Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Kard. Jozef Tomko: Aj dnešní ľudia sme povolaní k svätosti

...Októbrová kanonizácia bola slávnostná aj preto, lebo bolo svätorečených sedem osôb. Každá z nich pritiahla do Ríma veľkú skupinu veriacich. Okrem toho, medzi kandidátmi boli aj niektoré široko známe osobnosti. Mnohí sa ešte dnes pamätajú na pápeža Pavla VI., ktorý bol pred zvolením za pápeža známy pod menom Giovanni Battista Montini ako arcibiskup veľmi početnej milánskej arcidiecézy. Pri svätorečení priniesli košeľu s kvapkami krvi, ktorú mal na sebe Pavol VI. pri atentáte spáchanom na ňom na letisku v Manile na Filipínach. Ja som bol práve vtedy v manilskej katedrále a videl som škvrny krvi na bielej reverende biskupa, ktorý prekazil smrteľný úder a pribehol z letiska do katedrály.

Z generálnej audiencie: Nedá sa milovať len pokým sa to človeku hodí

„Vernosť je charakteristikou slobodného, zrelého a zodpovedného ľudského vzťahu. Aj priateľ je autentickým, ak ním zostáva v ktoromkoľvek prípade, inak nie je priateľom,“ uviedol pápež František. Kristus „zjavuje autentickú lásku“, je „verným Priateľom“. Platí to aj vtedy, keď pochybíme, zdôraznil pápež s vysvetlením:

„Človek potrebuje byť milovaný bezpodmienečne, a komu sa nedostane tohto prijatia, nosí v sebe určitú neúplnosť, často bez toho, aby si to uvedomoval. Ľudské srdce sa snaží zaplniť toto prázdno náhradkami, uspokojujúc sa s kompromismi a priemernosťami, ktoré sú len chabým odtieňom lásky. Rizikom je nazývať láskou predčasné a nezrelé vzťahy, s ilúziou, že človek nájde životné svetlo v niečom, čo v najlepšom prípade je len jeho odleskom. Takto dochádza k preceňovaniu napríklad fyzickej príťažlivosti, ktorá sama osebe je darom Božím, ale je zacielená na pripravenie cesty k autentickému a vernému vzťahu s človekom.“

Pápež František pri kanonizácii: Stačí nám Ježiš?

...Prosme o milosť vedieť niečo zanechať z lásky k Pánovi: zanechať bohatstvo, zanechať snívanie po postavení a moci, zanechať štruktúry, ktoré už nie sú primerané na ohlasovanie Evanjelia, tie závažia, ktoré brzdia misiu, tie povrazy, ktoré nás pútajú k svetu. Bez skoku vpred v láske náš život a naša Cirkev ochorejú na „egocentrickú samoľúbosť“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 95): vtedy sa radosť hľadá iba v nejakom prchavom pôžitku, dochádza k uzatváraniu sa do sterilných debát, k spohodlneniu v monotónnom žití kresťanstva bez elánu, kde narcizmus zakrýva smútok z pocitu nenaplnenia.

Byť neodbytní v modlitbe

... V centre kázne Svätého Otca dnes bol úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (11,5-13), v ktorom sa hovorí o tom, ako sa máme modliť. Ježiš svojim učeníkom rozpráva príbeh o mužovi, ktorý o polnoci klope na dvere svojho priateľa a prosí ho o chlieb. Priateľ mu odpovedá, že to nie je ten správny moment, lebo je už v posteli, avšak nakoniec sa zdvihne a dá mu to, o čo žiada.

Z homílie pápeža Františka: Hovoríte s vaším anjelom?

„Pán hovorí: «Váž si ho». Anjel  má moc, má autoritu, aby nás viedol. Počúvaj ho. «Počúvaj jeho hlas; nepohŕdaj ním». Treba počúvať inšpirácie, ktoré sú vždy od Ducha Svätého, avšak vnukne nám ich anjel. Chcel by som vám všetkým položiť otázku: Hovoríte s vaším anjelom? Poznáte meno vášho anjela? Počúvate vášho anjela? Necháte sa ním na ceste viesť za ruku či podnietiť k pohybu?

Zo zamyslenia pátra Milana Bubáka SVD: Kríže v našom živote

...kríže, ktoré vo svojom živote máme, musíme najprv identifikovať. Identifikovať svoje kríže znamená tieto kríže rozpoznať, uznať ich, že jestvujú a jasne ich prijať. Možno naším krížom je ustarostenosť o naše už dospelé deti, ktoré odišli z Cirkvi, zanechali vieru alebo žijú zlý a nemravný život. Môže ním byť naše nefungujúce manželstvo, či život, v ktorom niet radosti ani nádeje. Alebo sa možno cítime nešťastní v práci, ktorá sa nám nepáči. Možno sme sa dostali do dlhov, z ktorých sa nevieme vymotať. Tieto dlhy nám vznikli z našich hypoték, z neúspešného podnikania alebo z nerozumného nakupovania vecí, ktoré sme nepotrebovali. Možno našim problémom, a teda krížom, je závislosť na alkohole alebo na iných drogách, ktoré nám postupne menia myseľ aj osobnosť. Možno trpíme na ohováranie alebo vynášanie unáhlených súdov nad inými. Vieme, že to je rozpore s prikázaniami Ježiša Krista a aj tak to robíme. Možno naším krížom je prokrastinácia, tzn. odkladanie vecí na neskôr, čo spôsobuje, že veci sa nám veci hromadia, keďže sa neriešia, náš život sa nám zbytočne komplikuje, a my strácame dobré meno. Možno je ním naša chamtivosť alebo naše nenásytné sebectvo. Zoznam životných krížov by mohol byť nekonečný. Dôležité je však to, aby sme svoje kríže uznali a ich pomenovali.

Nech nás tento príbeh osloví!

Zacitujem vám reakciu jednej mladej dievčiny na našu slávnosť blahorečenia. Píše: „Prepáč, Anka, nemám k tebe zatiaľ žiadny vzťah.

Redakčné články