Blízko teba je slovo... (Rim 10, 8b-10)

Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; totiž slovo viery, ktoré hlásame. Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: Ježiš je Pán! a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu.

Modliac sa breviár som v týchto dňoch veľkonočného tajomstva možno oveľa viac, než kedykoľvek predtým vnímal Pavlove slová, ktorými povzbudzuje vieru rímskej cirkvi.

Akoby som do tých slov chcel vtesnať, resp. nimi vyjadriť všetku tú radosť a ovocie Pánovho kríža a zmŕtvychvstania. Radosť a ovocie, ktoré neslobodno uzamknúť múrmi kostola a veľkonočného hodovania, pretože v takom prípade z radosti zostane len pozlátko a matná spomienka na veci, ktoré človek chvíľku zažíval.

Pavol však nepíše od oltára po procesii vzkriesenia, ani od stola, na ktorom klobásku dojedá, ale z reálneho putovania, misie a cesty človeka, ktorý naplno do svojho života prijal vzkrieseného Pána a svoj život ako cestu spolu s ním napĺňal.

Takže ako to Pavol píše? Ak vo svojom srdci uveríš a svojimi ústami vyznávaš, budeš spasený...

Vo svojom srdci uveriť

Prežiť veľkonočné tajomstvá ako vieru srdca nie je ľahké. Ľahko sa nám môže stať, že naše veľkonočné prežívanie je len náboženský folklór, príprava liturgie, zameranie sa na službu ľuďom (aj keď možno skrze sviatosti úžasnú a potrebnú), resp. je to viera, ktorá po dogmatickej stránke je úplne perfektná, ale je to len viera katechizmu, ktorým sa len myseľ napĺňa.

Viera, o ktorej píše sv. Pavol, je však viera, ktorá napĺňa srdce, viera, ktorá preniká celého človeka, uvedomujúceho si bytostne a totálne osobne drámu kríža a tajomstvo vzkriesenia, v ktorom sa ho vzkriesený Ježiš dotýka. Je to viera, v ktorej človek cíti a prežíva, že vzkriesený Ježiš je veľmi osobný, je svetlom života a riešením drámy i tragédie ľudského bytia, o ktorej sa síce často hovorí a píše, ale málokedy sa na ňu komplexne a z pohľadu hriechu človeka pozerá.

Takáto viera srdca sa potom dokáže ponárať do tajomstva Božej lásky, dokáže vnímať, aký úžasný je Boh živý i svätý a následne dokáže i človeka ťahať, aby sa nebál ponárať do ovocia tejto lásky, ktorá sa nám v milosrdenstve a daroch Ducha ponúka. Je to viera, v ktorej viem, komu som uveril, prijímam krst na odpustenie hriechov a pre život večný, aby som sa zhora narodil, sýtim sa chlebom života a v pomazaní Duchom chcem nasledovať Ježiša.

(Hm, ako píšem tieto riadky, sám sa nestačím diviť, ako nedokážem udržať text v tretej osobe, ale cítim vnútorné nutkanie i gramatickými tvarmi vyjadriť, že je to osobné. Kiež by to tak bolo vždy aj v reálnom živote...)

Svojimi ústami vyznávať...

Myslím si - a Písmo mi to potvrdzuje - že vieru, ktorá je živá a srdce v láske pre Ježiša otvára, nie je možné oddeliť od reálneho života. Ponajprv to patrí k samej podstate takejto viery (viera bez skutkov je mŕtva), ale naviac je to i veľkým pozvaním, ktoré nám zmŕtvychvstalý Pán ponúka.

Skúsme sa v Písme začítať do textov dotýkajúcich sa Kristovho zmŕtvychvstania a života prvých kresťanov - je to plné dynamiky a udalostí, ku ktorým Ježiš pozýva (bežte a oznámte... a pod.), resp. ktoré im Duch Svätý vnuká (Duch Svätý ich oddelil na službu a pod.).

Ak teda chceme, aby viera v Ježiša nás napĺňala a ovocie veľkonočnej radosti v nás zostalo - radosť i silu dávalo, nebojme sa žiť Ježišove vzkriesenie v situáciách konkrétneho života. Tam a len tam sa totiž môže upevniť, zvnútorniť a kryštalizovať to úžasné dielo Ježiša, ktoré dávalo Pavlovi toľkú silu, útechu a radosť do nie ľahkého života Kristovho apoštola.

Prečo znovu spomínam Pavla, keď sa jedná o praktický život? Nuž pre mňa je stelesnením reálneho chlapa, ktorý síce svoju vieru žil v osobnom poslaní apoštola, ale naplno v realite sveta, konkrétnych udalostí a ľudí, s ktorými sa stretával. Ľahko potom vidím miesto Tarzu a Perge Bratislavu a Košice, miesto výroby stanov a filozofickej školy sústruh a operačný sál dnešnej doby, miesto efezského lámania chleba a apoštolského vyučovania budovanie farského spoločenstva, miesto písania listov prácu v moderných masmédiách, miesto...
...no ak sme dočítali až sem, skúsme si dosadiť to svoje vlastné, v čom a ako môžeme svojimi ústami i skutkami vyznávať, že Ježiš je Pán.

Ak slovo na záver, tak znovu len to Pánovo: NEBOJTE SA!!! V prežívaní tohotoročnej veľkonočnej radosti nebojme sa živej viery a vyznávania Pána svojimi životmi v dnešnom svete. Náš Pán je úžasný, je mocný a nám veľmi blízky. Ak sa skutočne nebudeme báť, slová sv. Pavla z listu Rimanom budeme môcť aj my svojím vlastným životom tomuto svetu vysloviť a napísať.


Informácie o Peter Šantavý

Obrázok používateľa Peter Šantavý

Krátke info o sebe (nepovinné)

Jeden z tých, ktorí stoja za Christ-Net.Sk...

Creative Commons License
Moje príspevky sú zverejnené pod všeobecnou verziou licencie
Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0, ktorá je určená pre slobodné zdieľanie a používanie informácií.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články