Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

7. Obmedzenosť všetkého Boha nedokazuje?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Všetko čo začína a končí má hranice. Všetko čo má hranice, musel však niekto iný urobiť, napr. odstrihnúť 20 cm široký list papiera. Všetka hmota aj prírodné zákony majú „hranice“, musel ich teda niekto iný takto a nie inak stvoriť. Niekto musel napr. svetlu stanoviť rýchlosť šírenia: 300 000 km/s.

6. Príčinnosť vo svete Boha nedokazuje?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Princíp príčinnosti hovorí, že každá existencia, ktorá nemá sama od seba dôvod a vysvetlenie svojej existencie, musí ho mať v niekom či niečom inom. V opačnom prípade nemožno ísť do nekonečna. Niekde sa musí nachádzať prvotný článok radu príčin, ktorý nemohol mať žiadnu príčinu – Boh. Žiadny dôsledok nemôže prekročiť svoju príčinu.

ČO ZAS NAROZPRÁVAL FARÁR


Včera cez kázeň rozprával náš kňaz zaujímavý príbeh. Bol to príbeh o ľuďoch, ktorí o sebe radi tvrdia, že nemajú žiadne hriechy. Celkom sa mi páčil, tak sa tu s Vami oň podelím.

5. Predurčenosť sveta nedokazuje Boha?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Nutnosť právd nezávisí na nás alebo na predmetoch mimo nás. Aj keby napr. neexistoval žiadny kruh, vždy bude platiť veta o rovnosti priemerov v kruhu. O nič menej musí táto nevyhnutnosť a platnosť právd mať nejaký absolútny dôvod, pokiaľ nechceme všetky pravdy považovať za klam. Existuje teda pravda a inteligencia, ktorá je dôvodom, základom a zdrojom všetkého, v ktorej je všetko obsiahnuté. Musí existovať sama o sebe, pretože ostatné pravdy nemôžu existovať samé o sebe.

4. Boha nemožno vedecky dokázať?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Pokusne matematicky a chemicko-fyzikálnymi vzorcami sa dá poznať a dokázať len to, čo je hmotné. Boh je však nehmotná bytosť, nezávislá na čase a priestore. Podobne je tomu, ak vyslovím súd „čo hovoríš je pravda“ alebo „ Jozef konal spravodlivo“ alebo „šiesta symfónia je pekná“ alebo „Mária má šľachetné správanie“. Tu vyslovujem úsudky, ktoré sa nedajú (napr. v laboratóriu) overiť. Pravda, spravodlivosť, láska, vernosť, krása, šľachetnosť, poctivosť atď. sú skutočnosti, ktoré sú nemerateľné, nepočitateľné, nehmotné. Či vari možno merať krásu kvetu alebo melódie? Fyzik môže zvuk ľudských slov vysvetliť mechanicky tým, že meria kmity hlasiviek; fyzikálnymi metódami však nikdy neprenikne k zmyslu týchto slov. O to menej zmeria hodnoty mravné a náboženské.

3. Samé od seba?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Ak sú všetky veci „samé od seba“ práve také aké sú, potom prestáva každé poznanie. Nemohol by som napríklad už tvrdiť, že „vidím“ vec, pretože optické vnemy, ktoré mám o tejto veci mohli tiež vzniknúť „samé od seba“. Nemohol by som teda ani vedieť, že tá vec skutočne existuje, o ktorej sa domnievam, že ju vidím.

2. Je vesmír nekonečný?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Lenin hovorí: „Ak nie je vesmír nekonečný, potom majú kňazi pravdu (o existencii Stvoriteľa). Ale vesmír musí byť nekonečný.“
Giordano Bruno tvrdil okrem iného, že vesmír je priestorovo a časovo nekonečný. Dnes sa vedci od tejto teórie dištancujú. Keby bol vesmír časovo a priestorovo nekonečný, muselo by vraj existovať aj nekonečne mnoho hviezd a nočná obloha by musela ponúkať obraz rozžhavenej klenby, zatiaľ čo čierne nočné nebo svedčí skôr o konečnosti vesmíru.