Cirkev

O Cirkvi, zo života Cirkvi,...

Modlenie k Panne Márii a ostatným svätým v nebi

media

Úcta k svätým a prosby o orodovanie nie sú to isté ako Ježišovo prostredníctvo.

Diablovi oddávna špeciálne vadí vyzdvihnutie človeka zo strany Boha na Božieho partnera v zmysle spolupracovníka na Božích dielach. Od satana pochádzajú útoky na Pannu Máriu, ktorú vyvolil za Božiu Matku nikto iný ako samotný Boh, útoky na kňazov ako vysluhovateľov sviatostí atď. Evanjelium sa ale stavia na obhajobu či už Panny Márie (napr. jej proroctvo "blahoslaviť ma budú všetky pokolenia", napĺňané napr. v Katolíckej cirkvi) alebo sa stavia na obhajobu kňazov Kristovej - Katolíckej cirkvi ("kto Vami pohŕda, mnou pohŕda"). Do kategórie útokov na človeka ako spolupracovníka na Božom vykupiteľskom diele možno zaradiť i útoky na spoluprácu s Bohom prostredníctvom modlitieb, prostredníctvom orodovania, na čo vyzýval aj sám Svätý Pavol, aby ľudia za neho prosili, i keď mohol prosiť priamo Boha a nemusel žiadať, aby boli akoby sprostredkovatelia jeho prosieb.

Spoveď zaviedli kňazi?

spoved

Už v starom zákone položil hriešnik ruku na obetné zviera a vyznal kňazovi svoje hriechy. K Sv. Jánovi Krstiteľovi prichádzali ľudia z Jeruzalema a z celého Júdska, aby boli od neho pokrstení v Jordáne vyznávajúc svoje hriechy.
To boli predobrazy sviatosti pokánia čiže zmierenia.

Sviatosť pokánia je sviatosť, v ktorej hriešnikovi, ktorý ľutuje svoje hriechy, úprimne sa z nich vyzná a má vôľu za ne konať nápravu, odpúšťajú sa tieto hriechy, spáchané po svätom krste, kňažským rozhrešením (absolúciou). Slovu pokánie asi najbližšie zodpovedá pojem obrátenie k dobru, odvrat od zla.

Očistec je výmyslom stredoveku?

ocistec

Existenciu očistca, poznali už veriaci v Starom zákone. Napríklad Júda Makkabejský dal za mŕtvych konať obety, lebo veril, že im takto budú odpustené hriechy (2 Mak 12,46). A skutočne židia pred Kristom a za čias apoštolov sa modlili v sobotu v synagógach za mŕtvych.

V Novom zákone hovorí Kristus: „Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku ani v budúcom“ (Mt 12,32). Už sv. Augustín tvrdí, že podľa týchto slov sa dá niečo odpustiť po smrti. V pekle je
to nemožné, v nebi to nie je potrebné, teda kdesi inde, v očistci. A v evanjeliu sv. Matúša čítame podobenstvo o hospodárovi, ktorý so svojimi služobníkmi účtuje.

Je tu zmienka o žalári, do ktorého mal byť uvrhnutý nemilosrdný sluha dokiaľ nezaplatí do posledného haliera (18,34). Tento žalár nazývajú cirkevní otcovia očistcom. A svätý Pavol hovorí: „...dielo každého vyjde najavo. Ten deň
to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je.

Ježiš predpovedal Rolling Stones!


Ilustračné foto: koncert Rolling Stones NO FILTER TOUR, Spielberg, Rakúsko, 16. 9. 2017

Fyzik môže pomôcť pri štúdiu teológie!


Jeden z najlepších fyzikov 20. storočia - nositeľ Nobelovej ceny (1965) Richard Feynman sa narodil pred sto rokmi – 11. mája 1918. Jeho vynikajúce prednášky z fyziky sa stali povestným vzorom dobrého skúmania prírody a vysvetľovania vedy. Boli preložené do mnohých jazykov a vydávajú sa dodnes.
Jeho didaktický prístup k študentom môže však byť veľmi dobrou inšpiráciou aj pre vyučovanie humanitných odborov.
Feynmanova skúsenosť môže pomôcť objaviť, prečo ani veľké úsilie počas štúdia nemusí prinášať dostatok dobrého ovocia.
Môže sa to týkať i štúdia teológie. Hodnotiac strom podľa ovocia – pastorácii aj duchovnému sprevádzaniu k osobnému rastu viery príliš často čosi dôležité chýba. A hoci teológovia do štúdia teológie investovali veľa úsilia a času, vôbec to nemusí znamenať, že si tento deficit uvedomujú. Feynman zistil, že niečo také sa prihodilo aj brazílskym študentom fyziky.
A zdá sa, že niečo podobné sa deje aj v teológii. Zatiaľ si to nikto veľmi nevšimol?

Zbraň proti ZLU

Snímka z filmu Moses, réžia: Roger Young, 1995

Poukázať na nedostatky viery patrí k povolaniu kazateľov – najmä klerikov, ale aj laických teológov. Avšak k ich povolaniu nepatrí zostať iba pri „údržbe“ správnosti náuky viery, konštatuje i pápež František: „Existujú …náboženskí predstavitelia, ktorí sa pýtajú, prečo ich ľudia nechápu a nenasledujú napriek tomu, že ich návrhy sú logické a jasné. Pravdepodobne preto, lebo sa usadili v kráľovstve čistých myšlienok a zredukovali … vieru na rétoriku.“ (Evangelii gaudium 232; ďalej EG).
Myslím, že redukcia viery na rétoriku sa netýka konkrétne arcibiskupa Cyrila Vasiľa, predsa však jeho kázeň – Čím je človek bez viery vo vzkriesenie? – priam volá po hlbšom zamyslení: odkiaľ uvedený šokujúci paradox pochádza?
Prečo sa v Európe ovocie evanjelizácie vytráca?
Prečo v Európe počet kresťanov aj ich porozumenie obsahu vlastnej viery upadajú?
Ako a čím sa to dá napraviť?

Redakčné články