Krížová cesta s myšlienkami blahoslavenej Zdenky

túto krížovú cestu som pripravil ešte v seminári, podľa "pokoncilovej" krížovej cesty v seminárnej kaplnke. nech v tomto čase pôstu prinesie hojný úžitok.

1. zastavenie: Posledná večera

Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohoto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ (Mt 26,26-29)

"Boh je ustavičným svätým prijímaním pre dušu, ktorá vykonáva jeho vôľu. Poslušní vždy žijú z Boha. Ježiš zreteľne povedal: „Kto plní vôľu mojho Otca, je môj brat i sestra i matka.“
Miláčik môj, nikto nemá voči tebe nijaké právo, a predsa si poslúchal aj svojich katov. Vidím, ako vo svätej hostii dokonávaš svoje zničenie. Viem s akou pokorou sa rozdávaš, ty božský Kráľ, všetkým kňazom. Nerozlišuješ medzi tými, čo ťa milujú, a tými, čo slúžia presvätú obetu nehodne. Si vždy ochotný zostúpiť na kňazove slová: toto je moje Telo, toto je moja Krv... Túžiš nám rozdávať svoje poklady a celkom sa nám darovať. Zo svojej nesmiernej a nepochopiteľnej lásky k nám stal si sa obeťou v Najsvätejšej Oltárnej sviatosti a každodenne sa tu preveľa ráz za nás obetuješ. Či ti nestačilo už to, že si zvolil najpríkrejšiu cestu, aby si nás vykúpil? Či ti nepostačilo to, že si raz zažil najhroznejší a najtrpkejší smútok pri pohľade na naše strašné hriechy? Ich ťarchu si vzal na seba. Naozaj si sa už nemohol väčšmi ponížiť, aby si ma naučil pokore. Chcem sa i ja z lásky k tebe pokorovať. Ježišu, vždy ma poníž, keď sa budem chcieť povyšovať.
Drahý Spasiteľ, keď pozorujem nesmiernu hojnosť tvojej lásky k ľuďom, môj jazyk onemie. V Oltárnej sviatosti z lásky k nám skrývaš svoju Božskú velebnosť, znižuješ svoju vznešenosť, ba nešetríš ani svoj božský život."

Modlime sa. Pane, ty si sa nám dal pri poslednej večeri v Oltárnej sviatosti a stále ostávaš medzi nami. Dnes ti aj my prinášame svoje srdcia a prosíme ťa, aby sme sa s tebou denne čo najužšie spájali a tebe sa v Eucharistii klaňali. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

2. zastavenie: Pán Ježiš sa v Getsemanskej záhrade odovzdáva do Otcovej vôle

Hovoril: „Abba, Otče! Tebe je všetko možné. Vezmi odo mňa tento kalich. No nie čo ja chcem ale čo ty.“ Keď sa vrátil, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „Šimon, spíš? Ani hodinu si nemohol bdieť? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia. Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“ (Mk 14,36-38)

"Chcem plniť iba jeho vôľu bez ohľadu na seba, či na útechu alebo odpočinok. Nevolím si nič, chcem len to, čo chce on. Milujem iba to, čo robí on. Nechám ho, nech len odníma, ale aj dáva, čo chce. Dokonalosť je v tom, že chceme plniť jeho svätú vôľu a celkom sa mu oddať.
Nechcem byť svätou iba napoly, nebojím sa pre teba trpieť. Len jednej veci sa bojím – svojej vlastnej vôle. Vezmi si ju, lebo chcem všetko, čo chceš ty. Obetujem sa ti, Ježišu môj, aby sa na mne dokonale vyplnila tvoja svätá vôľa. S pokorou sa chcem znížiť pred každým a aj iným podriaďovať svoju vôľu. Nedopusť ani len skúmať, či niekto má alebo nemá právo mi rozkazovať."

Modlime sa. Pane, ty si sa zriekol svojej vôle aby si nás vykúpil svojím umučením. Ponúkame ti teraz celú svoju vôľu. Nech sa tvoja vôľa stane vôľou každého z nás, a vôľa každého z nás nech sa riadi vždy iba tvojou, lebo ty si zvrchovaný vládca po všetky veky vekov.

3. zastavenie: Judášov bozk

Judáš pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ (Mt 26,49-50)

"Ani smrteľný hriech by ma nezbavil dôvery, keď viem, čo si mám myslieť o tvojej láske a milosrdenstve. Som si istá, že to množstvo hriechov by sa razom stratilo ako kvapka vody na sporáku, keď sa s plnou dôverou odovzdám tvojmu milosrdenstvu. Viem, že práve vtedy zasypeš moju dušu milosťami. Najláskavejší Ježišu, daj mi milosť, aby som mohla okúsiť sladkosť dôverného styku s tebou. Nikdy viac nechcem prepočuť tvoj ľubezný hlas, a preto rada zaženiem od seba zbytočnú roztržitosť. A kedykoľvek sa dopustím nejakej nevernosti, chcem hneď pri tvojich nohách prosiť za odpustenie a dovolávať sa tvojho milosrdenstva. Dovoľ mi zotrvať vždy po tvojom boku a tvoju lásku splácať mojou najvernejšou láskou. Nedopusť, aby môj jazyk, ktorý tak často príde do styku s tebou, rozprával o sebe pyšne a o druhých neláskavo. Ó Ježiš, dôverujem v tvoje nekonečné milosrdenstvo, prosím ťa o milosť panovať nad svojím jazykom, aby ani jedno neláskavé slovo nevyšlo z mojich úst."

Modlime sa. Dobrotivý Ježišu, ty nám dávaš nádej pri našich pádoch a milosrdenstvo pri našich prosbách. Predkladáme ti teraz všetky naše zrady, ktorých sme sa voči tebe dopustili a v nádeji sa vrháme do tvojho milujúceho náručia lebo ty si Boh milosrdenstva a žiješ na veky vekov.

4. zastavenie: Pred veľradou

Veľkňazi a celá veľrada zháňali svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli. Mnohí proti nemu krivo svedčili, a ich svedectvá sa nezhodovali. Tu niektorí vstali a krivo proti nemu svedčili: „My sme ho počuli hovoriť: »Ja zborím tento chrám zhotovený rukou a za tri dni postavím iný, nie rukou zhotovený.«“ Ale ani tak sa ich svedectvo nezhodovalo. (Mk 14,55-59)

"Pre tých, čo milujú Boha, niet strechu zo spravodlivosti. Boh pozná moju slabosť, čoho sa mám báť? Spomienka na moje hriechy ma pokoruje, ale hovorí aj o láske a milosrdenstve.
Žíznim po utrpení, lebo už nepatrím sama sebe. Daj piť svojej neveste zo svojho kalicha žlče. Svet sa bude smiať, ale ja žiarlivo túžim byť, ó, môj milovaná Kriste, mučenicou ako ty.
Ponížene a skrúšene ťa prosím o odpustenie za všetky urážky. Kiežby som mohla svojimi slzami zmáčať a svojou krvou poumývať tie nešťastné miesta, kde tvoje najsvätejšie Srdce tak potupne zhanobili a kde prejavmi tvojej božskej lásky opovrhovali."

Modlime sa. Trpezlivý Ježišu, ty si sa nechal nespravodlivo obviniť i odsúdiť veľradou aby si nám ukázal veľkosť svojej lásky. Odprosujeme ťa za všetky naše posudzovania, ohovárania, osočovania a odsudzovania, ktorých sa ti dostalo, keď sme takto zraňovali svojich blížnych. Vkladáme sa do tvojho Srdca a prosíme ťa, aby si ty sám bdel nad našimi jazykmi, lebo ty si naša jediná nádej tu i vo večnosti, kde kraľuješ po všetky veky vekov.

5. zastavenie: Petrovo zapretie

„Žena, nepoznám ho, človeče, neviem, čo hovoríš.“ A vtom, kým ešte hovoril, zaspieval kohút. Vtedy sa Pán obrátil a pozrel sa na Petra a Peter sa rozpamätal na Pánovo slovo, ako mu povedal: „Skôr ako dnes kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal. (Lk 22,58-62)

"Ako ľahko je zaľúbiť sa Ježišovi i uchvacovať jeho Srdce. Potrebujem ho len milovať, nehľadiac na seba, ani sa príliš nezaoberať svojimi chybami. Ak sa predsa stane, že upadneme, hneď vstaňme. Jediný pohľad ne Ježiša a priznanie si vlastnej viny všetko napraví.
Som biedna duša, biedna, Pane. Viem, že súcit si nezaslúžim a nie som hodná ani tvojej lásky. Viem však, Pane, že si mi sľúbil prísť. Splň svoj sľub! Príď, len príď, prestieram ti v duši stôl... Otvor mi, Ježišu, svoje sväté Srdce, ukáž mi jeho nežnosť a naveky ma s ním spoj. Každý vzdych a úder môjho srdca nech je prejavom mojej lásky."

Modlime sa. Milosrdný Ježišu, Peter sa rozplakal, lebo v tvojich očiach namiesto výčitky našiel lásku. Prosíme, daj nám pochopiť, že odpušťajúca láska je najspoľahlivejšou cestou do večnej radosti kde ty, pravá Láska, panuješ po všetky veky vekov.

6. zastavenie: Pred Pilátom

Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. (Mk 15, 3-5)

"Aká je to sladkosť, ak sa necháme inými akokoľvek posudzovať. Ó blažené mlčanie! V mlčaní musíme nájsť seba. Zriekať sa seba, lebo koľko mám seba, toľko mi ešte chýba z Krista. Trpieť v tichosti a skryto. Ticho je ovzduším bolesti. Keď sa žalujeme, keď hľadáme potešenie a útechu, stráca sa to, čo je na mlčaní najposväcujúcejšie. Nerozhadzujme túto vzácnu milosť. Kto žije v duchu obety, môže si povedať: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“
Môj Bože, ty prenikáš vnútro mojej duše, vidíš zármutok. Vidíš, aká som ochotná urobiť všetko i trpieť, len aby som ti dala za to náhradu. Nech je moje srdce ochotné všetko prijať z tvojej ruky, všetko, čo od neho žiadaš, aby ťa tak udobrilo za toľké urážky. Ty si to chcela, choď teda, veľká šľachetná duša, choď sa obetovať, aby si žila šťastnejšie."

Modlime sa. Ježišu, ty si ticho znášal nespravodlivé obvinenia pred Pilátom aby si nám ukázal, aké vzácne je mlčanie. Chceme často prichádzať pred teba a spolu s tebou sa učiť mlčať, aby sme vedeli správne hovoriť v tvojom mene. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

7. zastavenie: Vojaci sa Pánovi posmievajú

Vtedy Pilát Ježiša vzal a dal ho zbičovať. Vojaci uplietli z tŕnia korunu, položili mu ju na hlavu a odeli ho do purpurového plášťa. Prichádzali k nemu a hovorili: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, a pľuli naňho. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. (Jn 19,1-3 + Mk 15,19-20)

"Utrpenie, ktoré prináša so sebou deň je ťažké a je ho mnoho. Ale utrpenie a bolesti, ktoré posiela Boh, prijímajme plným objatím a nie iba končekmi prstov. Ak chceme dostať bozk lásky od Ježiša, musíme sa pritúliť k jeho tŕňovej korune tak blízko, že sa na nej popicháme.
Kto je nerozumný? Svet, ktorý pije nektár, alebo ty, ktorá. volíš horkosť kalicha? Svet, ktorý spieva, smeje sa ovenčený kvetmi a pripravuje si radosť z tvojich bolestí, alebo ty, ktorá opovrhuješ takouto radosťou? Ty opúšťaš všetko. Prečo? Pristupuješ k oltáru, berieš si za svedka zem i modré nebo a hovoríš Bohu: „ja sa musím obetovať, ja musím milovať kalich utrpenia, mne patrí smútok a konopný šat.“
Túžim a chcem sa privinúť k tvojmu láskou planúcemu Srdcu, ktoré napriek tomu, že je ovenčené tŕním, predsa bije takou prudkou láskou. Ježišu, dovoľ, aby som ti ho smela sňať, dovoľ, aby som ti mohla zaceliť rany vrelou láskou, balzamom túžby po tebe. Ale ty nechceš, aby som ti sňala tŕne. Túžiš aby som ťa milovala. Dovoľ mi teda aspoň, aby som pocítila bolesť tvojho srdca. Veď tie tvoje tŕne sú zmáčané v krvi lásky, a preto je ich pichanie také sladké. Ježišu, raň moje srdce, aby som ťa mohla náruživo milovať."

Modlime sa. Pane, ty si pokorne znášal posmech a potupovanie z lásky k nám. Prichádzame k tebe, túžime sa privinúť k tvojmu srdcu a nechať sa zraniť tvojou láskou aby naše srdcia bili len pre teba, ktorý nás miluješ od stvorenia sveta a žiješ a kraľuješ na veky vekov.

8. zastavenie: Pán prijíma kríža na svoje plecia

Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. (Mt 27,31)

"Jarmo nášho Pána je sladké a len čo ho prijmeme, pocítime jeho sladkosť. Kto kráča cestou lásky, nesmie sa pre nič a za nič znepokojovať. Na tejto ceste je ťažký iba prvý krok. Odvtedy, čo v ničom nehľadám seba, žijem najšťastnejší život, aký si možno predstaviť. Keby duše vedeli, koľko získavame zapieraním sa vo všetkých veciach!
Večné Slovo, jednorodený Boží Syn, nauč ma pravej veľkodušnosti, nauč ma dôstojne ti slúžiť, nauč ma nezištne pomáhať, nauč ma bojovať a nebáť sa rán, pracovať bez ohľadu na odpočinok, obetovať sa bez túžby po inej odmene, ako mať radosť z toho, že som splnila tvoju svätú vôľu."

Modlime sa. Pane, ty si spolu s krížom vzal na seba naše slabosti a spolu s ním si niesol naše choroby duše i tela. Pridávame sa k tebe na tejto krížovej ceste a prosíme ťa, aby sme si vzájomne niesli bremená a tak napĺňali tvoj zákon. Ty žiješ a kraľuješ po všetky veky vekov.

9.zastavenie: Nesenie kríža

Šiel za ním veľký zástup ľudu aj žien, ktoré nad ním kvílili a nariekali. Ježiš sa k nim obrátil a povedal: „Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou, ale plačte samy nad sebou a nad svojimi deťmi. Sám si niesol kríž a vyšiel na miesto, ktoré sa volá Lebka, po hebrejsky Golgota. (Lk 23,27-28 + Jn 19,17)

"Keď milujem Krista, všetko je ľahké. Cítim, ako pomaly vylievam krv za toho, koho milujem. Vždy mám za niekoho zopakovať Kristovo obetovanie, najmä vtedy, keď niekto kráča i blúdi po cestách tmy. Vtedy musím pevnejšie stáť na svojom mieste. Musím byť takou, akou by mali byť všetci. Ťažko je necítiť odpor, ale to nesmiem dať najavo. Tým by som zaprela Kristovho duch oveľa viac, než osoby, ktorými by som chcela pohŕdať.
Vezmi si moje nohy, aby častejšie chodievali k tebe. Spravuj moje kroky po tŕňovej ceste, ktorá vedie k dokonalosti, k tebe do neba."

Modlime sa. Dobrý Ježišu, ty si s krížom na pleciach potešoval plačúci zástup. Prosíme ťa, daj nám silu pokojne niesť svoje kríže s vedomím, že na nich raz budeme umierať tak ako ty, ktorý z kríža kraľuješ na veky vekov.

10. zastavenie: Pribíjanie na kríž

Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty – hodili o ne lós, kto si má čo vziať. (Mk 15,24)

"Prvá obeta na Kalvárii bola krvavá i bolestná. Aj tá moja obeť bude ma stáť veľa, ale chcem byť veľkodušná. Bez nej nedosiahnem vlastnú premenu, hoci zmena nie je cieľom mojej obety. Tá sa musí prejaviť v celom spôsobe života. Nechcem konať svoju obetu bez Ježiša v srdci, ale všetko „per Christum“. Vo všetkom sa spĺňa Boží plán: milovať obetné drevo kríža. Musím vykonať všetko radostne, naučiť sa denne zomierať vo svojom srdci, nechať uprostred nepatrných a všedných okolností po kvapkách krvácať svoje srdce aj pod tlakom protivenstva, utrpenia a obetí. Trpieť v stave milosti je východiskom veľkých skutkov. Preto si ľahnem ako na kríž so všetkými svojimi chybami pred bránu Božieho majestátu, ktorou Boh vylieva svoje milosti, aj v tomto pokornom položení ho budem vrúcne milovať a pracovať neprestajne iba pre neho. A úprimne budem hľadať, čo by som mu mohla dať zo seba a nie z iných, aby som ho tak ešte viac milovala."

Modlime sa. Pane, s tebou bol na kríž pribitý aj dlžobný úpis našich hriechov. Dávame sa teraz do tvojich prebitých dlaní, spolu s tebou sa kladieme na kríž a ponúkame ti svoje srdcia ako náhradu za potupu, ktorej sa ti dostáva. Urob z nás ponížených svedkov tvojho vykupiteľského diela. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

11. zastavenie: S Máriou pod krížom

Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. (Jn 19,25-27)

"Spoľahlivým skúšobným kameňom pravej lásky je vernosť. Ako málo duší je dokonale verných v maličkostiach! Ako málo je Boh na zemi milovaný! A viac, než inokedy Ježiš túži po láske. A ako málo je sŕdc i medzi jeho vyvolenými, ktoré by sa oddali bez akejkoľvek výhrady nežnosti jeho nekonečnej lásky.
Nie som si istá, či ma niekto pre moju lásku k Bohu ukrižuje, preto sama chcem ukrižovať svoje telo s jeho žiadosťami. A keď mi iní urobia nejakú trpkosť, roztiahnem svoje ruky, aby som ju objala. Vždy chcem jedine to, čo chce Boh.
Zdravas', Mária, bolesti plná, Ukrižovaný je s tebou, ty, Božia Matka, hodna oplakávania medzi ženami a hoden oplakávania je aj plod života tvojho, Ježiš. Svätá Mária, Matka Ukrižovaného, vypros nám, ukrižovateľom tvojho Syna, milosť teraz, ale i v hodine našej smrti."

Modlime sa. Verný Ježišu, ty si nám z kríža dal Máriu za matku. Na jej príhovor pomáhaj nám vždy verne stáť pod tvojím krížom a uvedomovať si, že útek od kríža je útekom k hriechu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

12. zastavenie: Pán na kríži zomiera

Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol. Keď stotník videl, čo sa stalo, oslavoval Boha, hovoriac: „Tento človek bol naozaj spravodlivý.“ (Lk 23,44-47)

"Akú radosť cítim, keď badám, že odumieram. Pri otázke, či sa nebojím smrti, cítim, že potrebujem viac ochoty na to, aby som žila. Aká to bude radosť vidieť toho, čo ma bude súdiť, ktorého som nadovšetko milovala!
Ježišu, ty si sa stal mužom bolestí. Z tých zohavených čŕt poznávam tvoju nekonečnú lásku... Môj milovaný Kriste, chcela by som byť snúbenicou tvojho Srdca, chcela by som ťa milovať až na smrť. Odej ma do seba, stotožni moju dušu s tvojou, ponor sa do mňa, aby môj život bol odbleskom tvojho života."

Modlime sa. Milovaný Ježišu, vo chvíli tvojej smrti sa ťažko hľadajú slová vystihujúce tvoju lásku. Vkladáme sa do tvojich svätých rán a prosíme ťa o vytrvalosť a vernosť v povolaní až po kríž, až po prebodnutie srdca, lebo tvoje Srdce nad nami panuje teraz i na veky vekov.

13. zastavenie: Pána pochovávajú

Vzali Ježišovo telo a zavinuli ho do plátna s voňavými olejmi, ako je u Židov zvykom pochovávať. V tých miestach, kde bol ukrižovaný, bola záhrada a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nik neležal. Tam teda uložili Ježiša, lebo bol židovský Prípravný deň a hrob bol blízko. (Jn 19,40-42)

"Ježišu, ty si pre nás ráčil bolestne zomrieť. Daj, nech tvoje sväté rany otvoria nám nebies brány, aby sme ťa mohli uzrieť v nebi. Bože, už teraz prijímam každý spôsob smrti z tvojich rúk so všetkými úzkosťami, trápením a bolesťami. Dopraj mi, prosím milosť, aby som aj v hodine smrti mohla do tvojho najsvätejšieho Srdca vydýchnuť svoj posledný vzdych. Keď moje zoslabnuté a trasúce sa ruky už nebudú schopné pritisnúť tvoj obraz k môjmu srdcu a keď tvoj svätý kríž z nich vypadne proti mojej vôli, keď prelejem posledné slzy, prijmi ich, Pane ako obeť zmierenia. Chcem umrieť ako kajúca obeť."

Modlime sa. Pane, ty si svojou smrťou premohol našu smrť a dovolil si, aby tvoje sväté telo vložili do hrobu. Prosíme ťa o silu, aby sme dokázali v sebe pochovať starého človeka a tak s nádejou očakávali deň, keď nás povoláš pred svoju svätú tvár. Ty si bol pochovaný, ale žiješ a kraľuješ na veky vekov.

14. zastavenie: Veľkonočné ráno

Keď sa pominula sobota, na úsvite prvého dňa v týždni prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. Vtom nastalo veľké zemetrasenie, lebo z neba zostúpil Pánov anjel, pristúpil, odvalil kameň a sadol si naň. Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi. Anjel sa prihovoril ženám: „Vy sa nebojte! Viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal. Poďte, pozrite si miesto, kde ležal. A rýchlo choďte povedať jeho učeníkom: »Vstal z mŕtvych a ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte.« Hľa, povedal som vám to.“ Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom. (Mt 28,1-8)

"Kristus vstal, niet ho tu. Už nie som prístupná každej bolesti tak, ako predtým. Som akoby vzkriesená a nie som tam, kde sa iní domnievajú, že som. Dospela som až tam, kde už nemožno trpieť, pretože každá bolesť mi je sladká.
Nedeľa je mi príležitosťou, aby som po celotýždenných starostiach a trápeniach prišla pred Boha, vložila svoju hlavu do jeho rúk a plným priehrštím nabrala milosti a požehnania. Nedeľa má byť taká: celá zasvätená Bohu. Srdcom, vôľou i myšlienkami. Keď sa s niekým stretnem, každý musí cítiť: Boh je tu!"

Modlime sa. Milostivý Ježišu, ty si nám svojím utrpením ukázal cestu k večnému životu a svojím zmŕtvychvstaním si nám ho daroval. Vrúcne ťa prosíme, vlej nám do srdca nádej, aby sme aj v najťažšom utrpení pamätali na to, že po smrti nás chceš vzkriesiť k večnému životu a voviesť do svojho kráľovstva, kde ty žiješ a kraľuješ po všetky veky vekov.

Záver

"Bože môj, chcem, aby každý pohyb môjho srdca bol vzletom k tebe, môjmu pravému počiatku a poslednému cieľu. Chcem, aby každý úder mojich žíl bol citom živej, vnútornej ľútosti a bolesti nad mojimi hriechmi. Chcem, aby každý dych mojich pŕs bol činom horúcej lásky k tebe, ktorý si moje najvyššie Dobro. Toto všetko si prajem s najnežnejším precítením svojej duše. Bože, prijmi toto moje predsavzatie a podporuj ho svojou milosťou!"

Informácie o tomas j. kunik

Obrázok používateľa tomas j. kunik

Krátke info o sebe (nepovinné)

katolícky kňaz na misii v Albásku. tým je povedané všetko :) ale nedomýšľajte si...

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články