Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Veľkonočné Aleluja

Z Výkladu žalmov od svätého biskupa Augustína
(Ps. 148, 1-2: CCL 40, 2165-2166)

Náš terajší život má byť prípravou na oslavu Boha, lebo večné plesanie nášho budúceho života bude oslavou Boha. A nik sa nemôže stať súcim pre budúci život, ak sa naň nepripraví už teraz. Preto teraz Boha oslavujeme, ale ho aj prosíme. Naša oslava je poznačená radosťou, prosba vzdychaním. Máme totiž prisľúbené niečo, čo ešte nemáme. A pretože je pravdovravný ten, ktorý to prisľúbil, radujeme sa v nádeji. Lenže ešte to nemáme, preto v túžbe vzdycháme. Dobre bude, keď vytrváme v túžbe, kým nepríde to, čo je prisľúbené, lebo vzdychanie prestane a ostane iba oslava.

Ecce homo!

Pod ťarchou ľudskej zloby a biedy dívaš sa cez pramienky krvi, ktoré otvárajú všetky póry, aby sa v kalichu utrpenia zmiešali s potom a prachom, a ustarosteným okom kohosi hľadáš.

Oznamujem nové veci

Druhá časť proroctva knihy Izaiáš (Iz 40-55), označovaná v exegetickej tradícii ako Deueteroizaiáš, je proporčne najcitovanejšia sekcia Starého zákona vôbec v knihách Nového zákona (ďalej NZ).[1] Priblížiť druhú časť Izaiášovho proroctva a v ňom tzv. štyri spevy o sluhovi Pánovom nie je vôbec jednoduché, pretože sa jedná o dosiaľ najviac študovanú časť Starého zákona. Z pier autorov vytieklo veľa atramentu, aby zodpovedali na jednu z najčastejšie kladených otázok pri štúdiu Starého zákona: Kto je sluha Pánov (‘ebed ’ădônaj) v knihe Deuteroizaiáša.[2] Z naznačeného záujmu autorov a citovania NZ je badateľné, že stojíme pred textami mimoriadnej teologickej a literárnej kvality, aktuálnosť ktorých aj kvôli ich silnému eschatologickému akcentu pretrváva naďalej.

S Kristom po Via Dolorosa

Bežná ulica, zmätok, trúbiace autá, výklady plné suvenírov, reklama na Kodak filmy a cocacolu, pokrikujúci obchodníci... V uličke stojí skupinka zbožných pútnikov, plných posvätného očakávania... Áno, na jeruzalemskej Via Dolorosa sa začína krížová cesta. Pre väčšinu pútnikov znamená naplnenie celoživotných snov, ale aj určité rozčarovanie. Ruch živej orientálnej obchodnej ulice, sprevádzajúci pútnika od pevnosti Antónia až na Golgotu väčšinou veľmi protirečí predstavám, ktoré sme si o krížovej ceste vytvorili počas našich meditácií. Poznám to sklamanie. Veľa krát som prechádzal touto cestou, raz v modlitbe ako pútnik, inokedy vybavujúc celkom svetské záležitosti, kým som si uvedomil, ako veľmi tento kontrast súvisí.

Mária, nauč nás žiť Evanjelium tvojho milovaného Syna

ThLic. Marek Marcel Török, OFMcap

Vydajme sa na cestu...

Boh vo svojej prozreteľnosti stvoril človeka na svoj obraz a umiestnila ho na vrchol všetkého svojho stvorenia. (por. Gn 1, 27). Obdarovala ho tou najcennejšou schopnosťou, akú vlastnia anjeli v nebi - žiť pre lásku. Tento nepochopiteľný dar úzko súvisí s čnosťou viery, ktorou Otec prozreteľne obdarúva svoje najmilovanejšie stvorenie.

5. Vznešenosť "malých kvetín"...

Boh vo svojej prozreteľnosti povolal človeka k životu v láske. Nie je možné ľudským rozumom odkryť niečo vznešenejšie, čo by mohlo naplniť jeho srdce. Uskutočňovanie lásky, ktoré má byť zviditeľnením Božieho kráľovstva vo svete, je úlohou každého, kto bol svojím pôvodcom obdarovaný darom viery. (por. Lk 17, 21). Milujúci Otec nám dôveruje a dáva nám potrebné milosti pre plnenie jeho svätej vôle. Táto dôvera nás musí viesť k duchovnej radosti a vďačnosti, ktorú je potrebné nejakým spôsobom prejaviť.

6. Chvála Božieho Milosrdenstva

Každý človek, obdarovaný rozumom a slobodnou vôľou, môže v sebe pomaly odkrývať poznanie svojho Stvoriteľa a Pána. Otváranie vzácnych očí viery mu pomáha rozpoznávať jeho mnohé vlastnosti, ktoré nám predstavujú Božiu dokonalosť. Spomedzi všetkých sa vyníma najvznešenejšia vlastnosť, ktorou Otec prejavuje plnosť svojej odpúšťajúcej a zachraňujúcej lásky - Milosrdenstvo. Ňou sa neprestajne skláňa ku krehkému ľudskému stvoreniu, aby v ňom zjavil svoju veľkosť a krásu. (por. Mt 9, 13).