Dvaja muži zomreli a prišli spolu do neba.
„Ako ste zomreli?“ Opýta sa ich svätý Peter.
„Od radosti,“ odpovedal prvý.
„Od zimy,“ odpovedal druhý.

Pán má svoju sviatosť, ktorá je veľmi podobná manželstvu. Sobášny obrad ženícha a nevesty je istý druh obety, pretože ten, ktorý miluje, umiera sebe a odovzdáva sa milovanej bytosti.

Radosť nie je hriech.
Ani šťastie pred úsvitom.
Ani noc, ktorá povznáša myseľ.
Ani potešenie z pôvabu vecí a z ľahkých vôní jari
a ťažkých a horkých vôní v plnom lete.

Akonáhle človek príjme svoju samotu a vydrží smútok, ktorý ho prepadne,
potom pocíti, že ho niekto akoby zachytil do náruče,
že je objatý a skrytý v hrejivom bezpečí lásky.

V životopise svätého Jána Vianneyho je opísaná nasledujúca príhoda: Raz, keď farár z Arsu ráno otváral kostol, pri dverách stretol starého sedliaka.