Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Zo zamyslenia pátra Petra Dufku SJ - Čnosť čností

...Známa grécka báj hovorí o životnej voľbe Heraklesa. Ako tak uvažoval na svojich potulkách nad životnou cestou, zbadal, ako sa k nemu blížia dve ženy. Prvá, oblečená do bieleho rúcha, išla pomaly a pokojne. Druhá, v nádherných šatách obšitých zlatom a drahými kameňmi, kráčala tanečným krokom, cestou sa upravovala  a obzerala. Predbehla prvú a ihneď Heraklesa oslovila:
„Nevieš, Herakles, aký život si vybrať? Vyvoľ si mňa za sprievodkyňu. Poznám najpríjemnejšiu cestu. Nebude ťa trápiť nijaká práca a nijaká námaha a každý večer ťa bude očakávať mäkké lôžko. Cudzí ľudia budú pracovať, a ty budeš užívať výsledky ich usilovnosti.”

Pápež František o blahoslavenstvách

...Každé blahoslavenstvo pozostáva z troch častí. Najprv je tu vždy slovo „blahoslavení“; potom prichádza situácia, v ktorej sa blahoslavení nachádzajú: chudoba ducha, žiaľ, hlad a smäd po spravodlivosti, a tak ďalej; nakoniec je tu dôvod blahoslavenstva uvedený spojkou „lebo“: „Blahoslavení títo, lebo...; blahoslavení tamtí, lebo...“ Je teda osem takýchto blahoslavenstiev a bolo by pekné naučiť sa ich naspamäť, aby sme si ich opakovali a mali doslova v mysli a srdci tento zákon, ktorý nám dáva Ježiš.

Venujme pozornosť tejto skutočnosti: dôvodom blahoslavenstva nie je aktuálna situácia, ale to nové, čo blahoslavení dostávajú do daru od Boha: „lebo ich je nebeské kráľovstvo“, „lebo oni budú potešení“, „oni budú dedičmi zeme“ a tak ďalej.

Peter Dufka SJ: Ako sa zbavovať zbytočného strachu

Obávame sa budúcnosti, možnej nezamestnanosti, neschopnosti pokryť všetky finančné náklady spojené s domácnosťou. Obavy môžu prerásť až do úzkosti. Ide o úzkosť  z choroby, straty síl, opustenosti, zo zranenia či odmietnutia.

Žijeme v spoločnosti, ktorá je bohatšia ako všetky iné v histórii, kde jestvuje celý rad poistiek a zabezpečení proti možným rizikám. No i napriek tomu nemálo ľudí  má 05 januára 2020 pocit, že sú obkľúčení vecami, ktorých sa treba báť. Obavy a strach vo vyspelej spoločnosti neklesajú. Sú tak rozšírené, že psychológ Wolfgang Schmidbauer dokonca hovorí o „generácii strachu“.

Popri reálnych obavách spojených s existenčnými otázkami je nemálo i  nereálnych, vykonštruovaných v našej mysli či srdci. Neraz ide o úzkosti, ktorým nerozumieme, ale ktoré nás trápia. Anselm Grün v jednej zo svojich kníh uvádza 13 druhov strachu, ktoré sužujú dnešného človeka. Medzi nimi je strach z nového, zo zosmiešnenia, zo zranenia, z osamelosti či z neznámej budúcnosti atď.

pápež František : význam komunikácie v rodine

...Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakovane vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).

Požehnanie Urbi et orbi: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9,1).

Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!

Z lona matky Cirkvi sa túto noc znova narodil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Jeho meno je Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje. Otec, Večná a nekonečná láska, ho poslal na svet nie aby ho odsúdil, ale aby ho spasil (porov. Jn 3,17). Otec ho dal, s nesmiernym milosrdenstvom. Dal ho všetkým. Dal ho navždy. A On sa narodil ako maličký plamienok zažatý vo tme a chlade noci.

Z rannej homílie pápeža: Nesťažujme sa, Pán odpúšťa naše hriechy

...„Mnohokrát sa sťažujeme kvôli ťažkostiam, ktoré máme: to diabol chce, aby sme upadli do smútku“, aby sme sa „roztrpčili nad životom“ či „nad vlastnými hriechmi“, vysvetlil pápež a pridal spomienku: „Poznal som jednu zasvätenú osobu, ktorú volali „Lamentela“, pretože nevedela iné, len sa ponosovať“: Mohla mať Nobelovu cenu za horekovanie“.

„Koľkokrát sa však sťažujeme, ponosujeme, a neraz si myslíme, že naše hriechy, naše limity nemôžu byť odpustené. A tu sa nám ozve hlas Pána, ktorý hovorí: «Ja ťa uteším, som ti nablízku» a ujme sa nás s nehou. Mocný Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, takpovediac heroický Boh, náš brat, ktorý sa nechal zavesiť na kríž a umrieť za nás, je schopný pohladiť nás a povedať: «Neplač».“

Bláznovstvo lásky vo vlastnej zraniteľnosti - pápež pri jubileu Rímskej charity

„Zraniteľnosť nás všetkých spája. Všetci sme zraniteľní, a aby sme mohli pracovať v Charite, je potrebné uvedomiť si to slovo, ale uvedomiť si ho stelesnené v srdci. Prísť a žiadať o pomoc, znamená povedať: „Som zraniteľný“. A správnym spôsobom môžeme pomôcť jedine ak vychádzame z našej vlastnej zraniteľnosti. Aj Boh si želal stať sa zraniteľným kvôli nám. Je jedným z nás, ktorý trpel: nemal dom, kde by sa narodil, trpel prenasledovaním, musel utekať do inej krajiny ako migrant, znášal chudobu. Boh sa stal zraniteľným. A preto môžeme hovoriť s Ježišom, pretože je jedným z nás!“    

Redakčné články