Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Pápež František : Blahoslavení plačúci, lebo budú potešení.

...V gréckom jazyku, v ktorom je napísané Evanjelium, je toto blahoslavenstvo vyjadrené slovesom nie v trpnom tvare, ale v činnom: „plačúci“ - plačú, avšak zvnútra. [pozn.: v tal. je trpný tvar „sú v plači“]. Ide o postoj, ktorý sa v kresťanskej spiritualite stal ústredným a ktorý otcovia púšte, prví mnísi dejín, nazývali „penthos“, čiže vnútorná bolesť, ktorá nás otvára pre vzťah s Pánom a s blížnym - pre obnovený vzťah s Pánom a s blížnym.

Tento plač môže mať v Písme dva aspekty: prvý je nad smrťou či utrpením niekoho. Ďalším aspektom sú slzy nad hriechom – nad vlastným hriechom – keď srdce krváca v ľútosti nad tým, že urazilo Boha a blížneho.

Ide teda o postoj lásky k druhému človeku vyjadrený spätosťou s ním až do tej miery, že zdieľame jeho bolesť. Sú ľudia, ktorí zostanú v odstupe, o krok vzad; avšak je dôležité, aby si druhí našli cestu do nášho srdca.

Pápež František - Blahoslavení chudobní v duchu - z katechézy o blahoslavenstvách

Musíme si položiť otázku: čo sa myslí tým „chudobní“? Ak by Matúš použil iba toto slovo, jeho význam by bol jednoducho ekonomický, čiže poukazoval by na osoby, ktoré majú málo prostriedkov na živobytie alebo žiadne a potrebovali by pomoc od druhých.

Avšak Matúšovo evanjelium, na rozdiel od toho Lukášovho, hovorí o «chudobných v duchu». Čo to znamená? Duch je podľa Biblie dychom života, ktorý Boh odovzdal Adamovi; je našou najhlbšou dimenziou, takzvanou duchovnou dimenziou, tou najdôvernejšou, tou, ktorá nás činí ľudskými osobami, je hlbokým jadrom nášho bytia. Takže „chudobní v duchu“ sú tí, ktorí sú a cítia sa byť chudobnými, žobrákmi, v hĺbke ich bytia. Ježiš ich vyhlasuje za blahoslavených, pretože takým patrí Nebeské kráľovstvo.

Koľkokrát nám hovorili pravý opak! Je treba byť niečím v živote, byť niekým... Je treba urobiť si meno... A tu sa rodí samota a nešťastie: ak ja musím byť „niekým“, potom súperím s ostatnými a žijem v nutkavej obave o svoje ego. Ak neprijmem to, že som chudobný, znenávidím všetko, čo mi pripomína moju krehkosť. Pretože táto krehkosť mi prekáža, aby som sa stal dôležitou osobou, bohatým človekom nielen peniazmi, ale aj povesťou, všetkým.

Zo zamyslenia pátra Petra Dufku SJ - Čnosť čností

...Známa grécka báj hovorí o životnej voľbe Heraklesa. Ako tak uvažoval na svojich potulkách nad životnou cestou, zbadal, ako sa k nemu blížia dve ženy. Prvá, oblečená do bieleho rúcha, išla pomaly a pokojne. Druhá, v nádherných šatách obšitých zlatom a drahými kameňmi, kráčala tanečným krokom, cestou sa upravovala  a obzerala. Predbehla prvú a ihneď Heraklesa oslovila:
„Nevieš, Herakles, aký život si vybrať? Vyvoľ si mňa za sprievodkyňu. Poznám najpríjemnejšiu cestu. Nebude ťa trápiť nijaká práca a nijaká námaha a každý večer ťa bude očakávať mäkké lôžko. Cudzí ľudia budú pracovať, a ty budeš užívať výsledky ich usilovnosti.”

Pápež František o blahoslavenstvách

...Každé blahoslavenstvo pozostáva z troch častí. Najprv je tu vždy slovo „blahoslavení“; potom prichádza situácia, v ktorej sa blahoslavení nachádzajú: chudoba ducha, žiaľ, hlad a smäd po spravodlivosti, a tak ďalej; nakoniec je tu dôvod blahoslavenstva uvedený spojkou „lebo“: „Blahoslavení títo, lebo...; blahoslavení tamtí, lebo...“ Je teda osem takýchto blahoslavenstiev a bolo by pekné naučiť sa ich naspamäť, aby sme si ich opakovali a mali doslova v mysli a srdci tento zákon, ktorý nám dáva Ježiš.

Venujme pozornosť tejto skutočnosti: dôvodom blahoslavenstva nie je aktuálna situácia, ale to nové, čo blahoslavení dostávajú do daru od Boha: „lebo ich je nebeské kráľovstvo“, „lebo oni budú potešení“, „oni budú dedičmi zeme“ a tak ďalej.

Peter Dufka SJ: Ako sa zbavovať zbytočného strachu

Obávame sa budúcnosti, možnej nezamestnanosti, neschopnosti pokryť všetky finančné náklady spojené s domácnosťou. Obavy môžu prerásť až do úzkosti. Ide o úzkosť  z choroby, straty síl, opustenosti, zo zranenia či odmietnutia.

Žijeme v spoločnosti, ktorá je bohatšia ako všetky iné v histórii, kde jestvuje celý rad poistiek a zabezpečení proti možným rizikám. No i napriek tomu nemálo ľudí  má 05 januára 2020 pocit, že sú obkľúčení vecami, ktorých sa treba báť. Obavy a strach vo vyspelej spoločnosti neklesajú. Sú tak rozšírené, že psychológ Wolfgang Schmidbauer dokonca hovorí o „generácii strachu“.

Popri reálnych obavách spojených s existenčnými otázkami je nemálo i  nereálnych, vykonštruovaných v našej mysli či srdci. Neraz ide o úzkosti, ktorým nerozumieme, ale ktoré nás trápia. Anselm Grün v jednej zo svojich kníh uvádza 13 druhov strachu, ktoré sužujú dnešného človeka. Medzi nimi je strach z nového, zo zosmiešnenia, zo zranenia, z osamelosti či z neznámej budúcnosti atď.

pápež František : význam komunikácie v rodine

...Napokon, treťou postavou Svätej rodiny je Ježiš. On je tou Otcovou vôľou: v ňom, hovorí sv. Pavol, nie je aj „áno“ aj „nie“, ale iba „áno“ (porov. 2 Kor 1,19). A toto sa prejavilo v mnohých okamihoch jeho pozemského života. Napríklad pri udalosti v chráme, keď svojim rodičom, ktorí ho ustarostene hľadali, odpovedá: „Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ (Lk 2,49); či jeho opakovane vyhlásenie: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal“ (Jn 4,34); alebo jeho modlitba v záhrade na Olivovej hore: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa“ (Mt 26,42). Všetky tieto udalosti sú dokonalou realizáciou samotných Kristových slov, ktorý hovorí: „Nechcel si obetu ani dar… Vtedy som povedal: ‘Hľa, prichádzam..., aby som plnil tvoju vôľu, Bože.’“ (Hebr 10,5-7; Ž 40,7-9).

Požehnanie Urbi et orbi: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo

Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo“ (Iz 9,1).

Drahí bratia a sestry, požehnané Vianoce!

Z lona matky Cirkvi sa túto noc znova narodil Boží Syn, ktorý sa stal človekom. Jeho meno je Ježiš, čo znamená Boh zachraňuje. Otec, Večná a nekonečná láska, ho poslal na svet nie aby ho odsúdil, ale aby ho spasil (porov. Jn 3,17). Otec ho dal, s nesmiernym milosrdenstvom. Dal ho všetkým. Dal ho navždy. A On sa narodil ako maličký plamienok zažatý vo tme a chlade noci.

Redakčné články