Je chudoba relatívna?

Sociológovia hovoria, že neexistuje jeden koncept chudoby, ktorý by bol všeobecne platný a prijatý a rovnako neexistuje žiadny všeobecne prijatý spôsob jej merania. Napriek tomu je chudoba už niekoľko rokov strašiakom pre mnohých.
V poslednom období prebiehajú v krajinách G 8 konferencie o riešení – vyriešení(?) tohto sociálneho javu. Veľké a najmä bohaté štáty majú možnosť odpustiť niekoľko miliónové dlhy v prvom rade africkým krajinám, v ktorých chudoba a smrť už niekoľko desaťročí kráčajú rovnakým smerom.
Nedávno ma v rozhlase prekvapila správa, že poľnohospodári na Slovensku vo svojich sýpkach stále skladujú niekoľko tisíc ton obilia, ktoré pravdepodobne budú musieť spáliť, aby sa uvoľnili sklady pre tohtoročnú úrodu a naviac, skladované obilie začína plesnivieť inokedy je to nadbytok kapusty, či niekoľko tisíc ton cukru, ktoré nemôžeme spotrebovať kvôli údajným limitovaným kvótam z EÚ.
Vo večerných správach pri pohľade na africké deti umierajúce od hladu mi bolo smutno. Smutno z toho, že máme dostatok a nechceme, nemôžeme(?) pomôcť.
Poskytnúť prebytočné obilie krajinám tretieho sveta dovezením do afrického štátu lietadlom zo Slovenska, by bolo prejavom aktuálnej sociálnej pomoci. Iste nie je ľahké vstúpiť do krajiny, kde okrem hladu a chudoby panuje vojna, ale toto je otázka pre našu diplomaciu, ministerstvá, poslancov, ktorým sme my občania dali hlas vo voľbách.
Myslím, že ide najmä o morálny problém, plytvanie obilím či zaorávanie nadbytočnej kapusty považujem za hriech do neba volajúci.
Ježiš povedal, že chudobných budeme mať vždy medzi sebou, je jasné, že chudoba nikdy nevymizne z našej planéty. Správnymi, najmä rýchlymi sociálno – politickými rozhodnutiami ju však možno odstrániť a tak zmierniť jej následky.
Toto však pochopia len ľudia s citom pre empatiu a porozumenie.
Mimochodom, keby sa všetky zúčastnené skupiny politikov krajín G8 na summite o chudobe zriekli v deň rokovania čo i len jedného obeda, možno by zachránili prinajmenšom 100 ľudí od hladu. Veď večne platia Kristove slová „chlieb náš každodenný daj nám dnes...“!
To slovo „nám“ znamená všetkým ľuďom na celej Zemi, bez výnimky farby pleti, postavenia či vzdelania.
Preto ma udivuje prístup niektorých našich politikov k otázke pomoci krajinám tretieho sveta. Veď, mať vo svojej krajine dostatok či nadbytok potravín a nedať ho tým, ktorí umierajú od hladu, je rovnako trúfalé ako sedieť s plným bruchom na kongrese o vyriešení chudoby, nechať si za to zaplatiť a nechať sa obsluhovať.
To je však už téma na riešenie chudoby ducha ...

Informácie o František Drozd

Obrázok používateľa František Drozd

Krátke info o sebe (nepovinné)

Usilujem sa hľadať spoločné dobro a rozvíjať ho v prospech celej spoločnosti.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články