Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Z generálnej audiencie: Nedá sa milovať len pokým sa to človeku hodí

„Vernosť je charakteristikou slobodného, zrelého a zodpovedného ľudského vzťahu. Aj priateľ je autentickým, ak ním zostáva v ktoromkoľvek prípade, inak nie je priateľom,“ uviedol pápež František. Kristus „zjavuje autentickú lásku“, je „verným Priateľom“. Platí to aj vtedy, keď pochybíme, zdôraznil pápež s vysvetlením:

„Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne, a komu sa nedostane tohto prijatia, nosí v sebe určitú neúplnosť, často bez toho, aby si to uvedomoval. Ľudské srdce sa snaží zaplniť toto prázdno náhradkami, uspokojujúc sa s kompromismi a priemernosťami, ktoré sú len chabým odtieňom lásky. Rizikom je nazývať láskou predčasné a nezrelé vzťahy, s ilúziou, že človek nájde životné svetlo v niečom, čo v najlepšom prípade je len jeho odleskom. Takto dochádza k preceňovaniu napríklad fyzickej príťažlivosti, ktorá sama osebe je darom Božím, ale je zacielená na pripravenie cesty k autentickému a vernému vzťahu s človekom.“

„Ale čo je nádej?“

„Žiť v nádeji znamená kráčať, áno, smerom k odmene, smerom k blaženosti, ktorú nemáme tu, ale budeme ju mať tam... Je to cnosť náročná na pochopenie. Je to cnosť pokorná, veľmi pokorná.

Zabiť človeka možno aj ľahostajnosťou

„Čo chce povedať Ježiš rozšírením oblasti piateho prikázania až do tohto bodu? Človek má život, ktorý je ušľachtilý, veľmi citlivý, a vlastní isté skryté „ja“, ktoré nie je menej dôležité než jeho fyzické bytie. Vskutku, na ranenie nevinnosti dieťaťa stačí jedna nemiestna veta. Na zranenie ženy môže stačiť jedno chladné gesto. Na zlomenie srdca mladého človeka stačí odoprieť mu dôveru. Na zničenie človeka ho stačí ignorovať. Ľahostajnosť zabíja. Je to ako povedať druhému: „Ty si pre mňa mŕtvy“, lebo si ho zabil vo svojom srdci. Nemilovať je prvý krok k zabitiu, a „nezabiť“ je prvý krok k láske.“

„Milión detí sa modlí ruženec“

Vo štvrtok 18. októbra o 9.00 miestneho času sa deti z viac ako 70 krajín zapoja do iniciatívy s názvom Milión detí sa modlí ruženec, v ktorej budú prosiť o pokoj a jednotu vo svete.

Pápež František pri kanonizácii: Stačí nám Ježiš?

...Prosme o milosť vedieť niečo zanechať z lásky k Pánovi: zanechať bohatstvo, zanechať snívanie po postavení a moci, zanechať štruktúry, ktoré už nie sú primerané na ohlasovanie Evanjelia, tie závažia, ktoré brzdia misiu, tie povrazy, ktoré nás pútajú k svetu. Bez skoku vpred v láske náš život a naša Cirkev ochorejú na „egocentrickú samoľúbosť“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 95): vtedy sa radosť hľadá iba v nejakom prchavom pôžitku, dochádza k uzatváraniu sa do sterilných debát, k spohodlneniu v monotónnom žití kresťanstva bez elánu, kde narcizmus zakrýva smútok z pocitu nenaplnenia.

Byť neodbytní v modlitbe

... V centre kázne Svätého Otca dnes bol úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (11,5-13), v ktorom sa hovorí o tom, ako sa máme modliť. Ježiš svojim učeníkom rozpráva príbeh o mužovi, ktorý o polnoci klope na dvere svojho priateľa a prosí ho o chlieb. Priateľ mu odpovedá, že to nie je ten správny moment, lebo je už v posteli, avšak nakoniec sa zdvihne a dá mu to, o čo žiada.

Jedinou autentickou mierou života je láska, s akou nás všetkých miluje Boh

„V každom chorom dieťati, v každom slabom starčekovi, v každom zúfalom migrantovi, v každom krehkom a ohrozovanom živote je Kristus, ktorý nás hľadá (porov.

Redakčné články