Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Peter Dufka SJ: Ako sa zbavovať zbytočného strachu

Obávame sa budúcnosti, možnej nezamestnanosti, neschopnosti pokryť všetky finančné náklady spojené s domácnosťou. Obavy môžu prerásť až do úzkosti. Ide o úzkosť  z choroby, straty síl, opustenosti, zo zranenia či odmietnutia.

Žijeme v spoločnosti, ktorá je bohatšia ako všetky iné v histórii, kde jestvuje celý rad poistiek a zabezpečení proti možným rizikám. No i napriek tomu nemálo ľudí  má 05 januára 2020 pocit, že sú obkľúčení vecami, ktorých sa treba báť. Obavy a strach vo vyspelej spoločnosti neklesajú. Sú tak rozšírené, že psychológ Wolfgang Schmidbauer dokonca hovorí o „generácii strachu“.

Popri reálnych obavách spojených s existenčnými otázkami je nemálo i  nereálnych, vykonštruovaných v našej mysli či srdci. Neraz ide o úzkosti, ktorým nerozumieme, ale ktoré nás trápia. Anselm Grün v jednej zo svojich kníh uvádza 13 druhov strachu, ktoré sužujú dnešného človeka. Medzi nimi je strach z nového, zo zosmiešnenia, zo zranenia, z osamelosti či z neznámej budúcnosti atď.

pápež František : význam komunikácie v rodine

...Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakovane vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).

Požehnanie Urbi et orbi: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9,1).

Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!

Z lona matky Cirkvi sa túto noc znova narodil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Jeho meno je Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje. Otec, Večná a nekonečná láska, ho poslal na svet nie aby ho odsúdil, ale aby ho spasil (porov. Jn 3,17). Otec ho dal, s nesmiernym milosrdenstvom. Dal ho všetkým. Dal ho navždy. A On sa narodil ako maličký plamienok zažatý vo tme a chlade noci.

Z rannej homílie pápeža: Nesťažujme sa, Pán odpúšťa naše hriechy

...„Mnohokrát sa sťažujeme kvôli ťažkostiam, ktoré máme: to diabol chce, aby sme upadli do smútku“, aby sme sa „roztrpčili nad životom“ či „nad vlastnými hriechmi“, vysvetlil pápež a pridal spomienku: „Poznal som jednu zasvätenú osobu, ktorú volali „Lamentela“, pretože nevedela iné, len sa ponosovať“: Mohla mať Nobelovu cenu za horekovanie“.

„Koľkokrát sa však sťažujeme, ponosujeme, a neraz si myslíme, že naše hriechy, naše limity nemôžu byť odpustené. A tu sa nám ozve hlas Pána, ktorý hovorí: «Ja ťa uteším, som ti nablízku» a ujme sa nás s nehou. Mocný Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, takpovediac heroický Boh, náš brat, ktorý sa nechal zavesiť na kríž a umrieť za nás, je schopný pohladiť nás a povedať: «Neplač».“

Bláznovstvo lásky vo vlastnej zraniteľnosti - pápež pri jubileu Rímskej charity

„Zraniteľnosť nás všetkých spája. Všetci sme zraniteľní, a aby sme mohli pracovať v Charite, je potrebné uvedomiť si to slovo, ale uvedomiť si ho stelesnené v srdci. Prísť a žiadať o pomoc, znamená povedať: „Som zraniteľný“. A správnym spôsobom môžeme pomôcť jedine ak vychádzame z našej vlastnej zraniteľnosti. Aj Boh si želal stať sa zraniteľným kvôli nám. Je jedným z nás, ktorý trpel: nemal dom, kde by sa narodil, trpel prenasledovaním, musel utekať do inej krajiny ako migrant, znášal chudobu. Boh sa stal zraniteľným. A preto môžeme hovoriť s Ježišom, pretože je jedným z nás!“    

Čo sa odohráva v tvojom vnútri? Kto ťa vedie?

Sv. Pavol píše, že robí zlo, ktoré nechce. „Aj svätí pociťujú tento boj vo svojom vnútri“. Táto zákonitosť sa týka všetkých, „je to každodenný boj“, povedal Svätý Otec:

„Je to boj medzi dobrom a zlom; no nie je to abstraktné dobro a abstraktné zlo: je to boj medzi dobrom, ktoré nás inšpiruje konať Duch Svätý a zlom, ku konaniu ktorého nás inšpiruje zlý duch. Je to boj. Je to boj nás všetkých. Keby niekto z nás povedal: „Ale ja to takto necítim, som šťastlivý, žijem pokojne, v pokoji, toto necítim ...“, povedal by som: „Nie si šťastlivý: si znecitlivený a nerozumieš, čo sa deje.“

Z príhovoru Anjel Pána: Boh odpustením zabúda naše hriechy

...Pán, reagujúc na tých, ktorí ho kritizovali, rozpráva tri podobenstvá, tri nádherné podobenstvá, ktoré ukazujú jeho zaľúbenie v tých, ktorí sa cítia byť od neho vzdialení. Bolo by skutočne krásne, ak by si dnes každý z vás vzdal do rúk Evanjelium, Evanjelium podľa Lukáša, 15. kapitolu a prečítal si tie podobenstvá. Sú nádherné.

V prvom z nich hovorí: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“ (v. 4). Niekto z vás? Racionálne zmýšľajúci človek to isto nebude: taký si to dobre zráta a radšej obetuje jednu ovcu, aby zachránil tých deväťdesiatdeväť. Boh však nerezignuje, ležíš mu na srdci práve ty, ktorý ešte nepoznáš krásu jeho lásky; ty, ktorý si ešte neprijal Ježiša za stredobod svojho života; ty, ktorý nedokážeš prekonať svoju hriešnosť; ty, ktorý azda kvôli škaredým veciam, ktoré sa odohrali v tvojom živote, neveríš v lásku.

Redakčné články