Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Pápež František vo farnosti Tor Bella Monaca: Nie pokrytectvu

Môže mi Ježiš dôverovať? Môže mi dôverovať, alebo som človekom dvoch tvárí? Tvárim sa ako katolík, ktorý je blízko Cirkvi, no potom žijem ako pohan? - ‚Veď Ježiš o tom nevie, nikto mu to predsa nepôjde vyrozprávať.‛ - On to vie. «Nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.» Ježiš pozná všetko to, čo je v hĺbke nášho srdca: Ježiša nemôžeme oklamať. Nemôžeme sa pred ním tváriť, že sme svätí, zavrieť oči a tváriť sa tak, a následne viesť život, ktorý nie je takým, aký si on želá. A on to vie. Všetci vieme, ako Ježiš nazýval týchto ľudí s dvojitou tvárou: pokrytci.

Iba Boh – Láska zachraňuje svet

Pamätám si na osobné svedectvo nie tak starého muža, ktorý mi pred smrťou povedal: „Až teraz vidím, že som sa oklamal, život bez lásky nie je život!“ Ak neslúžime láske, ktorou je Boh, neslúžime životu, neslúžime ľudskosti, pretože človek sa stráca sám sebe, ak sa stráca Bohu, ktorý je láskou. Nemožno slúžiť aj Bohu, aj mamone (porov. Lk 16, 13). Ak neslúžime Bohu, vymýšľame si moderné modly. Ako múdro, pravdivo a veľmi realisticky aj na adresu našej súčasnosti hovorí Kniha múdrosti: „Vymyslenie modiel je začiatkom modlárstva a ich vynález je skazou života. Toto teda bolo živým na skazu... Nebolo im dosť, že mali mylný názor o Bohu, ale žijúc v mravnom rozvrate, čo prýštil z ich nevedomosti, nazývajú šťastím také veľké zlá, nedbajú ani na čistotu života, ani manželstva, ale zákernícky zabíja druh druha, alebo ho zarmucuje cudzoložstvom. Všetko bez rozdielu drží krviprelievanie, vražda, krádež, podvod, podplácanie, vierolomnosť, vzbura, krivá prísaha, prenasledovanie dobrých, zabúdanie na dobrodenia, sprzňovanie duší, smilstvo proti prírode, rozvrat manželského zväzku, cudzoložstvo, samopaš. Lebo uctievanie modiel bezmenných je počiatok i príčina, i koniec všetkého zla“ (14, 12.21-27).

Pápež na Anjel Pána: Počúvať Ježiša znamená urobiť svoj život darom lásky. Vatikán 1. marca

Príkaz pre učeníkov a pre nás je tento: «Počúvajte ho!» Počúvať Ježiša. On je Spasiteľ, nasledujte ho. Počúvať Krista v skutočnosti vyžaduje prijať logiku jeho veľkonočného tajomstva, vydať sa na cestu s ním, aby sme svoj vlastný život urobili darom lásky pre druhých, v pokornej poslušnosti Božej vôli, s postojom odpútania sa od svetských vecí a s postojom vnútornej slobody. Inými slovami, je potrebné byť pripravený ‚stratiť svoj život‘, darujúc ho, aby všetci ľudia boli spasení, a aby sme sa stretli vo večnej blaženosti. Ježišova cesta nás vždy vedie k šťastiu! Nezabudnite: Ježišova cesta nás vždy privádza k šťastiu! Bude na nej kríž, skúšky, ale nakoniec nás vždy privedie k šťastiu. Ježiš nás neklame! Sľúbil nám šťastie a dá nám ho, keď pôjdeme po jeho cestách.

Príhovor Svätého Otca Františka - Vatikán 14. februára

Nakoniec, láska «všetko odpúšťa, všetko verí, všetko dúfa, všetko znáša». Tu je v štyroch slovách zhrnutý program duchovného a pastoračného života. Kristova láska, vliata do našich sŕdc Duchom Svätým, nám dovoľuje žiť takto, byť takýmito: byť ľuďmi schopnými vždy odpustiť, vždy darovať dôveru, lebo sme naplnení vierou v Boha. Byť schopnými vždy dodávať nádej, lebo sme plní nádeje v Boha. Byť ľuďmi, ktorí vedia s trpezlivosťou znášať každú situáciu a každého brata a sestru, v spojení s Ježišom, ktorý s láskou znášal ťarchu všetkých našich hriechov.

Národný týždeň manželstva

Národný týždeň manželstva je oslava manželského vzťahu. V súčasnej spoločnosti vidíme veľa zlých príkladov vzťahov a často sa ľudia vystatujú svojím sebeckým, arogantným životným štýlom.

Kardinál Tomko : Pravá láska sa musí dávať

Hovoriť o rodine znamená hovoriť o láske. O akej láske? Nie o hocakej, ale o láske jedného muža a jednej ženy, ktorá je totálna, úplná a otvorená pre život, teda plodná; o láske, ktorá ma za cieľ doplňovať sa, dávať sa a dávať život, teda o láske manželskej.

Na svete prevláda model rodiny založenej na manželstve ako spoločenstve muža a ženy spolu s ich deťmi. Spoločenstvo jedného muža a jednej ženy, čiže monogamické manželstvo nie je vlastné iba kresťanskému svetonázoru. Je to skutočnosť sociologická, nadpolitická a nadnáboženská, ktorá najlepšie vyhovuje ľudskej prirodzenosti. Je pravda, že jestvujú ešte kraje, kde sa zachovalo mnohoženstvo, polygamia. Je ich však stále menej. My si azda myslíme, že napríklad africkej žene nevadí tento štýl života. Tak zmýšľal istý kazateľ v Tanzánii. Pamätám sa však na silnú reakciu afrických žien na kongrese o manželstve v tejto krajine, keď jedna z nich energicky reagovala: „Aj ja, africká žena, chcem mať jedného muža celého pre seba!“ Tým len vyjadrila hlbokú túžbu všeľudskej prirodzenosti.

Z dnešnej pápežovej homílie: Chráňme si pamäť o počiatočnej láske a nádej

„Pamäť je veľmi dôležitá k tomu, aby sme pamätali na prijatú milosť.
Lebo ak stratíme tento entuziazmus, ktorý pochádza zo spomienky na prvotnú lásku, prichádza to preveľké nebezpečenstvo kresťanov: vlažnosť. Vlažní kresťania. Stoja tam nehybne a áno, sú kresťanmi, no stratili pamäť počiatočnej lásky. A prišli o entuziazmus. Stratili tiež trpezlivosť - tú schopnosť „tolerovať“ veci, ktoré život prináša, v duchu Ježišovej lásky, to tolerovanie – nesenie ťažkostí na pleciach... Úbohí vlažní kresťania sú vo veľkom nebezpečenstve.“

Redakčné články