Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Martin Kramara: Nezabudnime prejaviť vďačnosť mamám

...Deň matiek je pre nás všetkých príležitosťou spomenúť si na naše mamy. Pomodliť sa za tie, ktoré už medzi nami nie sú. Môžeme za ne poprosiť aj vzor všetkých matiek, Božiu matku Pannu Máriu, ktorú si osobitne pripomíname počas celého mesiaca mája. Prejaviť lásku mamám, ktoré na tomto svete ešte máme. Ak nášmu prejavu lásky stojí niečo v ceste, deň matiek je výbornou príležitosťou na zmierenie, ak treba odprosenie alebo odpustenie. A pre mužov to zároveň platí nielen vo vzťahu k svojim mamám, ale aj vo vzťahu k vlastným ženám, matkám svojich detí. Poďakovať, potešiť, ak treba odpustiť, objať, pohladiť. Nezabudnime túto nedeľu dať najavo našu vďačnosť mamám, bez ktorých by nemohli existovať naše rodiny, ba ani ľudský život, ten najvzácnejší Boží dar, ktorý sme dostali - každý bez výnimky - vďaka našej matke.

Svätý Otec vo štvrtok v rannej homílii: Láska je konkrétna a komunikuje

„existujú dve kritériá, ktoré nám pomáhajú rozlíšiť pravú lásku od nepravej“. Prvým kritériom je, že láska je „viac v skutkoch než v slovách“: nie je to „láska ako z telenovely“, nejaká „fantázia“, príbehy, ktoré „nám trochu rozbúšia srdce, ale nič viac“. Láska je „v konkrétnych faktoch“. Ježiš napomínal svojich poslucháčov: „Nie tí, ktorí hovoria ‚Pane! Pane!‘, vojdú do nebeského kráľovstva, ale tí, ktorí plnili vôľu môjho Otca, ktorí zachovávali moje prikázania“:

Zamyslenie Tomáša Jellúša SJ - Fialky a zranenia

Viete aká je najkrajšia farba? Fialová .... a prečo? Lebo vzniká zmiešavaním modrej a červenej. Červená farba je symbolom lásky, nadšenia, vášne, spokojnosti. V ideálnom svete, by sme mali presne toto. Tak ako to v dnešnom evanjeliu hovorí Ježiš, keď sme napojení na vinič, sme šťastní. Avšak často sa v živote zraníme, zradí nás niekto blízky, komu sme dôverovali, niekto kto bol na nás veľmi dobrý je zrazu nepredstaviteľne krutý – a to je farba modrá. Farba smútku, rán, sklamania. Ak by sme ostali len pri modrej, zahnuli by sme v smútku. Červená je zas vyhradená pre ten obraz viniča z dnešného evanjelia a naplno sa bude realizovať až v nebi. A tak najmúdrejšie v živote je ich skombinovať na fialovú. Modrá plus červená. Človek zranený na fialovej lúke nájde odpočinok, pokoj. Keď privonia k fialkam, jeho zranenia sa hoja. Keď privonia k dobrým ľuďom, priateľom, láskam, drahým, dobrému Bohu – začína žiť. Je to ako ten obraz viniča, potrebujeme istotu, potrebujeme niekoho kto nie je len dobrý, ale kto aj dobrým ostáva, kto sa nerozhodne len zo dňa na deň nás odrezať.

Pápež František v nedeľnom príhovore: Ozajstného kresťana poznať po ovocí

Ježiš je vinič, a cez neho – tak ako miazga v strome – prichádza k ratolestiam samotná láska Boha, Duch Svätý. Hľa: my sme ratolesti, a cez toto podobenstvo nám Ježiš chce dať porozumieť dôležitosť toho, aby sme s ním zostali zjednotení. Ratolesti nie sú sebestačné, ale úplne závisia od viniča, v ktorom sa nachádza zdroj ich života. Tak je to aj s nami kresťanmi. Vštepení krstom do Krista sme od neho zdarma prijali dar nového života a môžeme zostať v životodarnom spoločenstve s Kristom. Potrebné je udržiavať si vernosť krstu a rásť v priateľstve s Pánom prostredníctvom modlitby – každodennej modlitby –, načúvania a poslušnosti jeho slovu, čítania evanjelia, účasti na sviatostiach, osobitne na Eucharistii a na sviatosti zmierenia.

Z 24.4.2015: Majme v pamäti naše životné stretnutie s Ježišom

„On nikdy nezabúda, ale my zabúdame na stretnutie s Ježišom. A toto by mohla byť celkom pekná domáca úloha – zaspomínať si: ‚Kedy som cítil Pána skutočne blízko pri mne? Kedy som pocítil, že by som mal zmeniť svoj život, alebo byť lepším, alebo odpustiť nejakej osobe? Kedy som počul, že Pán ma o niečo žiada? Kedy som sa stretol s Pánom?‘  Pretože naša viera je stretnutím s Ježišom. Toto je základ viery: stretol som sa dnes, tak ako Šavol, s Ježišom.“

Pýtajme sa úprimne, pokračuje Svätý Otec František: „Kedy si mi ty povedal niečo, čo zmenilo môj život alebo si ma pozval urobiť onen životný krok vpred?“

Svätý Otec v rannej homílii: Kresťanská pokora nie je masochizmom, ale láskou

„Dať tomu potrebný čas. To nám pomôže, keď máme zlé myšlienky proti iným, zlé pocity, keď máme antipatiu, nenávisť. Nenechajme ich rásť, zastavme sa, dajme tomu nejaký čas. Čas dáva veci do súladu a pomáha nám vidieť veci správne. Ale ak budeš reagovať vo chvíli hnevu, určite budeš nespravodlivý. Budeš zaujatý. A narobí to zle aj tebe samému. Toto je jedna rada: čas, čas vo chvíli pokušenia.“

Svätý Otec v rannej homílii: Cirkev má hovoriť slobodne a s odvahou

„A táto odvaha ohlasovania je tým, čo nás odlišuje od jednoduchého prozelytizmu, obracania na vieru. My nerobíme reklamu, hovorí nám Ježiš Kristus, aby sme mali viac ‚členov‘ v našej ‚duchovnej spoločnosti‘. To nepotrebujeme. To neprináša úžitok, nie je to kresťanské. To, čo kresťan robí, je odvážne ohlasovanie. A ohlasovanie Ježiša Krista vzbudzuje skrze Ducha Svätého tento úžas, ktorý nás podnecuje ísť ďalej.“

Pravým protagonistom toho všetkého je teda Duch Svätý, zopakoval pápež a pokračoval, že keď Ježiš hovorí o „novom narodení“, dáva nám poznať, že je to „Duch Svätý, ktorý nás mení, ktorý veje odkiaľ chce, ako vietor, a my počujeme jeho hlas“.  A „jedine Duch je schopný zmeniť náš postoj“, „zmeniť príbeh nášho života, zmeniť našu príslušnosť.

Redakčné články