Občas plačeme, že akú svetskú vrchnosť sme dostali. Robia čudné veci, a nás presviedčajú, že je to pre naše dobro. Keď zistíme, že to ovocie našej vrchnosti chutí ako ostružliny, nadávame na túto vrchnosť s pocitom oprávnenia. Ale sme my tiež bez viny?...

Je homosexualita choroba?

Podobne ako u telesne alebo mentálne postihnutých možno hovoriť o určitom handicape. V tomto prípade o sexuálnom handicape.

Poukazuje na to i Van den Aardweg, ktorý má dlhoročné skúsenosti pri práci s homosexuálmi a na sexualitu sa pozerá ako na niečo účelné, nie len ako na egocentrickú rozkoš. Muži a ženy nie sú len telesne odlišní, sú i psychicky odlišní. Sú tvorení jeden pre druhého a v zdravom vzťahu sa vzájomne dopĺňajú. Sexualita, ktorá nemôže dospieť k cieľu pohlavného spojenia, je nutne neplnohodnotná. Je to funkčná porucha. To má vplyv na pocit mužskosti a ženskosti ako základného prvku prežívania seba samého. U sexuálne inak orientovaného človeka tento prvok chýba a v prežívaní svojej identity sa môže len nedostatočne identifikovať s mužskosťou či ženskosťou. Podľa svojej skutočnej prirodzenosti je však tiež psychicky mužom alebo ženou. Homosexuálne partnerstvá označuje teda ako nevyzreté formy ľudských vzťahov, kde je narušená i samotná schopnosť dozrieť.

Nasledujúci úryvok je z prejavu bývalého potratára Dr. Bernarda Nathansona, o stratégiách zástancov potratu, ktorý predniesol z príležitosti zmeny írskej ústavy v Dubline.

„Ja nechodím na spoveď,“ hovorí mi jeden pán pred kostolom. „Ja sa tam s farárom iba rozprávam.“

Kamkoľvek sa pohnem, všade počúvam nadávky.

Veľmi veľa sa píše o tom, aký by mal byť muž, ktoré vlastnosti by u neho mali prevládať.