Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Katechéza Svätého Otca o zásnubách: Neexistuje manželstvo «expres»

...Zasnúbenie je, inak povedané, obdobie, počas ktorého sú obaja snúbenci povolaní k intenzívnej práci na láske, práci zúčastnenej a zdieľanej, ktorá ide do hĺbky. Postupne sa navzájom spoznávajú, a síce, muž sa „učí“, kto je žena spoznávaním tejto ženy, svojej snúbenice; a žena sa „učí“, kto je muž, spoznávaním tohto muža, svojho snúbenca. Nepodceňujme dôležitosť tohto učenia sa: je to nádherná úloha, a vyžaduje si ju sama láska, pretože ona nie je iba ľahkomyseľným šťastím a citovým unesením... Biblické rozprávanie hovorí o celom stvorení ako o nádhernom diele Božej lásky: «Boh videl – ako hovorí Kniha Genezis – všetko, čo urobil, a hľa, bolo to veľmi dobré» (Gn 1,31). Až na konci si Boh «odpočinul». Z tohto obrazu chápeme, že Božia láska, ktorá dala vznik svetu, nebola improvizovaným rozhodnutím. Nie! Bola to nádherná práca. Božia láska stvorila konkrétne podmienky pre zväzok, ktorý je neodvolateľný, pevný, určený na to, aby pretrval. 

Generálna audiencia: Ako vychovávať deti?

...Ak v rodine ako rodičia poviete deťom: «Vystúpime po týchto schodoch» a vezmete ich za ruku a krok za krokom ich vediete k výstupu, veci pôjdu dobrým smerom. Ale ak poviete: «Choď hore!» - «Nemôžem!» - «Choď!», toto sa nazýva dráždením detí, vyžadovaním vecí, ktoré ešte nie sú schopné uskutočniť. A preto je vzťah detí a rodičov určitou múdrosťou, musí vychádzať z múdrosti, z veľkej rovnováhy. Deti, poslúchajte rodičov, lebo to sa páči Bohu. A vy, rodičia, neroztrpčujte deti vyžadujúc od nich veci, ktoré nemôžu urobiť. Rozumieme tomu? Takto sa postupuje, aby deti rástli v zodpovednosti za seba a za druhých. 

Ranná homília pápeža: Pripraviť sa na posledné zbohom

„Čo zanechávam? Ako Pavol, tak aj Ježiš, obidvaja v týchto úryvkoch vykonávajú istý druh spytovania svedomia: ‚Urobil som toto, toto a toto...‛ Čo som urobil ja? Prospeje mi predstaviť si seba v tej chvíli. Kedy nastane, to sa nevie, no príde chvíľa, keď sa z ‚dovidenia‛, stane ‚zbohom‛. Som pripravený zveriť Bohu všetkých mojich blízkych? Zveriť seba samého Bohu? Povedať to slovo, ktoré je zverením syna Otcovi?“

Miroslav Klimant : Je nebo tam hore?

Keď som sa detí na vyučovaní náboženstva opýtal, kde je nebo, všetci v tom mali úplne jasno: „Tam“, a ukázali smerom hore. Ste si istí, že je to tým smerom? Samozrejme. Ukázal som im glóbus a malú figúrku človiečika som postavil na miesto, kde sa nachádza Slovensko. Smer teda, ktorým deti ukazovali do vesmíru bol jasný. Inú figúrku som však postavil kamsi k protinožcom. „Čo myslíte, ktorým smerom ukazujú tunajšie deti, že je nebo?“ „Tiež hore.“ „Ale veď to je úplne opačný smer…“

V otázke neba zrejme nie je rozhodujúci smer, ale smerovanie. Aj Ježiš, keď opúšťal tento svet a šiel od svojich do „neba“ sa pustil smerom hore. To, čo je živé, môže sa dvíhať smerom nahor, to, čo je mŕtve, padá dolu k zemi. Božie zjavenie pozýva nás kresťanov mať zvláštny vzťah k nebu – tam hore.

Modlitba pápeža Františka pre Svätý rok milosrdenstva

Pane Ježišu Kriste, ty si nás učil, aby sme boli milosrdní ako Nebeský Otec, a povedal si nám, že kto vidí teba, vidí jeho. Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení.

Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí; cudzoložnicu a Magdalénu od hľadania šťastia iba vo stvorení; dojal Petra k slzám po zrade a zaistil raj kajúcemu lotrovi.

Daj, aby každý z nás počúval slová „Keby si poznala Boží dar!“, ktoré si povedal Samaritánke, ako adresované práve jemu.

Ty si viditeľnou tvárou neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť najmä cez odpustenie a milosrdenstvo: Daj, aby Cirkev bola vo svete viditeľnou tvárou teba, svojho Pána, vzkrieseného a osláveného.

Svätý Otec: Tri kľúčové slová dobrého rodinného života

Dnešná katechéza je akoby vstupnou bránou do série zamyslení nad životom rodiny, nad jej reálnym životom s jeho obdobiami a jeho príbehmi. Nad touto vstupnou bránou sú napísané tri slová, ktoré som tu na námestí už viackrát použil. Sú to slová: «môžem?», «ďakujem», «prepáč». Tieto slová naozaj otvárajú cestu pre dobrý život v rodine, pre život v pokoji. Sú to jednoduché slová, no nie až také jednoduché pri ich uskutočňovaní! Ukrývajú v sebe mohutnú silu: silu na ochranu domu aj cez tisícoraké ťažkosti a skúšky; zatiaľ čo ich neprítomnosť pozvoľna utvorí trhliny, ktoré môžu spôsobiť, že sa dokonca aj zrúti. 

Pápež František viedol s deťmi dialóg o budovaní pokoja

V Aule Pavla VI. sa dnes s pápežom Františkom stretlo niekoľko tisícok detí rôzneho pôvodu, etník a náboženstiev zapojených do projektu „Dielňa pokoja“. Ide o iniciatívu FAO v spolupráci s viacerými talianskymi vládnymi organizáciami i ďalšími inštitúciami, zacielenú na budovanie sveta pokoja.

V priebehu stretnutia Svätý Otec spontánne odpovedal na trinásť otázok detí týkajúcich sa pokoja, odpustenia, spravodlivosti či lásky.

Dievčatko, ktoré má otca vo väzení položilo otázku, či „je možné odpustenie pre toho, kto vykonal zlé veci“. Svätý Otec odpovedal: „Boh odpúšťa všetko! Sme to my, čo nenachádzame cesty k odpusteniu. Niekedy pre neschopnosť alebo preto, že je ľahšie zaplniť väzenia, než pomôcť napredovať tomu, kto v živote pochybil. ... A čo znamená odpustenie? Padol si? Vstaň! Pomôžem ti vstať a znovu ťa začleniť do spoločnosti. Vždy je tu odpustenie a musíme sa naučiť odpúšťať, no takto: s pomáhaním znovu sa začleniť tomu, kto padol. ... Všetci padáme, všetci robíme chyby. Naše víťazstvo nad sebou samými aj nad inými znamená nezostať v páde a pomáhať aj iným nezostať v páde.“

Redakčné články