Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD: Ide o vzťahy

….Niet potom divu, že keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že Boh sa cez ňu narodí ako človek, jej povedal, že jeho meno bude Emanuel. Emanuel po hebrejsky znamená Boh s nami. Ježiš je teda Boh, ktorý si s nami ide utvoriť vzťah. A tiež nás neprekvapí, že Ježiš neskôr svojim učeníkom povedal: „Už vás nenazývam sluhami, ale priateľmi.“ A kto je priateľ? Je to človek, s ktorým mám životodarný vzťah. A  neprekvapí nás ani to, čo nám Ježiš hovorí v dnešnom evanjeliu: „A hľa ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.” Ježiš je Boh s nami.

V tomto zmysle nám dnešný sviatok Najsvätejšej Trojice vrhá svetlo na najmenej päť vecí z nášho života.

Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD: Kto je Duch Svätý?

Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Patriarcha Antonij Bloom (1914-2003) spomína na svoje stretnutie s istým Japoncom. Japonec hovorí: „Myslím, že už chápem, čo sa hovorí v kresťanskej viere o Otcovi a Synovi, ale absolútne neviem pochopiť význam toho ctihodného vtáka!“

Aj pre mnohých kresťanov je tento „ctihodný vták“ veľkou neznámou. Veľkou neznámou bol aj v prvotnej Cirkvi. Keď prišiel Pavol do Efezu, našiel tam akýchsi učeníkov: „A im povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ (Sk 19, 2) U mnohých dnešných kresťanov je situácia lepšia, ale predsa nie ešte celkom uspokojivá. Ak je Duch Svätý Božím darom, mali by sme sa pokúsiť aspoň čosi z tohto tajomstva pochopiť. Kto je teda Duch Svätý?

Z príhovoru Svätého Otca Františka: V čom spočíva láska

...Ostaňte v mojej láske“ (Jn 15,9). - Ostať v Ježišovej láske. Prebývať v prúdiacej Božej láske, trvalo sa v nej udomácniť, to je podmienkou ako zaistiť, aby naša láska postupne nestratila na svojom zápale a odvahe. Aj my - tak ako Ježiš a v Ježišovi - máme s vďačnosťou prijímať lásku, ktorá pochádza od Otca a ostať v tejto láske, usilujúc sa neodlúčiť sa od nej egoizmom a hriechom. Je to plán náročný, ale nie nemožný.

Predovšetkým je dôležité uvedomiť si, že Kristova láska nie je nejakým povrchným sentimentom. Je základným postojom srdca, ktorý sa prejavuje životom podľa jeho vôle. Ježiš totiž hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (v. 10). Láska sa uskutočňuje v každodennom živote, postojmi, činmi; ak nie, potom je iba niečím iluzórnym. Sú to iba slová, slová, slová: to však nie je láska. Láska je vždy konkrétna, každý deň. Ježiš od nás žiada, aby sme zachovávali jeho prikázania, ktorých zhrnutím je toto: „Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“

Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD na dnešnú nedeľu

Možno si ešte pamätáte zo školských lavíc, konkrétne z hodín literatúry, myšlienku tzv. zbytočného človeka. Vo svojich literárnych dielach sa ňou zaoberali najmä ruskí romantickí spisovatelia 19. storočia, napríklad Gončarov vo svojom Oblomovovi, Puškin v Eugenovi Oneginovi či Turgenev v Rudinovi. Zbytočný človek (лишний человек, lišnij čelavek) bol zvyčajne šľachtic alebo príslušník vyššej vrstvy, ktorý bol síce talentovaný a schopný, no aj napriek tomu sa nehodil na žiadnu bežnú kariéru. Buď sa bál riskovať, alebo sa nevedel rozhodnúť, alebo odmietal prevziať zodpovednosť za čokoľvek. V dôsledku toho sa stane lenivým, neúspešným, vo vzťahu k svojmu životu úplne pasívnym a tak vlastne celkom zbytočným. Nič neprodukuje a nič po ňom neostáva. Je to jednoducho človek na ťarchu.

Z rannej homílie: Milovať a slúžiť s vedomím, že nie sme väčší od Pána

...Mučeníci, mnohí svätci žili takto, „s vedomím, že sú služobníkmi“, uviedol Svätý Otec. Ježiš v evanjeliu pripája ďalšie upozornenie: „Viem, koho som si vyvolil“ a dodáva: „Viem, že jeden z vás ma zradí“. Preto pápež František v závere homílie všetkých vyzval, aby vo chvíli ticha nechali na sebe spočívať Pánov pohľad:

„Znamená to dovoliť, aby Ježišov pohľad do mňa vstúpil. Pocítime mnohé veci: lásku, alebo možno nepocítime nič..., budeme akoby zablokovaní alebo zacítime hanbu. Dovoľme však vždy, aby na nás spočinul Ježišov pohľad. Ten istý pohľad, s ktorým hľadel pri večeri, v ten večer, na svojich. Pane, ty poznáš a vieš všetko.“

Zo zamyslenia P. Milana Bubáka: Viera

….Avšak každý z nás vie, že bez viery sa žiť nedá. Nemyslíme tu ešte na vieru nadprirodzenú. Aj náš prirodzený, bežný život potrebuje vieru. Celý náš život je v skutočnosti založený na viere. Veríme, šoférovi, ktorý nás vezie v autobuse, pilotovi, ktorému nastupujeme do lietadla, lekárovi, ktorý nás ide operovať, pošte, ktorej zveríme obálku s cenným obsahom, mostu cez rieku, po ktorom ideme prejsť a v množstvo iným vecí, ktoré sú súčasťou nášho života. A v toto všetko veríme nie preto, lebo sme naivní alebo primitívni, ale naopak preto, lebo sme normálni a zdraví. Ničomu neveriť a všetko si overovať nie je znakom rozumnosti, ale paranoje. Prirodzená viera je teda pre človeka zdravá a potrebná.

Keď Ježiš v evanjeliu minulej nedele hovorí, že „nebuďte neveriaci, ale veriaci“, nemyslí tu však na tento typ viery, lebo takáto viera apoštolom určite nechýbala. Ježiš tu má na mysli vieru nadprirodzenú, čo je už viera, ktorá stojí o celé poschodie vyššie než naša viera prirodzená. Je to viera, ktorá nášmu životu dáva úplne inú hodnotu a široký rozlet.

Arcibiskup Cyril Vasiľ: Čím je človek bez viery vo vzkriesenie?

Istá  agentúra pri sociologickom prieskume zistila, že  percento tých, ktorí sa vyhlasujú za veriacich kresťanov je vyššie ako tých, ktorí veria v zmŕtvychvstanie a vzkriesenie tela. Tento štatistický údaj je šokujúci a zarmucujúci zároveň. Byť kresťanom, považovať sa za veriaceho a neveriť pritom v zmŕtvychvstanie, pochybovať o  historickosti Kristovho zmŕtvychvstania i o našom vlastnom budúcom vzkriesení s Kristom je totiž paradoxom, vnútorne si odporujúcim.

Redakčné články