Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Z rannej homílie pápeža: Nesťažujme sa, Pán odpúšťa naše hriechy

...„Mnohokrát sa sťažujeme kvôli ťažkostiam, ktoré máme: to diabol chce, aby sme upadli do smútku“, aby sme sa „roztrpčili nad životom“ či „nad vlastnými hriechmi“, vysvetlil pápež a pridal spomienku: „Poznal som jednu zasvätenú osobu, ktorú volali „Lamentela“, pretože nevedela iné, len sa ponosovať“: Mohla mať Nobelovu cenu za horekovanie“.

„Koľkokrát sa však sťažujeme, ponosujeme, a neraz si myslíme, že naše hriechy, naše limity nemôžu byť odpustené. A tu sa nám ozve hlas Pána, ktorý hovorí: «Ja ťa uteším, som ti nablízku» a ujme sa nás s nehou. Mocný Boh, ktorý stvoril nebesia i zem, takpovediac heroický Boh, náš brat, ktorý sa nechal zavesiť na kríž a umrieť za nás, je schopný pohladiť nás a povedať: «Neplač».“

Bláznovstvo lásky vo vlastnej zraniteľnosti - pápež pri jubileu Rímskej charity

„Zraniteľnosť nás všetkých spája. Všetci sme zraniteľní, a aby sme mohli pracovať v Charite, je potrebné uvedomiť si to slovo, ale uvedomiť si ho stelesnené v srdci. Prísť a žiadať o pomoc, znamená povedať: „Som zraniteľný“. A správnym spôsobom môžeme pomôcť jedine ak vychádzame z našej vlastnej zraniteľnosti. Aj Boh si želal stať sa zraniteľným kvôli nám. Je jedným z nás, ktorý trpel: nemal dom, kde by sa narodil, trpel prenasledovaním, musel utekať do inej krajiny ako migrant, znášal chudobu. Boh sa stal zraniteľným. A preto môžeme hovoriť s Ježišom, pretože je jedným z nás!“    

Čo sa odohráva v tvojom vnútri? Kto ťa vedie?

Sv. Pavol píše, že robí zlo, ktoré nechce. „Aj svätí pociťujú tento boj vo svojom vnútri“. Táto zákonitosť sa týka všetkých, „je to každodenný boj“, povedal Svätý Otec:

„Je to boj medzi dobrom a zlom; no nie je to abstraktné dobro a abstraktné zlo: je to boj medzi dobrom, ktoré nás inšpiruje konať Duch Svätý a zlom, ku konaniu ktorého nás inšpiruje zlý duch. Je to boj. Je to boj nás všetkých. Keby niekto z nás povedal: „Ale ja to takto necítim, som šťastlivý, žijem pokojne, v pokoji, toto necítim ...“, povedal by som: „Nie si šťastlivý: si znecitlivený a nerozumieš, čo sa deje.“

Z príhovoru Anjel Pána: Boh odpustením zabúda naše hriechy

...Pán, reagujúc na tých, ktorí ho kritizovali, rozpráva tri podobenstvá, tri nádherné podobenstvá, ktoré ukazujú jeho zaľúbenie v tých, ktorí sa cítia byť od neho vzdialení. Bolo by skutočne krásne, ak by si dnes každý z vás vzdal do rúk Evanjelium, Evanjelium podľa Lukáša, 15. kapitolu a prečítal si tie podobenstvá. Sú nádherné.

V prvom z nich hovorí: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?“ (v. 4). Niekto z vás? Racionálne zmýšľajúci človek to isto nebude: taký si to dobre zráta a radšej obetuje jednu ovcu, aby zachránil tých deväťdesiatdeväť. Boh však nerezignuje, ležíš mu na srdci práve ty, ktorý ešte nepoznáš krásu jeho lásky; ty, ktorý si ešte neprijal Ježiša za stredobod svojho života; ty, ktorý nedokážeš prekonať svoju hriešnosť; ty, ktorý azda kvôli škaredým veciam, ktoré sa odohrali v tvojom živote, neveríš v lásku.

Peter Dufka SJ: Indikátory prítomnosti Ducha Svätého

….1. Jedným z  dôkazov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote je prežívaná vďačnosť za všetko, čo sme dostali. Je to akoby vnútorný zrak, ktorým vidíme dary, ktoré sme nemuseli dostať a ktoré máme. Je zvláštne, s akou samozrejmosťou prijímame dary, ktoré sme dostali úplne zadarmo. Ide o materiálne dobrá, ale i nadanie, schopností a rôzne talenty, ktoré môžeme vlastným úsilím rozvinúť, ale ktoré by bez jeho darovaného základu nejestvovali. Ľudia si obyčajne všimnú hodnotu daru, ktorý dostali, až vtedy, keď oň prídu. Tak je to so zdravím, priateľskými vzťahmi či dobrou rodinou.

Často až strata týchto hodnôt nás upozorní na cenu, ktorú mali pre náš život. Gilbert Keith Chesterton, anglický spisovateľ, konvertita, bol po svojom obrátení na katolícku vieru nesmierne vďačný za každú maličkosť. V jednom z jeho citátov to vyjadruje takto: „Skoro všetky najlepšie a najvzácnejšie veci na svete dostanete za pár halierov. S výnimkou slnka, mesiaca, zeme, ľudí, hviezd, búrky a podobných maličkostí. Tie dostanete úplne zadarmo.“ Všimnúť si dary, ktoré sme dostali a byť za ne vďačný je jedným z indikátorov prítomnosti Ducha Svätého v našom živote.

Z príhovoru - Anjel Pána: Brána do neba je tesná - láska si vyžaduje každodennú námahu

«Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo hovorím vám: Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť» (v. 24).

..Týmito slovami nám Ježiš dáva pochopiť, že tu nejde o čísla, nejde tu o „uzavretý počet“ v raji! Ide skôr o to, aby sme už odteraz išli správnou cestou a táto správna cesta je pre všetkých, no je úzka. Toto je problémom. Ježiš nám nechce dávať ilúzie, hovoriac: „Áno, buďte pokojní, je to ľahké, je to jedna pekná autostráda a na jej konci je veľká brána...“ Nie toto nám nehovorí. Hovorí nám o tesnej bráne. Hovorí tak, ako sa veci majú: prechod je úzky. V akom zmysle? V tom, že pre spásu je treba milovať Boha a blížneho a to nie je pohodlné! Brána je „úzka“, lebo si veľa vyžaduje, láska si vždy vyžaduje veľa, žiada si vynakladať úsilie, či lepšie, „námahu“, čiže rozhodnú a vytrvalú vôľu žiť podľa Evanjelia. Svätý Pavol to nazýva «dobrý boj viery» (1 Tim 6,12). Treba sa usilovať sa každý deň a po celý deň, aby sme milovali Boha a blížneho.

Z príhovoru pápeža Františka- Nohy na zemi, v srdci túžba po nebi

V dnešnej stati z evanjelia (porov. Lk 12,32-48) Ježiš znovu volá svojich učeníkov k neustálej bdelosti. Prečo? Aby dokázali postrehnúť, kedy do ich života vstupuje Boh; lebo Boh neustále prichádza do nášho života. A [Ježiš] ukazuje spôsoby, ako správne prežívať túto bdelosť: „Bedrá majte opásané a lampy zažaté!“ (v. 35). Toto je ten spôsob. Predovšetkým „mať opásané bedrá“, čo znázorňuje postoj pútnika, pripraveného vydať sa na cestu. Neuhniezdiť sa teda v pohodlných a zabezpečených príbytkoch, ale odovzdať sa,  v jednoduchosti a dôvere sa otvoriť Božiemu príchodu do nášho života, Božej vôli, ktorá nás vedie k budúcemu cieľu.

Redakčné články