Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Krásna je úloha človeka: modliť sa a milovať

Uvedomte si, deti moje: Poklad kresťana nie je na zemi, ale v nebi. Preto má byť naša pozornosť upriamená tam, kde je náš poklad.
Toto je krásna úloha a povinnosť človeka: modliť sa a milovať. Ak sa modlíte a milujete, to je blaženosť človeka na zemi.

Ako si vzbudiť dokonalú ľútosť


V túto nedeľu som bol počas svätej omše na spovedi. Keďže v rámci prípravy na ňu som v predvečer nedele listoval trošku v mysli, čo všetko viem o sviatosti zmierenia, spomenul som si (vlastne nenáhodne) na moment tzv. dokonalej ľútosti a na jej moc. Zatúžil som nejak vyjadriť Bohu, že mi je ľúto mojich hriechov a chcel som pokročiť vo svojom duchovnom vývoji tým smerom, že tento raz bude moja ľútosť takzvane dokonalá.

Lenže nevedel som, ako si takúto ľútosť vzbudiť. Iste, v Katechizme aj na internete nájdeme všeličo, ale sú to najmä podmienky, čo musia byť splnené, aby ľútosť bola dokonalá. Ale postup? Nejaký spirituálny návod, ako na vec? Ako si ju vzbudiť konkrétne? To som nenašiel ani v anglicky písaných zdrojoch (hoci dnes po spovedi už áno – link uvádzam na konci článku).

Napriek tomu som si nejak spontánne vyvolal ľútosť a snažil sa postupne naplniť spomínané podmienky. Svoj názor a na sebe uplatnený spôsob, ako si vzbudiť dokonalú ľútosť, Vám, drahí čitatelia, dnes v tomto blogovom článku predkladám a vrúcne odporúčam. :-)
-

16. Je Boh Totožný so svetom ?


/Tento príspevok patrí do série článkov z knihy Apologetika od K.Bartáka./ Podľa panteizmu sú všetky veci časťou Boha. Boh ale nemôže mať časti, lebo potom by musel niekto iný určiť hranice častí.Podľa panteizmu by jednotné súcno muselo byť zo všetkých strán absolútne dokonalé. Je ním svet? V žiadnom prípade!Podľa panteizmu sa pripúšťa zákon príčinnosti pre jednotlivé veci, popierajú sa však jeho hodnoty pre celok: pripúšťa sa, že svet je si sám príčinou svojej existencie, dal si, čo skôr nemal. To je ale nezmyselná domnienka.Že Boh v človeku prichádza k sebavedomiu a v kameni, rastline a zvierati má zostať bez vedomia, či málo vedomý, to sa nedá pochopiť a presahuje ľudskú logiku.

Je vo vyspelej časti sveta ťažké byť svätým?


Pán Ježiš hovorí: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5, 48) A Druhý vatikánsky koncil bystro dopĺňa: „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek stavu a postavenia sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky.“ (Lumen gentium, 40)

Je to jednoznačná a všeobecná výzva k svätosti adresovaná Božiemu ľudu putujúcemu tu na svete. Teda nám.
Zamýšľal som sa ale, či sa to dá... byť svätcom v dnešnom svete resp. v dnešnej tzv. vyspelej časti sveta. Odpoveď, ktorá hovorí jasne a zreteľne „áno“, mi nepostačuje. Potrebujem vedieť ako, lebo sa mi na prvý pohľad zdá, že je to ťažšie než v minulosti. Isteže, ten, kto ide na misie a pomáha v charite kdesi v Rusku či v treťom svete, tak tam sa „umŕtvovanie“ a askéza, ako i skutky milosrdenstva robia o čosi ľahšie, pretože je tam po tejto stránke obrovské množstvo práce.

Čo ale vo svete plnom internetu, počítačov, biznisu, politickej a náboženskej plurality, voľného času, taktiež vo svete civilizačných problémov – akými sú rozvrátené rodiny, majetkové spory, divoké hádky, časový stres a tzv. deadliny, intrigy v kariére a takpovediac „bolesť z ostrých lakťov“ (z prehnanej asertivity) a tak podobne?

Dokážeme, drahí čitatelia kresťania, byť v našej dobe a našich podmienkach svätí?
-

Spoveď sa oplatí vždy, hoci sa hriech opakuje


Dnes som prijal sviatosť zmierenia. Bolo to v rámci zadosťučenia po tej kríze, ktorú som spomínal v článku „Búrka v duši a Boh“ ( http://blog.christ-net.sk/?q=node/311 ). Nie, nepretrvávala tá kríza až doteraz, ale až teraz som sa z nej pred tvárou Cirkvi kajal.

Viete, drahí čitatelia, nejak som napriek túžbe prijať pokánie a začleniť sa naspäť do Ježišovho ovčinca, mal takú malú „depku“, ktorá spočívala v určitom sebahodnotení, že som beznádejný prípad. Nevedel som (alebo neviem?) totiž často zabrániť, aby som sa zbavil istých, opakujúcich sa hriechov. Napr. navštevovanie omší v nedeľu – to je taký reprezentatívny príklad. Myslím, že mnohí máme rôzne typy hriechov, z ktorých sa nám nedarí vyslobodiť.

Ale čo je horšie – stalo sa to i mne v rámci tej „depky“ a viem naisto, že sa to stáva aj mnohým iným – je, že sa cítime príliš slabí na to, aby sme sa obrátili a znovu (postýkrát?) sa pokúsili tým istým pokušeniam vzdorovať. Akoby to vlastne ani nemalo význam...

Čo nám na to hovorí Pán resp. Písmo?
-

Myšlienky: Prázdne Dalajlámove slová


Musí prísť k novej renesancii, hlbšej než tá minulá, takej, ktorá urobí najvyššou pravdou etický moment, moment úcty k životu (Albert Schweizer)

Myšlienky: Bol podľa C.S.Lewisa Ježiš šialený?


V ľudskom srdci je obrovská priepasť, ktorú môže vyplniť jedine Boh. (Blaise Pascal)