Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Výstup na vrch Sinaj

Máš pocit suchoty a takého nenaplnenia vo svojom vnútri? Túžiš po niečom naplňujúcom a nevieš to pomenovať?

V dnešnej uponáhľanej dobe sa ti ponúka veľa duchovnosti z rozličných meditatívnych kurzov, návštevy veštíc. čítanie horoskopov atď... Stačí sa prejsť len po hlavnom meste a na každej voľnej ploche nájdeme takéto ponuky. Najpozoruhodnejšie na tom je to že veľmi veľa kresťanov sa uchyľuje k takýmto veciam ktoré vyvolávajú nejaký mystický zážitok. Najsmutnejšie je to že neviem v tej našej viere nájsť to krásne bohatstvo ktoré máme a z ktorého môžeme neskutočne čerpať. Môžeme sa napiť z prameňa živej vody (sv.pismo, spisy Otcov z púšte atď...) Je normálne že hlavne v takejto dobe keď žijeme dobu v ktorej sa len každý niekde ponáhľa. A ľudia si uvedomujú prázdnotu vo svojom srdci a snažia sa ju zaplniť duchovnom. Jediný kto môže vyplniť to prázdno v tvojom srdci je Ježiš Kristus.

Potreba zmyslu

Cesta bez zmyslu je vyznačená šípkami do Pekla. A Nebo je stav duše. Dnes ráno ako som merala jednu z tých bezzmyselných ciest - som na zástavke pred Tescom pozorovala zametača odpadkov. Zametal špačky od cigariet. Robil to pokojne, trpezlivo, ohľaduplne... s lopatou narábal tak elegantne akoby dirigoval orchester. A ja som mu závidela. Lebo to, čo robil, malo zmysel. A túžila som držať v rukách tiež takú lopatu a zametať Nitru.

Vojaci čistoty alebo závislosť na internetovom sexe

Môj príbeh je nudný a strašný ako všetky ostatné, ktorých desiatky, stovky nájdeš na nete v súvislosti s peklom internetového sexu. Nemá zmysel sa ním zaoberať, pracujem na tom, aby sa z deštrukčných dostal medzi tie pozitívnejšie.

...takto začína príspevok, ktorý nám bol zaslaný do redakcie (pravdepodobne ako reakcia na svedectvá v téme Pravda o pornografii a sexuálnej závislosti). Autor príspevku, ktorý si želal zostať v anonymite, ponúka svoje svedectvo ako pomoc čitateľom, ktorí taktiež zvádzajú zápas o čistotu...

Čo je to za meniny, keď meno dáva Boh

Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

15. Zázračný poriadok sveta spôsobila náhoda ?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Keby sme mohli jediným pohľadom obsiahnuť súhrn vecí, nenašli by sme nikde nič náhodné. Nič sa nedeje bez nejakého dôvodu. Tomu však odporuje tvrdenie, že svet vznikol náhodou. Je to presne to isté, ako tvrdenie, že nebol učinený a usporiadaný nikým a ničím. Aby sa teda mohol úžasný mechanizmus sveta vysvetliť náhodou, žiada si to omnoho väčšiu vieru, než je viera veriaceho človeka.

Kresťania, čo sa s nami stalo?


Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?

Ako som stále dobrý sluha...

Napriek všetkému čím som, čím som sa stala a čím budem, budem stále dobrým sluhom pre Boha. Ak budem hriešnikom, zjaví sa na mne jeho milosrdenstvo. Ak svätou, potom sa zaskvie jeho moc. Nech budem čímkoľvek, budem tým, čím mám byť – dobrým sluhom pre Pána. Môžem si ísť pokojne ľahnúť, môžem si vydýchnuť a žiť svoj život, pretože som dobrou látkou, či už na večerné šaty alebo na hrubý habit. Budem vždy dobrou pôdou – pre africkú fialku, orchideu, skalničku, prípadne pre mach. Som vždy tým, čím mám byť...