Politika

Aktuálne politické dianie, ale i nadčasové témy.

Politologický kútik: Kto sa bojí zašpiniť si ruky, ten odmieta realitu


V tomto semestri mám v škole, kde študujem filozofiu, kurz nazvaný „Filozofia kultúry“. Učí nás ho profesor Csontos, kňaz a jezuita – a ten nám aj napísal v deväťdesiatych rokoch vyše 240-stranové skriptá, ktoré si musíme nasypať do hlavy, ak chceme kredity za úspešnú skúšku. Prečo o tom hovorím? Pretože som sa v týchto skriptách dozvedel zaujímavé názory a myšlienky, ktoré, myslím, do hĺbky ovplyvnili môj politický svetonázor resp. pohľad na politiku – politiku, v ktorej sa usmerňuje a vedie ľudská kultúra v jej najvšeobecnejšom zmysle slova.

Chcel by som v tomto blogovom článku ukázať, ako samotný filozof, teológ a jezuita profesor Csontos popisuje politickú činorodosť občana v kontexte jeho povinnej kultúrnej formácie. Povedané jednoduchšie: Aj keď je politika špinavá, netreba sa znechucovať, ale naopak treba uchopiť opraty.

V článku neprezentujem žiadnu z politických strán, ani ľavicu či pravicu. Ide skôr o názor na politiku vo všeobecnosti, podporený autoritou profesora Csontosa. :-)
-

Vízia: Tretia svetová vojna


Nie som prorok, ani veštec, ani astrológ. Ani sa na nich nebudem hrať – chcem sa iba pozrieť na predpokladaný fenomén tretej svetovej vojny, ktorý sa podľa mnohých blíži a nadobúda čoraz jasnejšie a zretelnejšie kontúry na medzinárodnom poli. Skúsme sa teda na to pozrieť z pohľadu racionálnej analýzy tak, ako to robia filozofi. Len to môžem ako študent filozofie; na viac sa nezmôžem, lebo by to boli len akési iluzórne veštby, ktorých sa chcem vystríhať. Nebol by som rád, keby ste ma, drahí čitatelia, považovali za dôverčivého „cvoka“, ktorý sa vyžíva v konšpiračných teóriách. To nie som a ani nechcem byť, hoci niekedy v minulosti som konšpirácie sledoval, no teraz sa pri štúdiách filozofie učím myslieť rozumne. Dúfam, že nesklamem toto svoje predsavzatie. ;-)
-

Analýza: Má sa Cirkev miešať do politiky?


„Cirkev vždy rešpektuje a podporuje politickú slobodu a zodpovednosť občanov.“ (Katechizmus katolíckej Cirkvi, 2245)

„Nech (Cirkvi) je vždy a všade dovolené hlásať v naozajstnej slobode vieru, učiť svoju náuku o spoločnosti, nehatene plniť svoje poslanie medzi ľuďmi a vyniesť mravný úsudok aj o veciach týkajúcich sa politického poriadku, keď si to vyžadujú základné práva človeka alebo spása duší, používajúc všetky a výlučne tie prostriedky, ktoré sú v zhode s evanjeliom a zodpovedajú dobru všetkých podľa rozličných časových okolností a pomerov.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„Je veľmi dôležité, najmä v spoločnosti pluralistického typu, mať správny názor na vzťahy medzi politickým spoločenstvom a Cirkvou, a robiť jasný rozdiel medzi tým, čo jednotliví alebo organizovaní veriaci podnikajú vo svojom mene ako občania, dajúc sa viesť svojím kresťanským svedomím, a čo konajú v mene Cirkvi vedno so svojimi duchovnými pastiermi.“ (past. konšt. Gaudium et spes, 76)

„A Ježiš im povedal: Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ (Mk 12,17)

„Za rozumných považujeme len tých, ktorých názory sa zhodujú s našimi.“
-
Nedávno sa na christneťáckom chate viedla búrlivá diskusia na túto tému. Ja som sa nezapojil, bol som iba divák, pretože som svoj názor ešte nemal premyslený, ale o to viac ma to donútilo nad touto témou rozmýšľať a spraviť si konečne názor. Ten tu chcem teraz prezentovať. :-)

Vypísal som päť citátov, jeden z Katechizmu, dva z pastorálnej konštitúcie Gaudium et spes z Druhého vatikánskeho koncilu, jeden z Markovho evanjelia a jeden z istého humoristického časopisu, pričom verte, že aj tento posledný citát tu má svoje opodstatnenie. Sledoval som nimi určitý cieľ – a síce budem týmito citátmi podporovať svoj pohľad na vzťah Cirkvi ku štátnej alebo regionálnej politike (lat. sapientia civilis).
-

Lisabonská zmluva - Diktát veľmocí alebo nádej pre Európu?

Blížia sa nám voľby do Európskeho parlamentu a členovia EÚ si dali silné predsavzatie ratifikovať vo svojich národných parlamentoch už dobre známu Lisabonskú zmluvu. Môj tatino síce nie je profesionálny analytik, ale intelektuálna diskusia s ním na tému Lisabonskej zmluvy priniesla svoje hojné ovocie – a ja by som Vám, drahí čitatelia, chcel stručne zhrnúť výsledok našich rozhovorov.

V Európe máme aj skeptikov, aj nadšencov, aj vyslovene odporcov EÚ. Ja som skôr nadšenec, ale ak nahliadnem do Lisabonskej zmluvy, stávam sa skôr skeptikom „klausovského“ typu. Pozrimeže sa na Lisabonskú zmluvu z viacerých strán – pozrime si názor skeptika, nadšenca a odporcu. Ja k ním pridám ešte aj názor kresťana. A utvorme si následne svoj vlastný názor. :-)

Obnova pluralizmu v revolúcii ´89 a kresťanská "totalita" v stredoveku

Sedemnásteho novembra sme si opäť pripomenuli revolučnú zmenu spoločenského zriadenia, ktorá nám vo svojom širokom rámci ponúkla slobodu a legalizáciu pluralistickej society. Ja som pobehoval po svete v čase prevratných udalostí iba tri roky a o politickú klímu v našej malej krajine som začal prejavovať záujem až v predvolebnom boji v kľúčovom roku 1998. Napriek tomu som odmala vnímal politickú pluralitu za ten najprirodzenejší spôsob organizovania ľudskej spoločnosti. A to ovplyvnilo do hĺbky aj moje náboženské presvedčenie. Tento vplyv bol taký zásadný, že som sa začal sám seba bolestivo spytovať: „Nie je nesprávne propagovať pluralitu, keď v kontexte kresťanského svetonázoru mám za cieľ životnou misiou privádzať všetkých do Kristovej Cirkvi, ktorá stojí na Petrovi – na skale a na moci zväzovať a rozväzovať, na Božom zjavení a na radostnom evanjeliu, ktoré ukazuje len jednu cestu, Krista?“

Ako postaviť kresťanskú demokraciu na Slovensku opäť na nohy....


...alebo Recept ako môže opozícia vyhrať budúce voľby.

Redakčné články