Osobnosti

Životy, zaujímavosti a svedectvá osobností.

A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!)


A predsa hrozno nie je kyslé!
Benedikt XVI.vyzýval upozorňovať na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra. Nevyskytujú sa iba v cirkvi, ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života.
V súčasnosti sa v psychológii používa mnoho rozličných psychoterapeutických škôl, postupov a teórií, ktoré nie sú celkom vo vzájomnom súlade. Pokiaľ by to bolo dané len tým, že ich autori zamerali svoju pozornosť iba na niektoré aspekty duševného života a iné vynechali, nemuselo by nás to zvlášť vyrušovať, hoci v niektorých prípadoch si tieto teórie aj priamo protirečia. Existujú však aj indície, že niektoré psychologické teórie môžu byť v hlbokom rozpore nielen s inými teóriami, ale aj so samotnou ľudskou prirodzenosťou a tým môžu človeka poškodzovať.
Náboženstvo Sigmund Freud označil ako neurózu. Svojej manželke Freud celý život bránil praktizovať židovskú vieru. Roku 1923 v spise Ja a Ono rozvinul materialistický, tzv. štrukturálny model psychiky (ego, superego a id), ktorý sa stal jeho spoločensky najvplyvnejším konceptom a vtedy u neho aj vypukla rakovina hornej čeľuste. Od tej doby sa zaujímal už len o kultúrno-psychologické teórie, ktorými interpretoval náboženstvo ako ilúziu. Dlho odmietal bolesť tlmiace lieky, aby mu netlmili myslenie. Keď už boli bolesti neúnosné, požiadal Freud lekára Maxa Schura o eutanáziu morfínom. Podľa Schura sa tak rozhodol po prečítaní Balzacovho románu Šagrénová koža.
Vznik rakoviny načasovaný práve vtedy, keď Freud publikoval svoju psychoanalytickú teóriu nemusel byť náhodný.
Ukázalo sa tým, že Freudova teória bola patogénnou interpretáciou reality už u svojho autora?
Propagoval Freud svoju psychoanalytickú teóriu aj za cenu vlastného života?
Kniha Múdrosti 1, 11: „Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“
Freudov príbeh naznačuje, že klamlivé reči môžu niekedy zabíjať i telo…

Slušný človek v politike – je to vôbec možné? (1. časť)

Mnohí ľudia na Slovensku majú pocit, že politika je vo všeobecnosti tak špinavá záležitosť, že normálni a slušní ľudia sa v nej apriori nemôžu vyskytovať. Práve to údajne má byť dôvodom, prečo sa na Slovensku nemáme dobre.
Budem s týmto názorom polemizovať. Aby ma niekto nepodozrieval, že robím skrytú reklamu niektorej súčasnej slovenskej politickej strane, použijem príklad práve z doby, ktorá bola rovnako „zložitá“, ako tá naša, ale ktorá nemá politickú súvislosť so súčasnou slovenskou spoločnosťou.
Bude to švajčiarsky dôkaz – a ak ho budeme nasledovať, možno sa aj my môžeme dopracovať k takému životu, aký žil ten slušný človek zo Švajčiarska.

Tento švajčiarsky politik bol viac, než iba slušným človekom. Bol mnohostranne úspešným človekom. Bol ženatý, mal desať detí a uživil ich. Popri tom stačil pôsobiť i v politike a zachovať si charakter… a oveľa viac!

Slušný človek v politike – je to vôbec možné? (2. časť)


Dokončenie životného príbehu a posolstva svätého Mikuláša z Flüe – politika a mystika, ktorý sa narodil pred 600 rokmi, ale má čo povedať aj dnešnej dobe.

Prvá časť príbehu je tu.

Vivre d'Amour - Sylvie Buisset

Fotografie sv. Terezky z Lisieux
Pieseň Vivre d'Amour - Sylvie Buisset

Vyšli „Posledné rozhovory“ Petra Seewalda s emeritným pápežom Benediktom XVI.

Prežívanie staroby ako prípravy na stretnutie s Bohom. Hovorí P. Lombardi:

„V prvom rade je to svedectvo, ktoré nám vekom pokročilý emeritný pápež dáva o spôsobe, akým prežíva duchovne túto fázu svojho života v utiahnutí. Je to život, ktorý prežíva kráčajúc smerom ku stretnutiu s Bohom tvárou v tvár. ... Príprava na smrť, príprava na záver vlastného života, na stretnutie s veľkým tajomstvom Boha. A pápež Benedikt o tom hovorí s veľkou úprimnosťou a jasnosťou, ktoré napĺňajú úžasom a hlbokým pohnutím. Hovorí o veľkých otáznikoch, ktoré si človek kladie približujúc sa k prahu tohto tajomstva, o veľkých otázkach ako prítomnosť zla vo svete, alebo slová Ježiša v evanjeliu, ktoré znejú tak veľké a neraz náročné pre neho na interpretáciu.

Kard. Jozef Tomko spomína na Matku Terezu:

...,,Do nepriameho styku s Matkou Terezou som prišiel už pred tým, a to na Medzinárodnom eucharistickom kongrese v Pittsburghu v roku 1976. Matka Tereza tam mala stretnutie s mladými študentmi. Vtedy sa v Spojených štátoch prejavoval feminizmus, a tak prvá otázka bola, čo si myslí o kňazstve žien. Odpovedala: Nemám hlboké teologické vzdelanie, ale jedno si myslím, že keby  Ježiš Kristus chcel, aby ženy boli kňazmi, tak by najprv udelil kňazstvo svojej matke Panne Márii.“.

,,Sprevádzal som pápeža Jána Pavla II. na jeho ceste v Indii a Matka Tereza nás vodila v dome, kde založila svoju rehoľu a ukazovala nám svojich chorých. Pamätám si, ako vedľa nás bolo počuť chrčanie umierajúceho človeka, ktorý bol už ale zaopatrený, očistený, a pritom to nebol asi ani kresťan. Tam sme očividne spoznali jej prácu.“.

Z pokladov duše — Matka Tereza

Redakčné články