Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Modlitba mení životné skúšky na príležitosť

Modlitba je predovšetkým načúvaním a stretnutím sa s Bohom.

ako sa stať dobrým otcom

Byť otcom je významné poslanie, ktoré nám Nebeský Otec dáva. Stať sa manželom, otcom, starým otcom alebo duchovným otcom je výsadou do ktorej nás povolal a povoláva samotný Pán Boh.

Vnášajme do sveta pohľad nádeje – z homílie pápeža v 5. svetový deň chudobných

Prvý aspekt: bolesť dneška. 

Nachádzame sa uprostred dejín poznačených trápením, násilím, utrpeniami a nespravodlivosťami, očakávajúc oslobodenie, ktoré akoby nemalo nikdy prísť. Predovšetkým zranení, utláčaní a niekedy zdrvení sú chudobní, tie najkrehkejšie ohnivká tejto reťaze. Svetový deň chudobných, ktorý slávime, od nás žiada, aby sme neodvracali tvár na druhú stranu, aby sme nemali strach pozrieť sa zblízka na utrpenie tých najslabších, pre ktorých je dnešné Evanjelium veľmi aktuálne: slnko ich života býva často zatmené osamelosťou, mesiac ich očakávaní zhasol; hviezdy ich snov upadli do rezignácie a ich samotná existencia sa chveje. Toto všetko v dôsledku chudoby, ku ktorej sú často prinútení, ako obete nespravodlivosti a nerovnosti v spoločnosti vyraďovania, ktorá sa rýchlo ženie bez toho, aby si ich všimla a bez škrupúľ ich prenecháva ich osudu.

Umenie čakať na Pána

„Kresťan neumenšuje závažnosť utrpenia, ale dvíha pohľad k Pánovi a pod údermi skúšky dôveruje v neho a modlí sa. Modlí sa za toho, kto trpí.

Terezka

Anjel Pána so Svätým Otcom v nedeľu 26. 9 2021

...Niekedy aj my, namiesto toho, aby sme boli spoločenstvami pokorných a otvorených ľudí, môžeme vytvárať dojem, že sme „prvotriedni“ a držíme si odstup od ostatných; namiesto toho, aby sme sa usilovali kráčať so všetkými, možno ukazujeme náš „preukaz veriacich“: „ja som veriaci“, „ja som katolík“, „ja som katolíčka“, „ja patrím do toho či onoho združenia“; a tí ostatní chudáci nie. Toto je hriech. Ukazovať sa s „preukazom veriaceho“, aby sme súdili a vyraďovali.

Prosme o milosť prekonávať pokušenie súdiť a škatuľkovať druhých, a aby nás Boh uchránil pre mentalitou „hniezda“, ktorou sa žiarlivo uzatvárame do chránenej skupinky tých, ktorí sa považujú za dobrých: kňaz so svojimi najvernejšími; pastorační pracovníci uzavretí v kruhu, aby doň nik iný nevnikol; hnutia a združenia vo vlastnej osobitej charizme, a tak ďalej. Uzavretí. Toto všetko je rizikom, že sa z kresťanských komunít stanú miesta rozdelenia a nie spoločenstva. Duch Svätý nechce uzavretosť; chce otvorenosť, pohostinné spoločenstvá, kde bude miesto pre všetkých.

V stredu 22.9.2021 pri generálnej audiencii sa Svätý Otec podelil so zážitkami zo Slovenska

Celý príhovor Svätého Otca

 

Bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes by som vám chcel hovoriť o apoštolskej ceste do Budapešti a na Slovensko, ktorá sa skončila práve pred týždňom, v stredu. Zhrnul by som to takto: bola to púť modlitby, púť ku koreňom, púť nádeje. Modlitba, korene a nádej.

Prvou etapou bola Budapešť, kde sa konala záverečná svätá omša Medzinárodného eucharistického kongresu, ktorý bol kvôli pandémii odložený presne o rok. Na tomto slávení bola veľká účasť. Svätý Boží ľud sa v Pánov deň zhromaždil pred tajomstvom Eucharistie, ktorým sa neustále rodí a obnovuje. Objímal ho kríž, ktorý stál pred oltárom a ukazoval ten istý smer, ktorý naznačuje Eucharistia, teda cestu pokornej a nezištnej lásky, veľkorysej a úctivej lásky voči všetkým, cestu viery, ktorá očisťuje od svetskosti a vedie k podstate. Táto viera nás vždy očisťuje a vzďaľuje od svetskosti, ktorá nás všetkých ničí: to je červ, ktorý nás ničí zvnútra.

Modlitbová púť sa skončila na Slovensku na sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Aj tam, do Šaštína, do Svätyne Sedembolestnej Panny Márie, prišlo veľké množstvo synov a dcér na sviatok Matky, ktorý je zároveň národným náboženským sviatkom. Moja púť bola teda púťou modlitby v srdci Európy, ktorá sa začala adoráciou a skončila sa ľudovou zbožnosťou. Modliť sa, pretože predovšetkým k tomu je povolaný Boží ľud: klaňať sa, modliť sa, kráčať, putovať, konať pokánie a pri tom všetkom cítiť pokoj a radosť, ktorú nám dáva Pán.  Náš život musí byť taký: klaňať sa, modliť sa, kráčať, putovať, konať pokánie. A to je zvlášť dôležité na európskom kontinente, kde prítomnosť Boha oslabujeme - vidíme to každý deň: oslabujeme prítomnosť Boha - konzumizmom a tzv. „výparmi“ unifikovaného myslenia – je to vec zvláštna, no skutočná – ovocie zmiešaniny starých i nových ideológií. A toto nás vzďaľuje od dôverného priateľstva s Pánom, od dôverného priateľstva s Bohom. Aj v tomto kontexte odpoveď, ktorá uzdravuje, pochádza z modlitby, svedectva a pokornej lásky. Pokorná láska, ktorá slúži. Vráťme sa k tejto myšlienke: kresťan má slúžiť.

Redakčné články