Cirkev

O Cirkvi, zo života Cirkvi,...

Kresťania, čo sa s nami stalo?


Nedokážem pochopiť jedu vec. Ako je možné, že práve tie isté skupiny ľudí, ktoré kedysi húfne išli za Ježišom, dnes nechcú mať s Cirkvou nič spoločné? Ako je možné, že ľudia s tými istými hriechmi a životnými osudmi aké mali zástupy kráčajúce za Ježišom, dnes nechcú o Cirkvi a kresťanstve ani len počuť? Kde sme my kresťania urobili chybu?

Jáchyme, hoď ho do stroje...

Zámerne som si vypožičal názov známeho českého filmu v deň, v ktorom sa osobitným spôsobom zamýšľame nad úlohou médií a informačných technológií v živote Cirkvi.

To, čo v intenciách Svěrákovho filmu dotváralo úsmevný kolorit príbehu hlavných protagonistov, pomaly a iste zostupuje z filmového plátna do každodennej reality dnešného človeka.

Skúsme sa teda pozrieť, či toto zostupovanie z filmového plátna je len o počítači s chybnou elektrónkou a humornou story, alebo o niečom hlbšom a silnejšom - o niečom, čo nielen zasahuje, ale i pretvára naše životy...

Vízia?

Trošku som sa hrabala v starých lajstroch, čo mi zostali po škole a naďabila som tam na jednu báseň. Poéziu nemám moc rada...priznávam. Za všetko môžu hodiny strávené nad básňami a stále sa opakujúca otázka vyučujúceho: Čo vo vás báseň vyvoláva? ... Po pravde - nikdy som pravdu nepovedala, keďže by znela dosť nekultúrne a volila som sväté mlčanie.

3 v 1...

Minule keď bol len obyčajný deň a hodiny odbili 12 a rozozvučali sa zvony „spustila“ som „svoje“ Anjel Pána /preto svoje, lebo mám to mierne pomotané resp. snažím sa na tom popracovať no vždy sa pomýlim../ uvedomila som si jednu vec...

BENEDIKT XVI. SA NEBOJÍ O BUDÚCNOSŤ CIRKVI

Strach je veľký fenomén dnešnej doby. Strach z výšok, strach z uzavretých priestorov, strach z nepochopenia, z odmietnutia, strach z budúcnosti, a pri tomto strachu by som sa chcel pozastaviť. Mnohí ľudia mi pri pohľade na dnešnú dobu hovoria: Ako to len bude ďalej? Čo len bude s Cirkvou, ktorá musí čeliť čím ďalej tým viac rôznym útokom na rozličných frontoch? Zamýšľam sa nad týmito slovami... a upokojuje ma niečo hlboko vo mne.

Konečne si kopnem do katolíckej cirkvi

Nejak takto podobne si mnohí ľudia aj v dnešnej tolerantnej a demokratickej spoločnosti s radosťou povedia. Majú na to právo. Je demokracia a v mnohých svojich názoroch majú úplnú pravdu.

V čom je Malá Terezka veľká

Malá Terezka, ako Tereziu z Lisieux katolíci familiárne nazývajú,žila na konci 19. storočia.
Keď som kedysi dávno čítal prvýkrat jej životopis, vôbec ma nezaujal. Nedokázal som sa preniesť cez pre mňa trocha nasladlé a možno aj detinské vyjadrovanie. Nechápal som, prečo ju Cirkev vyhlásila za svätú a učiteľku Cirkvi.
Aby človek mohol pochopiť jej veľkosť, musí čítať akoby pomedzi riadky a odfiltrovať, čo nie je podstatné. Musí pochopiť, že vyjadrovanie ktoré mu možno vadí, je plodom doby v ktorej žila, či jej prirodzených psychyckých daností.
Francúzska Cirkev bola v tom čase pod vplyvom jansenizmu. Veľmi (až prehnane) sa vyzdvihovala božia spravodlivosť, hovorilo sa o božom súde, zatratení, pekle...o potrebe odčiniť svoje hriechy
Terezka už ako dieťa nemala na ružiach ustlané. Mama jej zomrela ešte ako malému dievčatku. Táto udalosť zanechala v jej živote hlbokú ranu, ktorá spôsobila, že v detstve bola precitlivelá a psychicky labilná. Istá slabosť ju sprevádzala celý život.

Redakčné články