Ľudia

Príbehy zo života bežných ľudí, osobností a svedectvá.

Sedieť pri smrti ...

Smrť.
Tak blízka človeku a predsa sa jej každý bojí. Predsa dokáže v človeku vzbudiť rešpekt a strach.

Zvláštne, ale dobré cesty Božie...

Aké zvláštne sú cesty Božie a ako veľmi im niekedy nerozumiem. Určite nie som sama. Zrazu sa nám zdá všetko úplne inak ako by sme si to predstavovali my.

Modlitba

Aký úžasný Boh si. A ako veľmi nás požehnávaš. Napĺňaš nás svojimi milosťami a darmi bez toho, aby sme o tom vedeli. S našou nekonečnou láskou, ktorá všetko obnoví a pretvorí. Ó Pane, aký si silný.

Povedzme Mu ,,áno"

Jeden príbeh hovorí o kostole, v ktorom ako každú nedeľu prebiehala svätá omša. Avšak vonku sa náhle spustil dážď a začala zúriť búrka. Hromy, blesky... Okná sa len tak triasli. Ľudia začali byť vystrašení. Na to kňaz povedal: ,,Prerušíme svätú omšu a začneme sa modliť.“

Žijeme v zlomovom období alebo o (zdanlivom) konci plutokracie


Súčasná globálna hospodárska kríza nie je len tak maličkou búrkou, ktorá zas prehrmí. Je to zlomové obdobie, o čom svedčí aj pápežova reakcia na ňu – sociálna encyklika „Caritas in veritate“, ktorú prednedávnom zverejnil Svätý otec Benedikt XVI.

V článku ponúkam malú úvahu o tejto kríze, jej príčinách, kríze ekonomických a duchovných hodnôt, východiská z Benediktovej encykliky, a tiež nechýba môj názor, ako bojovať proti nadvláde peňazí (plutokracii) a kde treba začať.
-

Smutné

V poslednom čase som si všimol jednu zaujimavú vec. Po slovenských mestách a dedinách sa prechádza viac ľudí - mamičiek, oteckov, babičiek a dedkov so psami. Pred rokom 1989 to bolo trochu iné. Mladí sa brali, mali deti, nebolo bytov, ale v uliciach som videl mamičky, oteckov, babičky i deduškov s kočiarikmi i s vedľa pobehujúcim detičkami. Dnes - máme demokraciu, konečne padol všatkoobmedzujúci socializmus, ktorý všatko zariadil za nás, ale detí sa rodilo podstatne viac. Dnes sa mladí zrejme boja zodpovednosti, nechcú sa brať, nechú mať deti, aby si neobmedzovali vlastnú "slobodu". To isté robia aj tí skôr narodení, uzatvárajú sa medzi štyri múry, obklopia sa štvornohými "priateľmi". Netušia však, či mladí, či starí, že sa stali otrokmi vlastných zvierat, pretože ich musia vyviesť von na potrebu, vyvetrať ich, aby im nezakrneli nohy. Apeloval by som aj na tých, ktorí tak vehementne obhajujú slobodu zvierat. Nevadí im, že ľudia takto verejne týrajú zvieratá v malých priestoroch bytov, často zavretých niekoľko hodín medzi štyrmi múrmi?

Ja ako tínedžer: Ako môže mať niekto iný názor?


Drahí čitatelia, chcel by som sa s Vami podeliť v tomto krátkom článku s mojou zvláštnou skúsenosťou, ktorú neviem, či ste v tínedžerskom období zažili aj Vy. Už dopredu sa teším, keď mi napíšete, či ste niečo podobné okúsili. Jedná sa o skalopevné náboženské sebaurčenie, ktoré ma privádzalo niekedy až do trápnych situácií, kedy som v rámci kúsku intolerancie nevedel pochopiť, ako môže mať niekto iný náboženský alebo filozofický názor (svetonázor), než aký mám ja.
-

Redakčné články