Politika

Aktuálne politické dianie, ale i nadčasové témy.

Ako Google a Facebook pomohli pretlačiť vraždenie nenarodených potratmi v Írsku

Google a Facebook zneužívajú dlhodobo svoj vplyv na ovplyvňovanie verejnej mienky v prospech liberálneho extrémizmu. Nebolo tomu inak ani v Írsku v prípade referenda o otázke potratov.

Demokracia a jej pravá tvár

media
Demokracia je diktatúra pudov lúzy.

Demokraciu, pre nás vybojovali v prvom rade slobodomurári, komunisti pred uchopením moci a iné im podobné trosky. Praktizujúci kresťania, ktorí začali neskôr participovať v ďalších fázach nového systému po zlikvidovaní monarchií, buď stratili snahu bojovať proti zvrhlému demokratickému systému alebo naivne a hlúpo uverili, že kresťanská demokracia je udržateľný systém.

V realite nie je udržateľná a súvisí to s patologickosťou demokracie ako takej. Dnes sa kresťanská demokracia na západ od nás premenila na liberálnu a tam kde sú ešte jej pozostatky, tam je v troskách bez väčšej šance na úspech. Česť výnimkám ako Poľsko, ale tam tiež kresťanskí demokrati upúšťajú od svojich zásad, žiaľ.

Ako poslankyňa Cigániková za SaS klamala a vyjadrila sa proti slobode lekárov

media
Jana Cigániková z SaS sa v posledných týždňoch pasovala do úlohy najväčšej bojovníčky proti ľudskému právu detí narodiť sa. Mimo to svojim snažením robí zo seba aj najväčšieho nepriateľa žien. Umelý potrat totiž ide ruka v ruke s postabortívnym syndrómom, ktorý sa u mnohých žien končí samovraždou.

Prezident Jozef Tiso a Slovenský štát

Na Deň otcov o výchove detí bez otcov (a mužov)


Foto: alp-studio-on-unsplash

Spoločnosť zasahuje trend antisociálneho správania – politickú kultúru už dlho kazia prejavy slovnej agresivity, ba rastie už aj násilie na uliciach … Ani pre turistov zo zahraničia už nie sme tak bezpečnou krajinou… Bežní ľudia môžu byť z našej politickej reprezentácie znechutení, alebo byť znepokojení, cítiť sa na ulici menej bezpečne a pýtať sa: „Čo sa to deje?!“
Korene trendu sú už odborníkom známe: „Pomerne veľké množstvo výskumov bolo po druhej svetovej vojne – a hlavne v období zvyšujúceho sa počtu neúplných rodín, t.j. väčšinou rodín bez otca – venovaných dôsledkom absencie otca na vývoj detí. Výsledky týchto výskumov v prevažnej miere potvrdzovali, že absencia otca má vo zvýšenej miere za následok antisociálne správanie detí, kognitívnu nevyvinutosť*, podpriemerné školské výsledky, konflikt pohlavnej identity a nízke sebavedomie.“[1] (* kognitívna schopnosť = poznávacia schopnosť)
O zanedbanom vnímaní otcovstva v Cirkvi som písal už v blogu Nádvorie nenachádzajúcich? Dôsledky tohto javu však presahujú to, čo sa do blogu zmestí. Schopnosť civilnej spoločnosti vnímať otcovské aspekty života na tom nie je o nič lepšie. Preto ponúkam aspoň stručný náčrt súvislostí:

Úvaha o spolupráci kresťanov s liberálmi

Na hanbu mnohých kresťanov bolo spolupracovať so zločinnými nacistami, na zahanbenie pre určitých kresťanov bolo kolaborovať s komunistami (viď napríklad Pacem in Terris v Československu).

Zbraň proti ZLU

Snímka z filmu Moses, réžia: Roger Young, 1995

Poukázať na nedostatky viery patrí k povolaniu kazateľov – najmä klerikov, ale aj laických teológov. Avšak k ich povolaniu nepatrí zostať iba pri „údržbe“ správnosti náuky viery, konštatuje i pápež František: „Existujú …náboženskí predstavitelia, ktorí sa pýtajú, prečo ich ľudia nechápu a nenasledujú napriek tomu, že ich návrhy sú logické a jasné. Pravdepodobne preto, lebo sa usadili v kráľovstve čistých myšlienok a zredukovali … vieru na rétoriku.“ (Evangelii gaudium 232; ďalej EG).
Myslím, že redukcia viery na rétoriku sa netýka konkrétne arcibiskupa Cyrila Vasiľa, predsa však jeho kázeň – Čím je človek bez viery vo vzkriesenie? – priam volá po hlbšom zamyslení: odkiaľ uvedený šokujúci paradox pochádza?
Prečo sa v Európe ovocie evanjelizácie vytráca?
Prečo v Európe počet kresťanov aj ich porozumenie obsahu vlastnej viery upadajú?
Ako a čím sa to dá napraviť?

Redakčné články