Psyché a fyzis: Pôsobí duša na telo alebo telo na dušu?

V tieto dni si viac študujem dielo amerického filozofa mysle Johna R. Searla, ktorý obhajuje názor, že mozog vo svojej komplexnosti pozoruhodným spôsobom generuje vedomie. Zahĺbil som sa do jeho myšlienok v jednej knihe natoľko, že sa mi stratil zo zreteľa spirituálny aspekt ľudskej osobnosti (duchovná duša). Searle tento aspekt totiž ignoruje, pretože nie je „dostatočne“ veriaci. O to viac ma zaujal model, ktorý vychádza z kresťanstva, a síce trojdimenzionálny model ľudskej osobnosti (fyzično, psychično, duchovno). No, a tu začína problém, ktorý nespočíva len v tom, či berieme ohľad na existenciu duchovnej duše, ale aj v tom, čo pôsobí vo svete skôr, či duša alebo telo.

Ako to myslím?
-

Jeden z kresťanských filozofických modelov hovorí, že psychické prežívanie a správanie človeka je vždy výsledkom pôsobenia duchovnej duše na jeho hmotné telo, napr. pri myslení primárne na jeho centrálny nervový systém, pri cítení na jeho vegetatívnu nervovú sústavu a pri konaní na jeho nervovo-svalový energetický systém a podobne. Komplex takýchto vplyvov a prejavov duše na telo následne vytvára špecifickú ľudskú psychiku. (Košč, L., 2006). Je to vlastne úplne obrátene, než u Searla. Searle verí, že vedomie je generované ako produkt mozgovej aktivity. Veľmi lákavým spôsobom argumentuje, prečo je to tak, takže mám veľký sklon veriť, že je to tak – ľudská psychika je vytváraná primárne mozgom, a nie ako dôsledok činnosti duše. Koniec koncov, aj zvieratá majú vedomie, hoci nie na takej inteligenčnej úrovni, a pritom nemajú žiadnu dušu. Ako sa teda rozhodnúť? Ako si utvoriť názor?
-
Naším východiskom je kresťanstvo, ktoré nám nedovolí ignorovať, že ľudská duša jestvuje a naozaj ako spirituálny aspekt spoluvytvára ľudskú osobnosť. Je nepravdepodobné, že by duša nehrala strategickú úlohu v živote človeka, pretože podľa kresťanskej antropológie práve duša má rozumovú povahu (je zodpovedná za rozum) a je obdarovaná slobodnou vôľou. Takže /b>nemožno povedať, že duša je sekundárna čo do účasti na ľudskej prirodzenosti. Háčik je však v tom, že ani telo nie je takýmto spôsobom sekundárne. Je známe z Katechizmu, že človek ako duša a telo je jednou ľudskou prirodzenosťou (KKC 365), a keď toto poznanie spojíme so skúsenosťou, ktorú odhaľuje a výborne popisuje Searle, že ľudská nervová sústava je strategickým strediskom ľudského psychična a vedomia, tak nám vychádza, že nad úlohou tela vôbec nemožno nijak ohrnúť nos. Aj telo je primárne čo do účasti na ľudskej prirodzenosti. Ešte raz – potvrdzuje to jednak kresťanstvo, a jednak skúsenosť, ktorá experimentálne všakovako overila, že bez nervovej sústavy vedomie nie je zásadne podporované.

Vyvodzujem teda, že telo aj duša sú strategicky primárne, vytvárajúc ľudskú prirodzenosť. A teraz sa vráťme k pôvodnej polemike, či pôsobí duchovná duša na hmotné telo, a tak generuje vedomie a psychično, alebo naopak. Je zrejmé, že telo nemôže generovať duchovnú dušu, lebo učenie Cirkvi hovorí, že dušu stvoril bezprostredne Boh a navyše je nesmrteľná (KKC 366), takže po úmrtí tela dokáže jestvovať oddelene od nervovej sústavy, a pokojne napriek tomu vzbudzujúc vedomie. Ale je toto dostatočný dôvod myslieť si, že telo – stále pamätajúc, že je tiež primárne – žiadnym spôsobom neovplyvňuje dušu? Myslím, že jestvuje jedna cesta, ktorou predsa len telo ovplyvňuje dušu, a tou je práve psychika.
-
V treťom odstavci som napísal, že psychika je podľa prof. Košča komplex prejavov duše na telo. Ja si myslím, že má pravdu, ale treba túto definíciu doplniť tým, že psychika je vytváraná aj ako komplex prejavov a vplyvov naopak – tela na dušu. Napríklad je jasné, že emócie sú ovplyvňované hormónmi a neurotransmitermi a ďalšími chemickými látkami v komplikovanom biochemickom systéme organizmu. Rovnako i kvalita myslenia, kvalita cítenia, zmyslového vnímania. Nehovoriac o náladách a zafarbeniach vedomých intencionálnych stavov. Takto hmotné telo ovplyvňuje psychično a to následne ovplyvňuje celkové vedomé pole, s ktorým pracuje duchovná duša.
-
Záver

Odpoveďou na otázku v úvode by mohlo teda byť, že duchovná duša je garantom ľudského vedomia, ktoré však samo prísne, pokiaľ je duša formou tela v jednej ľudskej prirodzenosti, závisí od nervovej sústavy ľudského organizmu. Takže môj názor sa dá vyjadriť tak, že duša pôsobí na telo a telo na dušu, a oba tieto vplyvy sa stretávajú v jedinečnej ľudskej psychike. Tá je totiž tým poľom, ktorého sebavýrazom je ľudská duša v ľudskom tele v jednej ľudskej prirodzenosti, a tiež ktorého sebavýrazom je ľudské telo popri ľudskej duši v jednej ľudskej prirodzenosti.

Tak jest.
-

 #

Zvierata a dusa

Cau Roman. Zaujimavy clanok. Len k tym zvieratam. Neviem presne ake je oficialne stanovisko Cirkvi, ale mam dojem, ze z textu v knihe Genezis 1,30 vyplyva, ze aj zvierata dostali od Boha dusu. Nie je ale rovnocenna s ludskou, co zas vyplyva z dalsieho kontextu Biblie.
Slova dych zivota su pouzite aj pri stvoreni cloveka v Genezis 2,7.

 

Informácie o Roman Gemela

Redakčné články