Akonáhle človek príjme svoju samotu a vydrží smútok, ktorý ho prepadne,
potom pocíti, že ho niekto akoby zachytil do náruče,
že je objatý a skrytý v hrejivom bezpečí lásky.

V životopise svätého Jána Vianneyho je opísaná nasledujúca príhoda: Raz, keď farár z Arsu ráno otváral kostol, pri dverách stretol starého sedliaka.

Byť dobrým znamená – zabudnúť na seba, aby sme mohli myslieť na druhých.
Byť dobrým znamená – vždy odpustiť, lebo vieme, že často ľudská slabosť je väčšia než ľudská zloba.

Pred časom som sa spýtal v jednom spoločenstve, čo sa im spontánne vybaví, keď sa povie duchovný život.

Najmilší Spasiteľ, bez teba som v tme a v súžení...
Bez teba, Veľký Boží Syn, som zmätený a v bezmocnej hanbe,
lebo bez teba mi chýba všetko dobré.
Bez teba naslepo tápem v temnote.

Bdelosť súvisí s prebudením. Kto starostlivo sleduje svoj dych pri chôdzi, berie pozorne do rúk lyžicu, kto je celkom sústredený na to, čo práve robí, bdie.