)

Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: Ježiš je Pán! a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Modliac sa breviár som v týchto dňoch veľkonočného tajomstva možno oveľa viac, než kedykoľvek predtým vnímal Pavlove slová, ktorými povzbudzuje vieru rímskej cirkvi.

Stvoril si ma, aby som bola šťastná....

„Ty si mi dal jestvovanie a určil si ma do blaženosti." Conf. XIII, 1
Tak prečo sa tu zvíjam ako klbko bolestí a moje dni sú položené do mrákav temnoty? Bludár bez sviečky, oleja, lampáša. Mesiac nevydá svoj jas a slnko hľadí na cudziu časť zeme. Hlboko v tôni ukrytá pred všetkým, čo je. Bez zmyslu sa tmolím na svete. Môj vnútorný svet sa mení na šeól. Stvoril si ma pre šťastie a ja som mu zatiaľ tak ďaleko...

vyzutý z evanjelia...

dnes ráno som kázal o pohotovosti kráľovského úradníka, o tom, ako si všetci máme "obuť pohotovosť pre evanjelium pokoja," ako nás povzbudzuje Apoštol. najmä vtedy, ked Pán niečo žiada cez predstavených, máme byť pohotovými svedkami dôvery v Ježišovo posolstvo. aj keď sa nám to nie vždy páči...

vydat basen...

...to je ako vydat dceru. znamena to dat ju napospas... povedal mi pred par dnami jeden mudry clovek. rozhodol som sa "vydat napospas" tychto par versov, ktore som napisal pred niekolkymi rokmi pocas jednej z doteraz najvacsich kriz.

Noc rozhodnutia (z 27. na 28. I. xx)

„Zvádzal si ma, Pane, nuž dal som sa zviesť.“
K Tebe dávno som po vode vykročil.
Aj dnes mi, celkom ako vtedy, vravíš: „Poď!
Poď za mnou, vždy budem ťa niesť.“
Nie som súci, nie som hodný, mnohokrát som sa otočil.
Nikdy si ma neodohnal, nikdy neposlal preč.
Ježišu, znova z Tvojej Lásky strácam reč!