Veda

Príspevky z oblasti jednotlivých vedných disciplín, okrem oblasti informačných technológií.

Agnostik Petr Slavíček o medzerách vo vede a obhajobe teológie ako vedy

Petr Slavíček je český fyzikálny chemik. Pôsobí ako profesor fyzikálnej chémie na Ústave fyzikálnej chémie VŠCHT v Prahe.

V minuloročnom rozhovore zaujímavo charakterizoval situáciu v súčasnej vede a vyjadril sa aj k svojmu štúdiu teológie. Na rozdiel od rôznych Havranov a Prostredníkov teológii nerobí hanbu a dokáže ju aj obhájiť ako relevantnú vedu.

John Lennox: Boh nie je mŕtvy a veda ukazuje prečo tomu tak je

Americká akadémia vied (NAS) ako nástroj dvíhania ateistického sebavedomia

media
Ateisti dnes radi spomínajú Americkú akadémiu vied ako príklad inštitúcie, kde členmi je minimum teistov. Cieľom je vytvoriť dojem, že veda je oblasťou kde v moderných časoch dominuje ateizmus.

Aká je však realita?

Tajomstvo DNA

Veda vo svojej snahe pridŕžať sa čisto materialistických vysvetlení ignoruje indície naznačujúce inteligentný dizajn obsiahnutý najmä v oblasti živej prírody. Inteligentný dizajn totiž naznačuje pôvod života a sveta v Bohu.

Nasledujúce video prináša vyjadrenie slovenských vedcov k tvorbe DNA, ktorá pre svoj vznik potrebuje konkrétne enzýmy. Tieto enzýmy však zas pre svoj vznik potrebujú inštrukcie obsiahnuté v DNA. Pri našich súčasných poznatkoch je teda najracionálnejším vysvetlením, že za vznikom zložitého kódu DNA stojí Inteligentný Stvoriteľ.

6. október 1938

Ahojte, to už asi viete, že je dnes 6. októbra... Rada by som upozornila na ten dátum, ale spred osemdesiatich rokov.

Na Deň otcov o výchove detí bez otcov (a mužov)


Foto: alp-studio-on-unsplash

Spoločnosť zasahuje trend antisociálneho správania – politickú kultúru už dlho kazia prejavy slovnej agresivity, ba rastie už aj násilie na uliciach … Ani pre turistov zo zahraničia už nie sme tak bezpečnou krajinou… Bežní ľudia môžu byť z našej politickej reprezentácie znechutení, alebo byť znepokojení, cítiť sa na ulici menej bezpečne a pýtať sa: „Čo sa to deje?!“
Korene trendu sú už odborníkom známe: „Pomerne veľké množstvo výskumov bolo po druhej svetovej vojne – a hlavne v období zvyšujúceho sa počtu neúplných rodín, t.j. väčšinou rodín bez otca – venovaných dôsledkom absencie otca na vývoj detí. Výsledky týchto výskumov v prevažnej miere potvrdzovali, že absencia otca má vo zvýšenej miere za následok antisociálne správanie detí, kognitívnu nevyvinutosť*, podpriemerné školské výsledky, konflikt pohlavnej identity a nízke sebavedomie.“[1] (* kognitívna schopnosť = poznávacia schopnosť)
O zanedbanom vnímaní otcovstva v Cirkvi som písal už v blogu Nádvorie nenachádzajúcich? Dôsledky tohto javu však presahujú to, čo sa do blogu zmestí. Schopnosť civilnej spoločnosti vnímať otcovské aspekty života na tom nie je o nič lepšie. Preto ponúkam aspoň stručný náčrt súvislostí:

Je prokrastinácia následok motivačného smogu?


Ilustrácie: Vladimír Renčín, zdroj - http://rencin-kpfrh.photoplanet.cz/

Prokrastinácia je postmoderný názov výraznej a chronickej tendencie odkladať plnenie náročných povinností a úloh – najmä tých nepríjemných – na neskôr. To môže predstavovať riziko pre duševné zdravie. Psychologicky sa prokrastinácia vysvetľuje ako prejav úzkosti spojenej s predpokladanou činnosťou. S tým súvisí aj isté ochromenie schopnosti rozhodovať sa a zvoliť jednu z možností správania, ak je tých možností viac, či veľa. Názov pochádza z latinského pro- (= pre, na) a crastinus, cras = zajtrajší, zajtra.
Psychiater R. Honzák píše, že vznešený názov „prokrastinácia“ je premenovaná lenivosť.
Áno, aj. No nie iba a vždy.
Prokrastinácia môže byť i následok pôsobenia sociálnych hackerov!
(aktualizované!)

Redakčné články