Cirkev

O Cirkvi, zo života Cirkvi,...

Hymna blahorečenia Titusa Zemana

Blahorečenie Titusa Zemana sa uskutoční túto sobotu 30. septembra 2017 v Bratislave Petržalke na priestranstve pri Kostole Svätej rodiny!

Bližšie informácie k blahorečeniu:

O viere Cirkvi, zázrakoch a Ježišovom údive


Ilustrácia: Paolo Veronese - Uzdravenie stotníkovho sluhu; 16 stor.

Dnešné liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov 3, 1-10 o uzdravení stotníkovho sluhu opäť pozýva konfrontovať rozdiel medzi biblickým ideálom a súčasnosťou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“:
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Ako by príbeh stotníkovho sluhu dopadol podľa súčasných zvyklostí?
Prečítajte si ďalšiu biblickú karikatúru!

O talentoch a schopnostiach, dare a službe


Photo by Joshua Davis on Unsplash

Liturgické čítanie z dnešného dňa - podobenstvo o talentoch (Mt 25, 14-30) - nabáda k novému zamysleniu. Už desaťročia počúvame rôznych kazateľov, ktorí ho interpretujú dosť povrchne - že talentami z podobenstva sú schopnosti a nadanie, ktoré nám dal Boh a mali by sme ich využívať pre nejaké dobro.
To je síce pravda, ale podstatu podobenstva to nevyjadruje, skôr zahmlieva.
Tiež som to takto chápal, ale už som z toho vyrástol podobne, ako to uvádza Evangelii gaudium 148: „…v niektorých otázkach ľud postupne rástol vo svojom chápaní Božej vôle – na základe prežitej skúsenosti.“
Ako inak sa teda dá porozumieť tomuto podobenstvu?
Evangelii gaudium 31: „...aj samotné stádo má čuch na hľadanie nových ciest“!
Preto prijímam pozvanie z Evangelii gaudium 108: „...nechcem ponúkať kompletnú analýzu, ale spoločenstvá pozývam, aby doplnili a obohatili tieto perspektívy – počnúc od ťažkostí a výzev, ktorým ony samy priamo alebo zblízka čelia.“
Evangelii gaudium 164: „Preto aj »kňaz, podobne ako Cirkev, evanjelizuje, a aby mohol evanjelizovať, musí si čoraz väčšmi uvedomovať, že aj on potrebuje byť ustavične evanjelizovaný«“.
Nuž sa teda povzbudený týmito slovami pokúsim niečo v tomto zmysle ponúknuť:

…no nemohli posadnutého uzdraviť…


Upravená snímka filmu Evanjelium podľa Matúša, INTERNATIONAL BIBLE SOCIETY

Liturgický kalendár nám na sobotu ponúka z Matúšovho evanjelia príbeh o uzdravení posadnutého (Mt 17, 14-20).
Porovnajme túto biblickú udalosť s dnešnou praxou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“:
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

To nabáda k otázke: Prečo ani mnohí dnešní Ježišovi služobníci nevedia uzdraviť mnoho ľudí s ťažkosťami podobnými tým, aké uzdravoval Ježiš?
Veď Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn 14, 12-14)

Premenenie na hore! – Aké? Na akej hore?


Upravený fragment obrazu Premenenie Pána, Raffaello Sanzio da Urbino, 1518-1520

Zážitok premenenia, ktorý zakúsili apoštoli s Ježišom na hore, ich vyviedol z príliš ľudských predstáv ich doby o spáse.
Akúsi novodobú sekulárnu – medicínsku analógiu takého zážitku napísal lekár a spisovateľ Samuel Shem v knihe Mount Misery (1997) – český preklad Hora hoře (2002). Toto napínavé zasväcovanie do tajomných zákutí psychiatrickej kliniky je súčasne zábavné a presiaknuté dobrým humorom, hlbokým porozumením i poznaním; je to veľmi inšpiratívne a zábavné čítanie pre tých, čo na ceste osobného dozrievania už nie sú celkom začiatočníci, ale aspoň mierne pokročilí. Kniha vykresľuje i univerzálne vzorce správania autorít, ktoré svoju osobnú nezrelosť maskujú svojim spoločenským postavením. Nové nie sú tie vzorce myslenia, motivácie a správania, novodobá je iba ich aplikácia.
Keď sa svet odvrátil v očakávaní spásy od Krista k medicíne, psychológii a psychiatrii, je zrozumiteľné, že sa v tomto odbore objavili aj imitátori spásy podobní tým, ktorých správanie kritizoval sám Ježiš.
Medzi dušou a duchom existuje akési spojenie, vďaka ktorému objavenie – zjavenie spásy môže priniesť aj uzdravenie z duševných ťažkostí. Inokedy zasa uzdravenie duševných ťažkostí otvorí cestu k chápaniu spásy...
Preto Ježiš NAJPRV dal apoštolom moc uzdravovať a vyháňať démonov, až POTOM ich poslal hlásať evanjelium (Lk 9, 1-2).
Znalcom Mojžišovho zákona, ktorí iba iným ľuďom rečnili o spáse, ktorú sami osobne nezažili a nepoznali, Ježiš povedal, že bez poznania Písma a Božej moci sa mýlia (Mt 22, 29).

Ako by taký omyl mohol vyzerať v súčasnej dobe, zobrazuje...

Herodias, Salome a hlava


Ilustrácia: fragment obrazu L'Apparition - G. Moreau, 1876. Musée d'Orsay, Paris

Drámu Herodesa a Herodias poznáme z Biblie.
Najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav ju na začiatku 20. storočia stvárnil ako príbeh o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. Táto významná hra otvárala roku 1955 budovu Divadla P. O. Hviezdoslava. V rôznych obdobiach ju režírovali najvýznamnejší slovenskí režiséri…
Počas liturgického roku o nej pravidelne počúvame aj z kazateľníc - až nám to môže, niekedy, pridadať ako téma, o ktorej už vieme všetko. Zvyčajne kazatelia preberajú povahu či správanie Herodesa, jeho moc a podliehanie vášňam… to už je klišé. Herodes omnoho viac, než mocným mužom bol iba figúrkou. Nebol kľúčovou postavou príbehu.
Z príležitosti liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 14, 1-12) na sobotu sa nad týmto príbehom môžeme zamyslieť aj novým spôsobom…

Podobenstvo o rozsievačovi - aktualizácia 2.0?


Ilustračné foto Eugene Triguba
Ďalší biblický príbeh po dátume spotreby prináša zamyslenie nad malou úrodou evanjelizácie, akú v súčasnom svete pozorujeme.
Porovnanie dnešného liturgického čítania (Mt 13, 1-23) s praxou nabáda zamyslieť sa nad ovocím práce rozsievača.
(aktualizované!)
V porovnaní s Cirkvou prvých storočí je to dosť chabá bilancia. Vtedy tucet biskupov a hŕstka veriacich učeníkov dokázala prekvasiť svetovú mocnosť, akou bola Rímska ríša, v ktorej smrť bola iba druh zábavy.
Dnes svetom putuje mnoho hľadačov životnej múdrosti a spásy a šťastia, ale hoci kresťania prevádzkujú spústu internetových portálov s kresťanskými návodmi na život, kresťanské Cirkvi majú tisíce biskupov a asi pol milióna kňazov, vyše miliardy veriacich, tak v Európe sa kostoly predávajú alebo sú opustené, lebo ...?
Lebo tu niečo nefunguje! Niečo je inak, ako v prvej Cirkvi.
Odpoveď na otázku, čo to môže byť, ukazujú biblické výroky v novom kontexte - v akom sa Cirkev javí dnes:

Redakčné články