História a dejiny

História a dejiny - cirkevné i svetské.

Ďalšie dva listy Bratislavského misála I. objavené

Missale Posoniense I. sa pokladá za najstarší zachovaný misál bratislavskej kapituly. V súčasnosti sa nachádza v troch inštitúciách: Archív mesta Bratislavy, sign. EC Lad. 3 a EL 18; Spolok sv. Vojtecha v Trnave, sign. Fasc. 20 č. 15, TR. A. 61 (V) a Múzeum mesta Bratislavy, sig. A/9 — je takmer kompletný. Ide o notovaný misál a zvláštnosťou je, že notované sú aj časti graduála (introit, graduál, traktus, aleluja, ofertórium, communio), ktoré neboli určené na spev kňazovi. Tento misál patrí do skupiny tzv. centrálnych prameňov, ktoré reprezentujú hudobne najvyspelejšiu odnož gregoriánskeho spevu v stredovekom Uhorsku. Vzhľadom na vzorovonormatívnu povahu sprítomňuje a nahrádza celú sériu analogických pamiatok.

Kresťan: Názor na prvý slovenský štát?


Nuž, mali sme tu 14. marec 2009, ktorý nám okrúhlym sedemdesiatym výročím pripomenul udalosť, keď 14. marca 1939 Slovenský snem v Bratislave na čele s Martinom Sokolom vyhlásil samostatnosť slovenskej autonómie (tzv. Slovenskej krajiny) od ČSR, a teda vyhlásil Slovenský štát – prvý samostatný štát moderných Slovákov. Aký postoj by mohol zaujať k vzniku a procesu vývoja prvej slovenskej štátnosti kresťan? Samozrejme, kresťanov je veľa a majú aj rôzne názory, ale spája nás evanjeliové posolstvo a viera kodifikovaná našou Cirkvou. Preto na základe tejto zjednocujúcej kresťanskej platformy by sme vari mohli spoločne reflexívne podchytiť jestvovanie a dejinný vývoj prvej Slovenskej republiky a naučiť sa k nej vyjadriť síce nie ako historik, ale ako kresťan. Takto sa pred nás postavila výzva a ja sa na ňu pokúsim teraz odpovedať.
-

Láska sv. Augustína

„Ešte som nemiloval, ale túžil som po láske. (...) Hľadal som niekoho, koho by som miloval. Chcel som byť milovaný.“ (Conf. III, 1) Spoznáva ju počas štúdia v Kartágu. Jej meno tají. V čase písania Vyznaní si nemusel na všetko pamätať. A zvlášť nie na meno jednej z mnohých... Mal ich viac. No iba tejto tu – ako sám priznáva – bol úplne verný. Vo Vyznaniach ju nazýva jednoducho „ženou, ktorú jeho srdce veľmi milovalo“.

Zo života pápeža Benedikta XVI.

Milé čitateľky a čitatelia, 25. apríla 2005 si Svätý Otec na audiencii s úsmevom spomínal, že keď v utorok počet hlasov preňho pri jednotlivých hlasovaniach narastal, „s hlbokým presvedčením som Pánovi povedal: ,Nerob mi to!“ Ale On ho „zjavne nenačúval.“ V treťom hlasovaní toho dňa padlo rozhodnutie, a to veľmi výrazné. „Zahalil som si tvár,“ hovorí nemecký kardinál Meisner, „rumádzgal som od pohnutia. A nebol som jediný.“ Na otázku kardinála Sodana, či úrad prijíma, odpovedal vyvolený: “Poslušný Svätému Duchu, vravím na hlasovanie kardinálov: Áno.“

Odkódovaný Da Vinciho kód

Z pera slovenského biblistu SSL. Ing. Jozefa Jančoviča pochádza odborné stanovisko ku knihe Dan Browna - Da Vinciho kód. So súhlasom autora uverejňujeme toto stanovisko, ktoré uvádza mnohé z uvedenej knihy na pravú mieru...

Jedna vysokoškoláčka pri rozhovore zvážnela a spýtala sa ma, či je to naozaj pravda, že Ježiš mal Máriu Magdalénu za ženu a mal s ňou deti. Prekvapila ma jej neistota a vážnosť s akou otázku nastolila a hoci v hrubých rysoch poznala život Ježiša z evanjelií, divil som sa nedostatku jej kritického prístupu, ktorým by jej pomohol odhaliť už skôr túto šíriacu sa nepravdu o Ježišovi z románu Da Vinciho kód. Ako to, že ľudia, ktorí bežne v iných situáciách kritický prístup prejavujú, stoja v prípade inteligentne ponúknutého blufu bezmocní? Je za tým možno nedôslednosť moderného človeka, ktorý niekedy v rezignácii na pravdu stráca schopnosť kriticky rozlišovať alebo si dokonca určí, čo si kritiku zasluhuje a čo nie.

Pamätáme - Zamyslenie sa nad Shoah

Tento dokument vydal Vatikán (Komisia pre medzináboženský dialóg so židmi, LIBRERIA EDITRICE VATICANA) v roku 1998, no na Slovensku ešte oficiálne vydaný nebol. Myslíme si, že by bolo dobré, aby bol zverejnený aj na Slovensku a aspoň v elektronickej podobe. Anglickú verzu je možné nájsť na stránkach Vatikánu tu.

Aktualizované: Uvádzaný dokument bol v roku 2006 vydaný oficiálne aj na Slovensku pod názvom Pripomíname si: Reflexia nad šoa. Oficálny text je uvedený na stránkach KBS.

Redakčné články