Modlitba

Jedna z najdôležitejších vecí v našom živote je modlitba. Nebudem tu písať, čo to modlitba je, ako sa treba modliť alebo aké modlitby poznáme, pretože o tomto krásnom dialógu s Bohom existuje plno múdrych kníh. Chcem sa s Vami podeliť o to, aký vplyv mala a má modlitba v mojom živote. Hoci sa modlievam pravidelne, častokrát, ba možno stále si neuvedomujem jej neuveriteľnú silu. Niekedy si uvedomím až neskôr, keď sa obzriem späť, že Boh konal, lebo som Ho o to prosila. Keďže poznám príbeh sv. Moniky, ktorá je aj mojou patrónkou, až sa začnem o niečo modliť, neprestanem. Jej modlitby za jej syna sú pre mňa obrovským príkladom trpezlivosti a dôvery. Už je to rok, čo vďaka Bohu poznám svojich dvoch nevlastných bratov. Často som sa za nich modlila. Moje modlitby boli postupne smerované nato, aby som ich spoznala a po pol roku ich zintenzívnenia sa to naozaj stalo. A viem, že to bol božie, pretože som náhodne narazila na email jedného z nich. Dlho som Boha prosila o niekoho, kto by mi vysvetlil, že prvé piatky nespočívajú vo sv. spovedi, ale vo sv. prijímaní. A naozaj po dvoch- troch rokoch, ten niekto prišiel. Pričom samozrejme viem, že najviac sa o mňa stará Ježiš. V myšlienkach sa mi tiež vynára moja túžba, aby som mala aspoň birmovnú mamu skutočne veriacu. Aj táto bola vypočutá. Nespočetné maličkosti ako ,,prosím, aby som nezmeškala autobus, aby sa mi podaril koláč, aby som stihla sv. omšu na čas...“ a tisíc iných vecí. A tieto riadky píšem teraz preto, lebo dnes viac ako inokedy si uvedomujem svoje prosby spred šiestich mesiacov. ,,Pane nenechaj ma samú. Nedovoľ, aby som na Teba zabudla, pošli mi niekoho, prosím...“ Prežívala som veľký strach, že keď budem vo svojej viere sama, zabudnem na Pána ako sa mi to stalo viackrát, keď som sa ,,zobudila“. Bála som sa, že znova ,,zaspím“. Pre mladého človeka alebo teda aspoň pre mňa je fakt, že mi Boh takých ľudí poslal a stále posiela, na nezaplatenie. V takomto prípade skutočne nezáleží na veku. Boh mi dáva pocítiť krásnu chuť priateľstva. Nechcem tým povedať, že som nikdy nemala alebo nemám priateľov, chcem tým povedať, že mi dáva pocítiť chuť priateľstva, ktoré je založené predovšetkým na láske k Nemu. Predošlý týždeň mi niekoľko ľudí ďakovala za tento krásny dar priateľstva. Od niektorých by som to ani nečakala, o to viac ma to potešilo. A pár z nich bolo tiež ,,vymodlených“. Jedno pred piatimi roki, ďalšie pred dvomi, iné pred pár mesiacmi...A Boh mi zrazu ukazuje svoju moc a svoju lásku ku mne. Ja som však tá, ktorá musí a ktorá chce ďakovať. Keby tak niekto teraz videl do môjho srdca ako radostne plesá a spieva. Minuli týždeň mi. Boh sľúbil veľa požehnania. To ,čo prišlo však bolo neuveriteľné. Až som si hovorila: ,,Pane nepreháňaš to už? Veď toto všetko si nezaslúžim“ Na niektoré veci treba čakať dlhšie. A niekedy si až neskôr uvedomíme, že sú už tu. Niektoré prídu a my ich musíme opustiť. Týmito riadkami Vás chcem povzbudiť k modlitbe. Stále sú veci, o ktoré Boha veľmi prosím, a za ktoré Ho chcem chváliť. Chvála je pre Boha jedna z najmilších druhov modlitieb. ,,Chválim Ťa Pane za všetky krásy, ktoré mi dávaš do života.“ Mám za čo ďakovať. Všetci máme za čo ďakovať. A to, čo je v modlitbe najdôležitejšie je dôvera. Boh sa najviac teší z toho, keď Mu Jeho deti skutočne veria. Veríte Mu?

Informácie o Janka Dolinská

Redakčné články