Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Z rannej homílie: Nebyť teroristom - zahryznúť si do jazyka

„Prospeje nám položiť si otázku: ‚Zasievam pokoj? Napríklad, prostredníctvom môjho jazyka zasievam pokoj alebo zasievam kúkoľ?‛ Koľkokrát sme len počuli povedať o niekom: ‚Má jazyk hada!‛, lebo vždy robí to, čo urobil had s Adamom a Evou – zničil pokoj. A toto je zlo, toto je chorobou v našej Cirkvi – zasievať rozdelenie, zasievať nenávisť, nezasievať pokoj. Toto je však otázka, ktorú nám prospeje si klásť každý deň: ‚Zasial som dnes pokoj alebo som zasial kúkoľ?‛ ‚Ale veď niekedy si veci treba povedať, lebo ten a tá...‛ - čo zasievaš s týmto postojom?“

Kresťania sú teda povolaní byť ako Ježiš, ktorý „k nám prišiel, aby priniesol pokoj, aby uzmieril“:

Z komentára Jozefa Kováčika: Otázky a odpovede

V lete sme absolvovali detský farský tábor. Tí, ktorí ho niekedy organizovali vedia, koľko energie je potrebné vynaložiť, aby deti mohli skonštatovať „bolo super, chceme ísť aj o rok“. Ten náš sa niesol v duchu Roku zasväteného života. Deti boli rozdelené do jednotlivých reholí, ktorých dejiny a pravidlá spoznávali. Nenútenou formou tak deti prirodzene prichádzali aj k otázkam spojeným s duchovným životom.

Pri jednom z výletov sa ma malé dievčatko pýtalo: „Pán farár a ako to bude v nebi?“ Na prvý pohľad nevinná otázka. Prirodzene vyplynula z toho, čo deti prežívali. Ozaj, ako bude v nebi?

Výzva pápeža Františka pri Anjel Pána: „Kto je pre mňa Ježiš?“

...Veriť v Ježiša znamená urobiť ho stredom, zmyslom nášho života. Kristus nie je doplnkový prvok. Je „živý chlieb“, nevyhnutná výživa. Pripútať sa k nemu v opravdivom vzťahu viery a lásky neznamená byť spútanými, ale do hĺbky slobodnými, vždy kráčajúcimi. Každý z nás sa teraz môže opýtať: „Kto je pre mňa Ježiš? Je to nejaké meno? Nejaká idea? Je to len nejaká historická osoba? Alebo je to naozaj tá osoba, ktorá ma miluje, kto dal svoj život za mňa a kráča so mnou?“ Kto je pre teba Ježiš? Si s Ježišom? Snažíš sa ho spoznávať v jeho slove? Čítaš denne evanjelium, kúsok z evanjelia, aby si poznal Ježiša? Nosíš malé evanjelium vo vrecku, v taške, aby si ho čítal kdekoľvek? Pretože čím viac sme s Ním, tým viac rastie túžba zostať s Ním. Teraz vás chcem poprosiť o láskavosť, urobme si chvíľku ticha a každý z nás nech si v tichu, vo svojom srdci, položí tú otázku: „Kto je pre mňa Ježiš?“ V tichu nech každý odpovie vo svojom srdci. „Kto je pre mňa Ježiš?“ [chvíľa ticha] ...

Pápež František - Práca je posvätná, dáva dôstojnosť rodine

...Bežne sa hovorí, že práca je nevyhnutná pre udržiavanie rodiny, pre zabezpečnie výchovy detí a dôstojného života pre našich drahých. O serióznom a čestnom človeku sa možno najkrajšie vyjadriť, keď sa povie: „Je pracovitý“ – je to pracant, usilovný človek, ktorý v spoločenstve nežije na úkor druhých. Je tu dnes toľko Argentínčanov, ako som videl, a poviem to tak, ako to my hovoríme: „Nežije zhora“ (Non vive de arriba) – rozumieme?

A naozaj práca sa vo svojich nespočetných formách, počnúc tou v domácnosti, stará aj o spoločné dobro. A kde sa možno tomuto pracovitému štýlu života naučiť? V prvom rade sa tomu učíme v rodine. Rodina vychováva k práci príkladom rodičov, otca a mamy, ktorí pracujú pre dobro rodiny a spoločnosti.

Anjel Pána s pápežom Františkom: Eucharistia nám umožňuje konať tak ako Ježiš

...Predovšetkým otázky: čo znamená jesť Ježišovo telo a piť jeho krv? Je to iba obraz, spôsob vyjadrenia, symbol, alebo to poukazuje na niečo reálne? Aby sme dali odpoveď je potrebné vycítiť, čo sa odohráva v Ježišovom srdci, keď láme chleby pre vyhladnutý ľud. Vediac, že bude musieť pre nás zomrieť na kríži, Ježiš sa stotožňuje s tým rozlámaným chlebom, s ktorým sa delí, a tento sa pre neho stáva „znamením“ tej obety, ktorá ho čaká. Tento proces má svoj vrchol pri Poslednej večeri, kde sa chlieb a víno reálne stávajú jeho Telom a Krvou. Je to Eucharistia, ktorú nám Ježiš zanecháva s presným cieľom: aby sme sa mohli stať s ním jedno. Hovorí totiž: «Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (v. 56). Toto „ostávať“: Ježiš v nás a my v Ježišovi. Prijímanie je asimiláciou: tým, že ho jeme, stávame sa ako On. Ale toto si vyžaduje naše „áno“, naše priľnutie vierou.

Občas počuť ohľadom svätej omše túto námietku: „Ale na čo omšu? Ja idem do kostola vtedy, keď to sám cítim, alebo lepšie sa mi modlí osamote.“ Ale Eucharistia nie je súkromnou modlitbou alebo nejakou krásnym duchovným zážitkom, nie je to nejaká jednoduchá spomienka na to, čo Ježiš urobil pri Poslednej večeri. My hovoríme, aby sme dobre chápali, že Eucharistia je „pamiatkou“, čiže gestom, ktoré aktualizuje a sprítomňuje udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania: chlieb je reálne jeho Telom, darovaným pre nás, víno je reálne jeho Krvou, vyliatou za nás.

Spontánne odpovede pápeža Františka mladým: - o napätiach medzi generáciami

„ Sú tu dve slová na začiatku otázok, ktoré sa ma dotkli. A sú to slová, ktoré zažívame v každodennom živote – či už v spoločnosti alebo v rodine.  Týmito slovami sú ‚napätie‛ a ‚konflikt‛.“ ... „Pomyslime na to, čo by bolo zo spoločnosti, rodiny, skupiny priateľov bez napätí a bez konfliktov? Viete čo by z nich bolo? Cintorín. Lebo napätia a konflikty sú neprítomné jedine tam, kde ide o mŕtve veci. Keď je tu život, je tu napätie a je tu konflikt. Je preto dôležité hlbšie tomu porozumieť a hľadať v mojom živote, ktoré sú skutočné napätia, ako tieto napätia prichádzajú - lebo napätia vypovedajú o tom, že som živý - a aké sú tieto konflikty. ... Napätia ti pomáhajú rásť, rozvíjajú odvahu. A mladý človek musí mať túto cnosť odvahy! Mladý bez odvahy - nuž, to je ochabnutý mladý, je to mladý-starec.“

Pápež František: Zahanbenie pri spovedi je milosť, pripravuje nás na objatie Otca

...«Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka» (v. 27). To znamená: hľadajte spásu, stretnutie s Bohom.

A týmito slovami nám chce dať pochopiť, že okrem fyzického hladu človek v sebe nosí iný hlad – my všetci máme tento hlad – hlad, ktorý je dôležitejší, ktorý nemožno zasýtiť bežným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po večnosti, ktorý môže zasýtiť jedine On, nakoľko je «chlebom života» (v. 35). Ježiš neodstraňuje starosť o zadováženie si každodenného pokrmu, neodstraňuje starosť o všetko to, čo môže životu priniesť pokrok. Ale Ježiš nám pripomína, že pravý význam našej pozemskej existencie spočíva v cieli, vo večnosti, spočíva v stretnutí s ním, ktorý je darom i darcom, a pripomína nám tiež, že na ľudský príbeh s jeho trápeniami a radosťami sa musíme pozerať v horizonte večnosti, čiže z výhľadom na definitívne stretnutie s ním. A toto stretnutie osvetľuje všetky dni nášho života.

Redakčné články