Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Tristé výročie slzenia Panny Márie Trnavskej a ja

V našej milovanej Trnave sa nachádza dóm čerstvo povýšený na baziliku minor – bazilika sv. Mikuláša. V ňom sa nachádza baroková kaplnka pochádzajúca z prvej polovice 18. storočia, do ktorej bola umiestnená kópia obrazu Panny Márie podľa predlohy z rímskeho kostola sv. Alexeja a sv. Bonifáca. Tú dal vyhotoviť ešte v 16. storočí budúci kardinál František Forgáč.

Prvýkrát sa na milostivom obraze objavili krvavé slzy už v roku 1663, kedy osmanskí Turci drancovali okolie Trnavy, ale samotnú Trnavu, baštu tohto regiónu, nepochopiteľne ušetrili. A napokon obraz slzil trikrát v júli roku 1708 počas kuruckej vojny. To však nie je všetko. V roku 1710 v Trnave zavládol mor, preto Trnavčania na sviatok Obetovania Panny Márie vyniesli Obraz z kaplnky a urobili procesiu po mestských uliciach, prosiac Božiu Matku, aby sa za mesto a jeho obyvateľov prihovorila. V deň procesie mor zázračne prestal a vymizol.

Bolesť rozhodovania

Hlavný problém života je v tom, že človek musí neustále voliť medzi viacerými možnosťami.

Výstup na vrch Sinaj

Máš pocit suchoty a takého nenaplnenia vo svojom vnútri? Túžiš po niečom naplňujúcom a nevieš to pomenovať?

V dnešnej uponáhľanej dobe sa ti ponúka veľa duchovnosti z rozličných meditatívnych kurzov, návštevy veštíc. čítanie horoskopov atď... Stačí sa prejsť len po hlavnom meste a na každej voľnej ploche nájdeme takéto ponuky. Najpozoruhodnejšie na tom je to že veľmi veľa kresťanov sa uchyľuje k takýmto veciam ktoré vyvolávajú nejaký mystický zážitok. Najsmutnejšie je to že neviem v tej našej viere nájsť to krásne bohatstvo ktoré máme a z ktorého môžeme neskutočne čerpať. Môžeme sa napiť z prameňa živej vody (sv.pismo, spisy Otcov z púšte atď...) Je normálne že hlavne v takejto dobe keď žijeme dobu v ktorej sa len každý niekde ponáhľa. A ľudia si uvedomujú prázdnotu vo svojom srdci a snažia sa ju zaplniť duchovnom. Jediný kto môže vyplniť to prázdno v tvojom srdci je Ježiš Kristus.

Potreba zmyslu

Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu z tých bezzmyselných ciest - som na zástavke pred Tescom pozorovala zametača odpadkov. Zametal špačky od cigariet. Robil to pokojne, trpezlivo, ohľaduplne... s lopatou narábal tak elegantne akoby dirigoval orchester. A ja som mu závidela. Lebo to, čo robil, malo zmysel. A túžila som držať v rukách tiež takú lopatu a zametať Nitru.

Vojaci čistoty alebo závislosť na internetovom sexe

Môj príbeh je nudný a strašný ako všetky ostatné, ktorých desiatky, stovky nájdeš na nete v súvislosti s peklom internetového sexu. Nemá zmysel sa ním zaoberať, pracujem na tom, aby sa z deštrukčných dostal medzi tie pozitívnejšie.

...takto začína príspevok, ktorý nám bol zaslaný do redakcie (pravdepodobne ako reakcia na svedectvá v téme Pravda o pornografii a sexuálnej závislosti). Autor príspevku, ktorý si želal zostať v anonymite, ponúka svoje svedectvo ako pomoc čitateľom, ktorí taktiež zvádzajú zápas o čistotu...

Čo je to za meniny, keď meno dáva Boh

Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

15. Zázračný poriadok sveta spôsobila náhoda ?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným pohľadom obsiahnuť súhrn vecí, nenašli by sme nikde nič náhodné. Nič sa nedeje bez nejakého dôvodu. Tomu však odporuje tvrdenie, že svet vznikol náhodou. Je to presne to isté, ako tvrdenie, že nebol učinený a usporiadaný nikým a ničím. Aby sa teda mohol úžasný mechanizmus sveta vysvetliť náhodou, žiada si to omnoho väčšiu vieru, než je viera veriaceho človeka.