Druhá časť proroctva knihy Izaiáš (Iz 40-55), označovaná v exegetickej tradícii ako Deueteroizaiáš, je proporčne najcitovanejšia sekcia Starého zákona vôbec v knihách Nového zákona (ďalej NZ).[1] Priblížiť druhú časť Izaiášovho proroctva a v ňom tzv. štyri spevy o sluhovi Pánovom nie je vôbec jednoduché, pretože sa jedná o dosiaľ najviac študovanú časť Starého zákona. Z pier autorov vytieklo veľa atramentu, aby zodpovedali na jednu z najčastejšie kladených otázok pri štúdiu Starého zákona: Kto je sluha Pánov (‘ebed ’ădônaj) v knihe Deuteroizaiáša.[2] Z naznačeného záujmu autorov a citovania NZ je badateľné, že stojíme pred textami mimoriadnej teologickej a literárnej kvality, aktuálnosť ktorých aj kvôli ich silnému eschatologickému akcentu pretrváva naďalej.