Špiritualita

Špiritualita a duchovný život.

Človek je bytosť rozprávajúca

„Človek je bytosť rozprávajúca,“ píše pápež František s obrazným vyjadrením že „netkáme len šaty, ale aj príbehy“, nielen „textílie“, ale aj „texty“. Príbehy majú teda „spoločnú tkanú štruktúru“.

Všetko konať z lásky

Zdržanlivý je ten, kto seba zdržiava, kto sám zadržiava, čo v sebe nosí, Nedal však Boh ľuďom semeno, aby bolo zasievané? Kto svoje semeno zadržiava, môže v sebe založiť veľký požiar.

Neľakať sa prekážok

Mudrci alebo králi, ako ich zvykneme volať, v túžbe po poznaní a objavovaní nového, sa vydávajú na ďalekú cestu do neznáma, na cestu rizika, nebezpečenstva a neistoty.

Peter Dufka SJ: Ako sa zbavovať zbytočného strachu

Obávame sa budúcnosti, možnej nezamestnanosti, neschopnosti pokryť všetky finančné náklady spojené s domácnosťou. Obavy môžu prerásť až do úzkosti. Ide o úzkosť  z choroby, straty síl, opustenosti, zo zranenia či odmietnutia.

Žijeme v spoločnosti, ktorá je bohatšia ako všetky iné v histórii, kde jestvuje celý rad poistiek a zabezpečení proti možným rizikám. No i napriek tomu nemálo ľudí  má 05 januára 2020 pocit, že sú obkľúčení vecami, ktorých sa treba báť. Obavy a strach vo vyspelej spoločnosti neklesajú. Sú tak rozšírené, že psychológ Wolfgang Schmidbauer dokonca hovorí o „generácii strachu“.

Popri reálnych obavách spojených s existenčnými otázkami je nemálo i  nereálnych, vykonštruovaných v našej mysli či srdci. Neraz ide o úzkosti, ktorým nerozumieme, ale ktoré nás trápia. Anselm Grün v jednej zo svojich kníh uvádza 13 druhov strachu, ktoré sužujú dnešného človeka. Medzi nimi je strach z nového, zo zosmiešnenia, zo zranenia, z osamelosti či z neznámej budúcnosti atď.

želanie

pápež František : význam komunikácie v rodine

...Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakovane vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).

Redakčné články