Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

pápež František: Solidarita a cnosť viery

...Ako ľudská rodina máme spoločný pôvod v Bohu; obývame spoločný dom, planétu ako záhradu, zem, na ktorú nás Boh postavil; a máme spoločný cieľ v Kristovi. Keď však na toto všetko zabudneme, naša vzájomná závislosť sa stáva závislosťou niektorých od tých druhých - strácame túto harmóniu vzájomnej závislosti a solidarity - zväčšujúc nerovnosť a vysúvanie na okraj. Oslabuje sa sociálna štruktúra a poškodzuje sa životné prostredie. Je to vždy ten istý spôsob konania.

Preto je princíp solidarity dnes viac než kedykoľvek nevyhnutný, ako to učil sv. Ján Pavol II. (porov. Enc. Sollicitudo rei socialis, 38-40). Vo vzájomne prepojenom svete zakúšame, čo znamená žiť v jednej „globálnej dedine“. Je to pekné vyjadrenie: veľký svet nie je nič iné, než jedna globálna dedina, pretože všetko je vzájomne prepojené. Avšak nie vždy premieňame túto vzájomnú závislosť na solidaritu. Je tu dlhá cesta medzi vzájomnou závislosťou a solidárnosťou. Egoizmy – individuálne, národné i tie zo strany mocenských skupín – a ideologické strnulosti naopak živia «štruktúry hriechu» .

pápež František: Znakom ľudí Nebeského kráľovstva je kreativita

Dnešné Evanjelium (porov. Mt 13,44-52) tvoria záverečné verše kapitoly, ktorú Matúš venuje podobenstvám o Nebeskom kráľovstve. Stať pozostáva z troch tematicky práve naznačených a krátkych podobenstiev: o ukrytom poklade, o vzácnej perle a o sieti hodenej do mora.

Zastavím sa pri prvých dvoch, v ktorých je Nebeské kráľovstvo pripodobnené dvom rôznym „vzácnym“ veciam: pokladu ukrytému v poli a perle veľkej hodnoty. Reakcia toho, kto nájde perlu alebo poklad je prakticky rovnaká: človek a obchodník predajú všetko, aby získali to, na čom im teraz už najviac záleží. Týmito dvoma prirovnaniami nás má Ježiš v úmysle zapojiť do budovania Nebeského kráľovstva, predstavujúc nám podstatnú charakterovú črtu kresťanského života, života Nebeského kráľovstva: na tomto Kráľovstve majú plnú účasť tí, ktorí sú ochotní vsadiť všetko; sú odvážni.

Pápež František: Srdce otvorené a dôverujúce Pánovi

Evanjeliová stať z dnešnej nedele (porov. Mt 11,25-30) sa skladá z troch častí: najprv Ježiš hymnom vzdáva velebu a vďaku Otcovi za to, že zjavil chudobným a maličkým tajomstvo Nebeského kráľovstva; potom odhaľuje dôverný a unikátny vzťah, ktorý je medzi ním a Otcom; a nakoniec pozýva prísť k nemu a nasledovať ho, a takto nájsť odpočinok.

Na prvom mieste Ježiš chváli Otca, že ukryl tajomstvá svojho Kráľovstva, svojej pravdy, pred „múdrymi a učenými“ (v. 25). Nazýva ich tak s nádychom irónie, lebo si namýšľajú, že sú múdri, rozumní, a takto majú neraz zavreté srdce. Pravá múdrosť pochádza aj zo srdca, neznamená len chápať veci: pravá múdrosť vstupuje i do srdca. Ak vieš veľa vecí, ale máš uzavreté srdce, nie si múdry. O tajomstvách svojho Otca Ježiš hovorí, že boli zjavené „maličkým“, tým, ktorí sa dôverou otvárajú jeho slovu spásy, otvárajú svoje srdce slovu spásy, cítia, že potrebujú Pána a vyčkávajú na všetko od neho. Je to srdce otvorené a dôverujúce Pánovi.

Kňazi s Kristovým srdcom

Nasledujú myšlienky Svätého Otca Františka:

1.    Vďačnosť

„Vďaka za radosť, s akou viete darovať svoj život, ukazujúc tak srdce, ktoré počas rokov zápasilo a bojovalo nie preto, aby sa stalo stiesneným a trpkým, ale naopak, denne čoraz širším od lásky k Bohu a k jeho ľudu; srdce, ktorému, tak ako dobrému vínu, čas nedal zoctovatieť, ale nadobudnúť stále znamenitejšiu kvalitu; lebo ,jeho milosrdenstvo trvá navekyʻ“.

2.    Milosrdenstvo

„Vieme, že po schodíkoch milosrdenstva môžeme zísť až k najnižšiemu bodu ľudskej situácie – vrátane krehkosti a hriechu – a vystúpiť až k najvyššiemu bodu božskej dokonalosti: ,Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otecʻ. A takto byť ,schopnými rozohriať srdcia ľudí, počas noci s nimi kráčať, vedieť s nimi rozprávať, aj zostúpiť do ich noci, do ich tmy, bez toho, aby ste sa stratiliʻ“.

Pane, ty ma poznáš

My všetci máme nočnú schôdzku s Bohom, v noci nášho života, v mnohých nociach nášho života: v tmavých chvíľach, vo chvíľach hriechov, vo chvíľach dezorientácie. Tam je táto schôdzka s Bohom, vždy.

Trojica je Láska, celá v službe svetu

...Boh stvoril svet ako dobrý a krásny, ale po hriechu je svet poznačený zlom a skazenosťou. My, muži a ženy, sme všetci hriešnikmi, a preto by Boh mohol zasiahnuť, aby nad svetom vykonal súd, zničil zlo a potrestal hriešnikov. Boh však svet miluje, aj napriek jeho hriechom; Boh miluje každého z nás aj vtedy, keď schybíme a vzdialime sa od neho. Boh Otec miluje svet natoľko, že pre jeho záchranu daruje to najvzácnejšie, čo má: svojho jednorodeného Syna, ktorý dá svoj život pre ľudí, vstane z mŕtvych a vracia sa k Otcovi, a spolu s ním posiela Ducha Svätého. Trojica je teda Láska, celá v službe svetu, ktorý chce zachrániť a obnoviť. Dnes, pri zamýšľaní sa nad Bohom Otcom a Synom i Duchom Svätým, myslime na Božiu lásku! A bude skutočne nádherné môcť precítiť, že sme milovaní. „Boh ma miluje“: to je pocit z dnešného dňa.

Keď Ježiš hovorí, že Otec dal svojho jednorodeného Syna, spontánne nám napadne Abrahám a obetovanie jeho syna Izáka, o ktorom hovorí Kniha Genezis (porov. 22,1-14): hľa, akú „bezhraničnú mieru“ má láska Boha. Tiež nám napadne i to, ako sa Boh zjavuje Mojžišovi: ako ten, ktorý je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný (porov. Ex 34,6). Stretnutie s takýmto Bohom bolo povzbudením pre Mojžiša, ktorý, ako to stojí v Knihe Exodus, sa nebál postaviť za ľud pred Pánom, hovoriac mu: „Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji“ (v. 9). A Boh tak urobil, keď poslal svojho Syna. My sme synmi v Synovi mocou Ducha Svätého! Sme Božím dedičstvom!

Svätý Ján Pavol II. ako „pápež rodiny“

„Vo svojej službe Božiemu ľudu bol svätý Ján Pavol II. pápežom rodiny“. To sú slová pápeža Františka pri svätorečení Karola Wojtylu a Angela Roncalliho pred šiestimi rokmi. Dnes pri storočnici svätého pápeža poľského pôvodu nachádzajú zvláštny význam. Sláviť začiatok jeho pozemského života nás prirodzene vedie k túžbe spoznať jeho rodinu, nazrieť do „tajomtva“ jeho rodičov, ktorých diecézna fáza blahorečenia sa začala minulý týždeň v Poľsku.

Dá sa bezpochyby potvrdiť, že niektoré základy kňazského a pastoračného účinkovania boli položené už v prvých rokoch  jeho života vo Wadowiciach, malom mestečku na najvzdialenejšom juhu Poľska, kde sa 18. mája 1920 narodil.

Redakčné články