Kolovrátok

Krátke myšlienky a zamyslenia pozberané z internetu a z kníh.

Schopnosť žasnúť

Keď Ježiš prišiel do synagógy v Kafarnaume, „žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc.“ (Mk 1, 22).

Spomeniem si, kedy som ja naposledy žasol nad Ježišovým učením? Alebo nad samým Ježišom? Nemám svojho Boha tak „zaradeného“, nie som tak zabehnutý v koľajach svojej viery, že už ani neviem, čo to znamená zostať v úžase? A ak ma ničím neudivuje, nevyvádza z miery – stretol som sa s ním vôbec?

Naše želania sú súčasne aj našim trápením

Svätá Terézia raz povedala: Naše želania sú súčasne aj našim trápením. Kto vie, či sa niekedy splnia.
Buď radšej zdržanlivý vo svojich prianiach, lebo čím vyššie staviaš svoje vzdušné zámky, tým väčšie bude tvoje sklamanie a hlbšia tvoja trpkosť. Radšej to nechaj!

Dušetrasenie

Videl som raz učiteľa, ktorý položil zlému študentovi ruky na plecia, pozrel sa mu do očí, zatriasol ním a povedal: „Tak sa už konečne spamätaj!“

Viera v Boha nie je problém

Viera v Boha nie je problém, ktorý treba riešiť, ale dar, ktorý treba objaviť.

Mons. Vincent Nichols
predseda Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu

Vylievať Pánovi svoje srdce

Po jedle a nápoji v Šíle, vstala (Anna) a išla pred Pána.
...Ona sa v trpkosti svojej duše modlila k Pánovi a horko plakala...
Anna si totiž hovorila v srdci, iba pery sa jej pohybovali, ale jej hlas nebolo počuť, takže Héli ju pokladal za opitú.
Preto ju Héli oslovil: „Dokedy budeš opitá?“
...Anna mu odvetila: „Nie, môj pane! Som žena, ktorá má ťarchu na duši... len dušu som si vyliala pred Pánom.“
...Na to jej Héli povedal: „Choď v pokoji a Boh Izraela nech splní tvoju prosbu, ktorú mu predkladáš!“
...Žena potom išla svojou cestou, jedla a tvár už nemala zronenú.

Kľúč

Každá inštitúcia má vlastný kľúč prijímacieho konania.
Božie kráľovstvo, na rozdiel od všetkých ostatných, má pravidlá nemenné. Prijímacie konanie v ňom sa končí – ako to pri konkurzoch, ktoré vyhlasuje Boh, často býva – paradoxnými výsledkami.
Sú prijímaní slabí, aby zahanbili silných, tichí, aby zdedili zem, hladní, aby boli nasýtení, čistého srdca, aby uvideli, čo iní neuvidia, potupení a prenasledovaní, aby sa radovali a jasali.

Prvý krok

Ako sa tak učeníci na ceste do Emauz smutne zhovárali, „priblížil sa k ním sám Ježiš a išiel s nimi“ (Lk 24,15). To nám pripomína známy princíp. Aj keď si to vždy neuvedomujeme, Boh nám ide v ústrety ako prvý: „ Nemohol by som ťa hľadať, Pane, keby si ma ty nebol dávno našiel,“ napísal B. Pascal. Pán je ten, ktorý vyčkáva vhodný okamžik, aby mohol vstúpiť do nášho života.