Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Múdri tak robia

„V tomto týždni nám prospeje myslieť na koniec. Ak by si ma Pán povolal dnes, čo by som urobil? Čo by som povedal? Aké zrno mu ukážem? Myšlienka na koniec nám pomáha ísť vpred.

Pápež František: Štedrosť v drobných veciach vedie k veľkodušnosti

Svätý Otec komentoval Ježišove slová z evanjelia o chudobnej vdove, ktorá hodila do chrámovej pokladnice dve drobné mince (Lk 21,1-4).

„Je to výzva k štedrosti. A štedrosť je vecou každodennosti. Musíme nad tým uvažovať: ako byť štedrejším voči chudobným, voči núdznym ..., ako im môžem viac pomôcť? – „Veď viete, otče, že my ledva vyžijeme od výplaty k výplate.“ – Ale nejaké tie mince ti nezvýšia? Premýšľaj: dá sa prejaviť štedrosť aj s nimi. Uvažuj. Drobné veci: prejdime sa napríklad po našich izbách, po našich šatníkoch. Koľko párov topánok mám? Jeden, dva, tri, štyri, pätnásť, dvadsať... Každý to môže povedať: trochu priveľa. ... Poznal som monsignora, čo ich mal štyridsať... Nuž ak máš toľko topánok, daruj polovicu. Koľko mám odevov, čo nepoužívam alebo ich použijem raz za rok? To je spôsob, ako byť veľkodušnými, darovať to, čo máme, podeliť sa.“

Priprav sa na cestu

Často nie sme so svojím životom spokojní. Zároveň však máme strach niečo meniť, skoncovať s dôverným a odvážiť sa k vnútornému a vonkajšiemu prevratu.

Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD: Rozpoznať dar

Jezuita, páter John F. Kavanaugh, ktorý bol významným profesorom na viacerých univerzitách, spomína zo svojho života nasledujúcu udalosť: „Petra som stretol v r. 1975. Prišli sme v ten istý deň do komunity Archa v Bangalore v Indii. Archa je spoločenstvo, ktoré slúži za domov pre hendikepovaných ľudí. Založil ho kňaz Jean Vanier. Vo svete jestvujú tisíce takýchto domovov.

Peter bol hendikepovaný. Ja som, na rozdiel od neho, nebol; alebo aspoň tak som si to myslel. Peter mal asi 40 rokov a bol postihnutý Downovým syndrómom. Bol vystrašený a utiahnutý. Mimo svojho domova bol teraz po prvý raz. Celý život sa o neho starala matka. Teraz ju však dlhodobo hospitalizovali a tak Peter musel na ten čas ísť do Archy.

Nebo znamená svetlo

Nebo znamená svetlo. Dante rozpráva o svetle ľudského rozumu. V tomto svetle vidíme len očami. Tam hore budeme poznávať bezprostredne, svojím duchom.

Z príhovoru pápeža Františka: „Buď svätosť, alebo nič!“

...Zjednotení sme ale so všetkými svätými: nielen s tými najznámejšími z liturgického kalendára, ale aj so svätými „z dverí od vedľa“, s našimi príbuznými a známymi, ktorí sa už stali súčasťou toho veľkého zástupu. Dnes je preto rodinný sviatok. Svätí sú nám blízki, dokonca sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú tí najopravdivejší. Chápu nás, majú nás radi, vedia, čo je pre nás to pravé dobro, pomáhajú nám a očakávajú nás. Sú šťastní a chcú, aby sme boli šťastní spolu s nimi v raji.

Pozývajú nás preto ísť cestou šťastia, ktorú naznačuje dnešné, tak krásne a veľmi známe evanjelium: „Blahoslavení chudobní v duchu […] Blahoslavení tichí […] Blahoslavení čistého srdca...“ (porov. Mt 5,3-8). Ale, ako to, že evanjelium hovorí o blahoslavených chudobných, ale svet blahoslaví bohatých. Evanjelium hovorí „blahoslavení tichí“, ale svet blahoslaví mocipánov. Evanjelium hovorí o blahoslavených čistých, zatiaľ čo svet o blahoslavených chytrákoch a pôžitkároch. Zdá sa, že takáto cesta blahoslavenstva a svätosti vedie k porážke. A predsa, ako nám pripomína zase prvé liturgické čítanie, svätí držia v rukách palmy (porov. v. 9), čiže symboly víťazstva. Zvíťazili oni, nie svet. A vyzývajú nás, aby sme si zvolili ich stranu, tú Božiu, ktorý je Svätý.

Redakčné články