Ľudia

Príbehy zo života bežných ľudí, osobností a svedectvá.

Nezodpovednosť a psychoterapia

V závere blogu …no nemohli posadnutého uzdraviť… som sľúbil pokračovanie témy o vzťahu zodpovednosti a duševného zdravia.
A už v blogu A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!) som písal o psychoanalýze, že freudovské poňatie životnej filozofie a predstava o človeku sa prejavili nenápadne rozvratnými účinkami, ktoré zasiahli už samotného Freuda.
Ale situácia má riešenie.
Psychoterapeutická škola Terapia realitou na mnohé psychické problémy súčasnej spoločnosti dobre odpovedá. Náhľad na tieto problémy sa týka aj profesionálov, aj ich klientov…

Motto:
Neurológ a psychiater Viktor E. Frankl [1]:
„Predtým chodili takí ľudia za kňazom. Teraz žijeme v sekularizovanom storočí a nesmieme sa čudovať, ak je aj duchovná starostlivosť sekularizovaná. Už v minulom storočí sa však Kierkegaard odvážil vysloviť: »O duše sa už nestarajú kňazi, ale lekári.«“

Nie je to nový problém – Kierkegaard to povedal v devätnástom storočí…
V tejto súvislosti môžem citovať i výrok kardinála Martiniho, že cirkev je 200 rokov pozadu. Zdá sa, akoby si to všímala len veľmi pomaly…

…no nemohli posadnutého uzdraviť…


Upravená snímka filmu Evanjelium podľa Matúša, INTERNATIONAL BIBLE SOCIETY

Liturgický kalendár nám na sobotu ponúka z Matúšovho evanjelia príbeh o uzdravení posadnutého (Mt 17, 14-20).
Porovnajme túto biblickú udalosť s dnešnou praxou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“:
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

To nabáda k otázke: Prečo ani mnohí dnešní Ježišovi služobníci nevedia uzdraviť mnoho ľudí s ťažkosťami podobnými tým, aké uzdravoval Ježiš?
Veď Ježiš povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi. A urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby bol Otec oslávený v Synovi. Ak ma budete prosiť o niečo v mojom mene, ja to urobím.“ (Jn 14, 12-14)

Premenenie na hore! – Aké? Na akej hore?


Upravený fragment obrazu Premenenie Pána, Raffaello Sanzio da Urbino, 1518-1520

Zážitok premenenia, ktorý zakúsili apoštoli s Ježišom na hore, ich vyviedol z príliš ľudských predstáv ich doby o spáse.
Akúsi novodobú sekulárnu – medicínsku analógiu takého zážitku napísal lekár a spisovateľ Samuel Shem v knihe Mount Misery (1997) – český preklad Hora hoře (2002). Toto napínavé zasväcovanie do tajomných zákutí psychiatrickej kliniky je súčasne zábavné a presiaknuté dobrým humorom, hlbokým porozumením i poznaním; je to veľmi inšpiratívne a zábavné čítanie pre tých, čo na ceste osobného dozrievania už nie sú celkom začiatočníci, ale aspoň mierne pokročilí. Kniha vykresľuje i univerzálne vzorce správania autorít, ktoré svoju osobnú nezrelosť maskujú svojim spoločenským postavením. Nové nie sú tie vzorce myslenia, motivácie a správania, novodobá je iba ich aplikácia.
Keď sa svet odvrátil v očakávaní spásy od Krista k medicíne, psychológii a psychiatrii, je zrozumiteľné, že sa v tomto odbore objavili aj imitátori spásy podobní tým, ktorých správanie kritizoval sám Ježiš.
Medzi dušou a duchom existuje akési spojenie, vďaka ktorému objavenie – zjavenie spásy môže priniesť aj uzdravenie z duševných ťažkostí. Inokedy zasa uzdravenie duševných ťažkostí otvorí cestu k chápaniu spásy...
Preto Ježiš NAJPRV dal apoštolom moc uzdravovať a vyháňať démonov, až POTOM ich poslal hlásať evanjelium (Lk 9, 1-2).
Znalcom Mojžišovho zákona, ktorí iba iným ľuďom rečnili o spáse, ktorú sami osobne nezažili a nepoznali, Ježiš povedal, že bez poznania Písma a Božej moci sa mýlia (Mt 22, 29).

Ako by taký omyl mohol vyzerať v súčasnej dobe, zobrazuje...

Herodias, Salome a hlava


Ilustrácia: fragment obrazu L'Apparition - G. Moreau, 1876. Musée d'Orsay, Paris

Drámu Herodesa a Herodias poznáme z Biblie.
Najväčší slovenský básnik P. O. Hviezdoslav ju na začiatku 20. storočia stvárnil ako príbeh o uväznení a sťatí Jána Krstiteľa. Táto významná hra otvárala roku 1955 budovu Divadla P. O. Hviezdoslava. V rôznych obdobiach ju režírovali najvýznamnejší slovenskí režiséri…
Počas liturgického roku o nej pravidelne počúvame aj z kazateľníc - až nám to môže, niekedy, pridadať ako téma, o ktorej už vieme všetko. Zvyčajne kazatelia preberajú povahu či správanie Herodesa, jeho moc a podliehanie vášňam… to už je klišé. Herodes omnoho viac, než mocným mužom bol iba figúrkou. Nebol kľúčovou postavou príbehu.
Z príležitosti liturgického čítania z Evanjelia podľa Matúša (Mt 14, 1-12) na sobotu sa nad týmto príbehom môžeme zamyslieť aj novým spôsobom…

A predsa hrozno nie je kyslé! (Zdravie i chorobu ovplyvňujú i ľudské názory a myslenie!)


A predsa hrozno nie je kyslé!
Benedikt XVI.vyzýval upozorňovať na spôsoby myslenia a konania, ktoré protirečia pravde a nesledujú cestu dobra. Nevyskytujú sa iba v cirkvi, ale prakticky vo všetkých oblastiach spoločenského života.
V súčasnosti sa v psychológii používa mnoho rozličných psychoterapeutických škôl, postupov a teórií, ktoré nie sú celkom vo vzájomnom súlade. Pokiaľ by to bolo dané len tým, že ich autori zamerali svoju pozornosť iba na niektoré aspekty duševného života a iné vynechali, nemuselo by nás to zvlášť vyrušovať, hoci v niektorých prípadoch si tieto teórie aj priamo protirečia. Existujú však aj indície, že niektoré psychologické teórie môžu byť v hlbokom rozpore nielen s inými teóriami, ale aj so samotnou ľudskou prirodzenosťou a tým môžu človeka poškodzovať.
Náboženstvo Sigmund Freud označil ako neurózu. Svojej manželke Freud celý život bránil praktizovať židovskú vieru. Roku 1923 v spise Ja a Ono rozvinul materialistický, tzv. štrukturálny model psychiky (ego, superego a id), ktorý sa stal jeho spoločensky najvplyvnejším konceptom a vtedy u neho aj vypukla rakovina hornej čeľuste. Od tej doby sa zaujímal už len o kultúrno-psychologické teórie, ktorými interpretoval náboženstvo ako ilúziu. Dlho odmietal bolesť tlmiace lieky, aby mu netlmili myslenie. Keď už boli bolesti neúnosné, požiadal Freud lekára Maxa Schura o eutanáziu morfínom. Podľa Schura sa tak rozhodol po prečítaní Balzacovho románu Šagrénová koža.
Vznik rakoviny načasovaný práve vtedy, keď Freud publikoval svoju psychoanalytickú teóriu nemusel byť náhodný.
Ukázalo sa tým, že Freudova teória bola patogénnou interpretáciou reality už u svojho autora?
Propagoval Freud svoju psychoanalytickú teóriu aj za cenu vlastného života?
Kniha Múdrosti 1, 11: „Chráňteže sa neužitočného reptania, uchráňte si jazyk od ohovárok, lebo ani tajná reč neuniká trestu: ústa, ktoré klamú, zabíjajú dušu.“
Freudov príbeh naznačuje, že klamlivé reči môžu niekedy zabíjať i telo…

Čo mám, to ti dám… Pri chrámovej bráne


Dnešný Biblický príbeh po dátume spotreby – biblickú karikatúru - inšpirujú súčasná realita a dnešné liturgické čítanie zo Skutkov apoštolov 3, 1-10. Konfrontuje rozdiel medzi biblickým ideálom a súčasnosťou podľa slov dvoch pápežov:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Udalosti, ktoré dnes začínajú rovnako, končia často inak…
Všetci to vieme, ale čo s tým?

Ježišova diagnóza


Snímka z filmu Evanjelium podľa Jána. Réžia Philip Saville, 2003
Nedostatok spirituality – duchovnej zrelosti (Ef 4, 11-13) – v pastorácii sa v dnešnej dobe niekedy nahrádza psychologizovaním. Namiesto riešenia duchovného problému Božou mocou (Lk 9, 1) veriaceho pošlú do psychologickej či psychiatrickej ambulancie. Nebudem uvádzať konkrétne prípady zo súčasnosti. Radšej ponúknem ďalší Biblický príbeh po dátume spotreby – biblickú karikatúru, ktorá ukazuje, ako by sa asi tento postup mohol prejaviť na veľkonočných udalostiach podľa Ježišových slov:
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25, 40). Zámenou „najmenších bratov“ za biblické postavy – Ježiša a apoštolov – podstata nedostatku lepšie vynikne, keď karikatúra biblický ideál konfrontuje so súčasnosťou:
Cirkev musí prehĺbiť poznanie o sebe samej, musí sa zamyslieť nad tajomstvom, ktoré je jej vlastné... Z tohto jasného a činorodého poznania vyplýva spontánna túžba konfrontovať ideálny obraz Cirkvi, ako ju Kristus videl, chcel a miloval, svoju nevestu, svätú a nepoškvrnenú (Ef 5, 27), s jej skutočným výzorom, ako sa javí dnes…“
Pavol VI. – Ecclesiam suam 10-11
František – Evangelii gaudium 26

Redakčné články