Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Pápež František - Práca je posvätná, dáva dôstojnosť rodine

...Bežne sa hovorí, že práca je nevyhnutná pre udržiavanie rodiny, pre zabezpečnie výchovy detí a dôstojného života pre našich drahých. O serióznom a čestnom človeku sa možno najkrajšie vyjadriť, keď sa povie: „Je pracovitý“ – je to pracant, usilovný človek, ktorý v spoločenstve nežije na úkor druhých. Je tu dnes toľko Argentínčanov, ako som videl, a poviem to tak, ako to my hovoríme: „Nežije zhora“ (Non vive de arriba) – rozumieme?

A naozaj práca sa vo svojich nespočetných formách, počnúc tou v domácnosti, stará aj o spoločné dobro. A kde sa možno tomuto pracovitému štýlu života naučiť? V prvom rade sa tomu učíme v rodine. Rodina vychováva k práci príkladom rodičov, otca a mamy, ktorí pracujú pre dobro rodiny a spoločnosti.

Anjel Pána s pápežom Františkom: Eucharistia nám umožňuje konať tak ako Ježiš

...Predovšetkým otázky: čo znamená jesť Ježišovo telo a piť jeho krv? Je to iba obraz, spôsob vyjadrenia, symbol, alebo to poukazuje na niečo reálne? Aby sme dali odpoveď je potrebné vycítiť, čo sa odohráva v Ježišovom srdci, keď láme chleby pre vyhladnutý ľud. Vediac, že bude musieť pre nás zomrieť na kríži, Ježiš sa stotožňuje s tým rozlámaným chlebom, s ktorým sa delí, a tento sa pre neho stáva „znamením“ tej obety, ktorá ho čaká. Tento proces má svoj vrchol pri Poslednej večeri, kde sa chlieb a víno reálne stávajú jeho Telom a Krvou. Je to Eucharistia, ktorú nám Ježiš zanecháva s presným cieľom: aby sme sa mohli stať s ním jedno. Hovorí totiž: «Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom» (v. 56). Toto „ostávať“: Ježiš v nás a my v Ježišovi. Prijímanie je asimiláciou: tým, že ho jeme, stávame sa ako On. Ale toto si vyžaduje naše „áno“, naše priľnutie vierou.

Občas počuť ohľadom svätej omše túto námietku: „Ale na čo omšu? Ja idem do kostola vtedy, keď to sám cítim, alebo lepšie sa mi modlí osamote.“ Ale Eucharistia nie je súkromnou modlitbou alebo nejakou krásnym duchovným zážitkom, nie je to nejaká jednoduchá spomienka na to, čo Ježiš urobil pri Poslednej večeri. My hovoríme, aby sme dobre chápali, že Eucharistia je „pamiatkou“, čiže gestom, ktoré aktualizuje a sprítomňuje udalosť Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania: chlieb je reálne jeho Telom, darovaným pre nás, víno je reálne jeho Krvou, vyliatou za nás.

Spontánne odpovede pápeža Františka mladým: - o napätiach medzi generáciami

„ Sú tu dve slová na začiatku otázok, ktoré sa ma dotkli. A sú to slová, ktoré zažívame v každodennom živote – či už v spoločnosti alebo v rodine.  Týmito slovami sú ‚napätie‛ a ‚konflikt‛.“ ... „Pomyslime na to, čo by bolo zo spoločnosti, rodiny, skupiny priateľov bez napätí a bez konfliktov? Viete čo by z nich bolo? Cintorín. Lebo napätia a konflikty sú neprítomné jedine tam, kde ide o mŕtve veci. Keď je tu život, je tu napätie a je tu konflikt. Je preto dôležité hlbšie tomu porozumieť a hľadať v mojom živote, ktoré sú skutočné napätia, ako tieto napätia prichádzajú - lebo napätia vypovedajú o tom, že som živý - a aké sú tieto konflikty. ... Napätia ti pomáhajú rásť, rozvíjajú odvahu. A mladý človek musí mať túto cnosť odvahy! Mladý bez odvahy - nuž, to je ochabnutý mladý, je to mladý-starec.“

Pápež František: Zahanbenie pri spovedi je milosť, pripravuje nás na objatie Otca

...«Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka» (v. 27). To znamená: hľadajte spásu, stretnutie s Bohom.

A týmito slovami nám chce dať pochopiť, že okrem fyzického hladu človek v sebe nosí iný hlad – my všetci máme tento hlad – hlad, ktorý je dôležitejší, ktorý nemožno zasýtiť bežným jedlom. Je to hlad po živote, hlad po večnosti, ktorý môže zasýtiť jedine On, nakoľko je «chlebom života» (v. 35). Ježiš neodstraňuje starosť o zadováženie si každodenného pokrmu, neodstraňuje starosť o všetko to, čo môže životu priniesť pokrok. Ale Ježiš nám pripomína, že pravý význam našej pozemskej existencie spočíva v cieli, vo večnosti, spočíva v stretnutí s ním, ktorý je darom i darcom, a pripomína nám tiež, že na ľudský príbeh s jeho trápeniami a radosťami sa musíme pozerať v horizonte večnosti, čiže z výhľadom na definitívne stretnutie s ním. A toto stretnutie osvetľuje všetky dni nášho života.

Anjel Pána: Eucharistia nahrádza logiku kupovania logikou daru

...Zástup je užasnutý nad znamením rozmnoženia chlebov, no dar, ktorý ponúka Ježiš, je plnosť života pre vyhladovaného človeka. Ježiš zasycuje nielen materiálny hlad, ale aj ten hlbší, hlad po zmysle života, hlad po Bohu. Zoči-voči utrpeniu, samote, chudobe a ťažkostiam toľkých ľudí, čo môžeme urobiť my? Sťažovaním si nevyriešime nič, no môžeme ponúknuť to málo, čo máme, ako ten chlapec v evanjeliu. Máme dozaista nejakú hodinku času, nejaký talent, nejakú schopnosť... Kto z nás nemá svojich „päť chlebov a dve ryby“? Všetci ich máme! Ak sme ochotní vložiť ich do Pánových rúk, postačia na to, aby bolo vo svete o trochu viac lásky, pokoja, spravodlivosti, a predovšetkým radosti. Ako je len vo svete potrebná radosť! Boh dokáže rozmnožiť naše malé gestá solidarity a dať nám účasť na svojom dare.

Spontánne slová pápeža Františka mladým v Paraguaji: Vyprosujte si slobodné srdce

Drahí mladí, dobrý večer,

po tom ako Orlando prečítal evanjelium, keď ma prišiel pozdraviť, mi povedal: „Prosím Ťa, aby si sa modlil za slobodu každého z nás, za všetkých.“  Orlando prosil o požehnanie pre každého jedného z nás. Toto je požehnanie, ktoré si vyprosujeme teraz všetci spoločne: sloboda. Pretože sloboda je darom, ktorý nám Boh dáva, ale treba ho vedieť prijať, treba si vedieť udržiavať srdce slobodné, pretože všetci vieme, že vo svete je toľko slučiek, ktoré nám zväzujú srdce a nenechajú srdcu jeho slobodu. Vykorisťovanie, nedostatok prostriedkov na prežitie, drogové závislosti, smútok, všetko toto nás oberá o slobodu. Takže, všetci spoločne, sme vďační Orlandovi, že prosil o toto požehnanie mať srdce slobodné, srdce, ktoré môže povedať, čo si myslí, ktoré bude môcť povedať to, čo cíti, a ktoré bude môcť konať to, čo si myslí a čo cíti. Toto je slobodné srdce! A toto je to, čo si ideme všetci vyprosovať, toto požehnanie, ktoré Orlando prosil pre všetkých. Opakujte za mnou: „Pane Ježišu, daj mi slobodné srdce. Aby nebolo otrokom všetkých pascí sveta. Aby nebolo otrokom nejakej skupiny, podvodu. Aby nebolo otrokom blahobytu. Aby nebolo otrokom nerestí. Aby nebolo otrokom falošnej slobody, čiže robiť si čo sa mi zachce v každej chvíli.“

Z homílie Svätého Otca v Paraguaji: Evanjelizovať znamená byť pohostinnými

...Boh nikdy nezatvára horizonty, Boh nie je nikdy pasívny tvárou v tvár životu, pasívny voči utrpeniu svojich detí. Boh sa nikdy nenechá prekonať v štedrosti. Preto nám posiela svojho Syna, daruje ho, odovzdáva, delí sa oňho; aby sme sa učili ceste bratstva, ceste daru. Toto je definitívne nový obzor, nové Slovo pre mnohé situácie vylúčenia, oddelenia, uzatvorenia, izolácie. Toto je Slovo, ktoré preráža ticho samoty.

A keď sme unavení, alebo keď sa úloha evanjelizovať stáva ťažkopádnou, je dobré pripomínať si, že život, ktorý nám Ježiš ponúka, dáva odpoveď na najvážnejšie potreby každej osoby, pretože všetci sme boli stvorení pre priateľstvo s Ježišom a pre bratskú lásku (porov. Evangelii gaudium, 265).

Redakčné články