Zamyslenia

Úryvky z aktuálnych príhovorov a homílií.

Starostlivosť o spoločný dom a kontemplatívny postoj Zo 7. katechézy cyklu „Uzdraviť svet“

….nezabúdajme na španielske príslovie: „Boh odpúšťa vždy; my odpúšťame niekedy; príroda neodpúšťa nikdy“.

Dnes som čítal v novinách o tých dvoch veľkých ľadovcoch v Antarktíde, blízko Amundsenovho mora: sú pred úpadkom. Bude to hrozné, pretože úroveň mora porastie a toto prinesie mnoho ťažkostí a veľa zlého. A prečo? Pre otepľovanie, pre nedbanie o prostredie, pre nestaranie sa o spoločný dom. Naopak, ak máme tento vzťah – dovolím si to slovo v obraznom zmysle – „bratský“ vzťah so stvorenstvom, staneme sa ochrancami spoločného domu, ochrancami života a ochrancami nádeje.

Budeme ochraňovať to dedičstvo, ktoré nám Boh zveril, aby sa z neho mohli tešiť budúce generácie. A niekto môže povedať: „Nuž ja z toho ešte vyjdem v suchu“. No problém nie je, že ty z toho vyjdeš v suchu dnes – toto hovorieval jeden nemecký teológ, protestant, skvelý Bonhoeffer – problém nie je ako z toho unikneš ty dnes; problém je: aké bude dedičstvo, život budúcich generácií? Pomyslime na deti, na vnúčatá: čo im zanecháme, ak zneužívame stvorenstvo?

Konkrétny obraz ľahostajnosti

„Existuje jedna pekná fotografia v budove Apoštolskej charity – možno som to už niekedy hovoril? – pekná fotografia od rímskeho fotografa. Zimná noc, je vidieť ako z luxusnej reštaurácie vychádza pani už v rokoch, s kožuchom, klobúkom, rukavicami: teda dobre oblečená do chladu, vychádza po tom, čo sa dobre najedla – čo nie je hriech, dobre sa najesť! – a pri dverách je iná pani, s barličkou, v chatrnom oblečení, je vidieť, že cíti chlad... je bezdomovkyňa, s rukou takto (pápež urobil gesto žobrania)... A pani, ktorá vychádza z reštaurácie sa pozerá na druhú stranu. Fotografia má názov „Ľahostajnosť“. Keď som ju videl, zavolal som si fotografa, aby som mu povedal: „Si skvelý, že si to spontánne odfotil“, a povedal som, aby ju vystavil v Apoštolskej charite: aby sme neupadli do ducha ľahostajnosti“.

Kard. Tagle: Láska zmierňuje chudobu a podporuje pokoj

Sv. Matka Tereza, držiteľka Nobelovej ceny za mier a jedna z patróniek Medzinárodnej charity, je známa svojou službou tým najchudobnejším. Láska k blížnemu podľa nej spočíva v maličkých gestách urobených pre dobro ostatných, vysvetľuje kardinál Tagle. Zdrojom všetkej existujúcej lásky je Boh. A každá osoba „bola stvorená na obraz Boha, aby bola tvárou jeho lásky na zemi“. Matka Tereza „dovolila Bohu, ktorý je Láska, aby premenil samotnú jej bytosť na nástroj lásky Boha k chudobným“, pripomína predseda Medzinárodnej charity.

pápež František: Solidarita a cnosť viery

...Ako ľudská rodina máme spoločný pôvod v Bohu; obývame spoločný dom, planétu ako záhradu, zem, na ktorú nás Boh postavil; a máme spoločný cieľ v Kristovi. Keď však na toto všetko zabudneme, naša vzájomná závislosť sa stáva závislosťou niektorých od tých druhých - strácame túto harmóniu vzájomnej závislosti a solidarity - zväčšujúc nerovnosť a vysúvanie na okraj. Oslabuje sa sociálna štruktúra a poškodzuje sa životné prostredie. Je to vždy ten istý spôsob konania.

Preto je princíp solidarity dnes viac než kedykoľvek nevyhnutný, ako to učil sv. Ján Pavol II. (porov. Enc. Sollicitudo rei socialis, 38-40). Vo vzájomne prepojenom svete zakúšame, čo znamená žiť v jednej „globálnej dedine“. Je to pekné vyjadrenie: veľký svet nie je nič iné, než jedna globálna dedina, pretože všetko je vzájomne prepojené. Avšak nie vždy premieňame túto vzájomnú závislosť na solidaritu. Je tu dlhá cesta medzi vzájomnou závislosťou a solidárnosťou. Egoizmy – individuálne, národné i tie zo strany mocenských skupín – a ideologické strnulosti naopak živia «štruktúry hriechu» .

pápež František: Znakom ľudí Nebeského kráľovstva je kreativita

Dnešné Evanjelium (porov. Mt 13,44-52) tvoria záverečné verše kapitoly, ktorú Matúš venuje podobenstvám o Nebeskom kráľovstve. Stať pozostáva z troch tematicky práve naznačených a krátkych podobenstiev: o ukrytom poklade, o vzácnej perle a o sieti hodenej do mora.

Zastavím sa pri prvých dvoch, v ktorých je Nebeské kráľovstvo pripodobnené dvom rôznym „vzácnym“ veciam: pokladu ukrytému v poli a perle veľkej hodnoty. Reakcia toho, kto nájde perlu alebo poklad je prakticky rovnaká: človek a obchodník predajú všetko, aby získali to, na čom im teraz už najviac záleží. Týmito dvoma prirovnaniami nás má Ježiš v úmysle zapojiť do budovania Nebeského kráľovstva, predstavujúc nám podstatnú charakterovú črtu kresťanského života, života Nebeského kráľovstva: na tomto Kráľovstve majú plnú účasť tí, ktorí sú ochotní vsadiť všetko; sú odvážni.

Pápež František: Srdce otvorené a dôverujúce Pánovi

Evanjeliová stať z dnešnej nedele (porov. Mt 11,25-30) sa skladá z troch častí: najprv Ježiš hymnom vzdáva velebu a vďaku Otcovi za to, že zjavil chudobným a maličkým tajomstvo Nebeského kráľovstva; potom odhaľuje dôverný a unikátny vzťah, ktorý je medzi ním a Otcom; a nakoniec pozýva prísť k nemu a nasledovať ho, a takto nájsť odpočinok.

Na prvom mieste Ježiš chváli Otca, že ukryl tajomstvá svojho Kráľovstva, svojej pravdy, pred „múdrymi a učenými“ (v. 25). Nazýva ich tak s nádychom irónie, lebo si namýšľajú, že sú múdri, rozumní, a takto majú neraz zavreté srdce. Pravá múdrosť pochádza aj zo srdca, neznamená len chápať veci: pravá múdrosť vstupuje i do srdca. Ak vieš veľa vecí, ale máš uzavreté srdce, nie si múdry. O tajomstvách svojho Otca Ježiš hovorí, že boli zjavené „maličkým“, tým, ktorí sa dôverou otvárajú jeho slovu spásy, otvárajú svoje srdce slovu spásy, cítia, že potrebujú Pána a vyčkávajú na všetko od neho. Je to srdce otvorené a dôverujúce Pánovi.

Kňazi s Kristovým srdcom

Nasledujú myšlienky Svätého Otca Františka:

1.    Vďačnosť

„Vďaka za radosť, s akou viete darovať svoj život, ukazujúc tak srdce, ktoré počas rokov zápasilo a bojovalo nie preto, aby sa stalo stiesneným a trpkým, ale naopak, denne čoraz širším od lásky k Bohu a k jeho ľudu; srdce, ktorému, tak ako dobrému vínu, čas nedal zoctovatieť, ale nadobudnúť stále znamenitejšiu kvalitu; lebo ,jeho milosrdenstvo trvá navekyʻ“.

2.    Milosrdenstvo

„Vieme, že po schodíkoch milosrdenstva môžeme zísť až k najnižšiemu bodu ľudskej situácie – vrátane krehkosti a hriechu – a vystúpiť až k najvyššiemu bodu božskej dokonalosti: ,Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otecʻ. A takto byť ,schopnými rozohriať srdcia ľudí, počas noci s nimi kráčať, vedieť s nimi rozprávať, aj zostúpiť do ich noci, do ich tmy, bez toho, aby ste sa stratiliʻ“.

Redakčné články