Čo je to za meniny, keď meno dáva Boh

Spomienka, ktorá sa po roku 1970 slávi už len podľa regionálnych liturgických kalendárov a jej ustanovenie je na míle vzdialené od prvokresťanskej Cirkvi (v roku 1683 pápežom Inocentom XI. ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami pri Viedni). Stojí vôbec za zmienku v uponáhľanom svete dneška a aktivít v živote Cirkvi?

Reč je o liturgickej spomienke Mena Panny Márie, ktorú sme mali možnosť tento týždeň sláviť v rímskokatolíckej liturgii.

Pri pohľade na liturgický kalendár, v ktorom sa medzi sviatkom Narodenia Panny Márie a slávnosťou Sedembolestnej Panny Márie krčí táto ľubovoľná spomienka, človek aj začne rozmýšľať, či to je vôbec v poriadku: Nepreháňame to s úctou k Panne Márii? Nesnažíme sa príliš premietať našu pozemskú prax oslavovania narodením a menín na nebo? Nedala sa vďačnosť za víťazstvo nad Turkami vyjadriť i trošku inak?

Ja viem, trošku provokujem - a zámerne. Lebo ak si otvoríme Starý zákon a čo len trošku sa ponoríme do exegézy a skúmania Písma, skôr sa môžeme pýtať, prečo táto spomienka nie je i naďalej súčasťou liturgického kalendára celej Cirkvi.

Chcem teda vyjadriť pravý opak a ukázať zmysel tohoto slávenia pre moderného kresťana.

Nejako ich už len pomenovať treba

Otvorme knihu Genezis a začítajme sa do starých chaldejských opisov stvorenia sveta a človeka. Pri zmienke o človeku, ktorý je stvorený na Boží obraz, sa prvý krát stretávame s meno Adam. Nie však ako s vlastným menom konkrétneho muža, ale s pomenovaním bytia (ha ’ădăm, hebr. človek), ktoré je postavené na vrchol stvorenstva a z lásky Božej je stvorené na obraz Boha. Až keď sa v opise človeka prichádza na rozlišovanie muža a ženy (íš-iššá - muž-mužena), Adam sa stáva vlastným menom muža a Eva (matka všetkých žijúcich) vlastným menom ženy.

V tomto opise je dôležité, kto dáva meno a čo to meno vyjadruje. Meno dáva Boh - On je naším Pánom a Stvoriteľom, Darcom života. Vyjadruje človeka, t.j. bytosť, ktorá je stvorená na Boží obraz a povolaná k životu, ktorý presahuje rámec biologického pozemského jestvovania.

Podobne človeku je dané, aby pomenoval veci, flóru i faunu stvoreného sveta, čím je vyjadrené, že sú mu zverené, do daru dané, aby ich užíval, zveľaďoval a spravoval.

Kráčajúc ďalej Starým zákonom stále viac môžeme vnímať, ako Boh menom, ktoré dáva, resp. mení konkrétnym ľuďom, vyjadruje ich poslanie a častokrát aj miesto vo vzťahu k ľuďom i k nemu samému. Ide to až tak ďaleko, že prostredníctvom mena sa Boh dotýka podstaty a cieľa starozákonného putovania - vykupiteľské diela Mesiáša a spásy, ktorú nám prináša (Emanuel - Boh s nami, ‘ebed ’ădônaj - Sluha Pánov, Syn človeka,...).

Panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel! (Iz 7,14)

Už v tomto starobylom proroctve (v porovnaní s neskoršími proroctvami babylonského a pobabylonského obdobia) sa na podklade drámy asýrskeho nebezpečenstva a Božej pomoci načrtáva Božia záchrana a víťazstvo nad hriechom a smrťou. Príchod Mesiáša a jeho zrodenie z Panny...

Ako keby sme boli takto upozornení na ženu, ktorá bude súčasťou Božieho plánu spásy a znamenia príchodu Vykupiteľa medzi nás.

A meno panny bolo Mária (Lk 1,27)

Ak teda už od knihy Genezis môžeme sledovať mená, ktorými Boh vyjadruje nielen podstatu, ale i poslanie človeka, v cieli tohoto putovania nachádzame i meno panny a matky, skrze ktorú sa Emanuel stáva jedným z nás: Mária (hebr. miryăm).

Meno, ktoré v tých končinách sveta nebolo neznáme, zjavuje v živote a poslaní Bohorodičky posolstvo Božie.

Skúsme to cez Egypt...

To preto, lebo jeden z významov tohoto mena treba hľadať práve v starobylom Egypte: Mária znamená Bohom milovaná.

S koľkou láskou je vyjadrovaný Mesiáš v proroctvách Starého zákona i v slovách Evanjelia! On mi bude synom a ja mu budem otcom; môj milovaný syn, v ktorom mám zaľúbenie... Právom teda tá, ktorá sa stala matkou Božieho syna - ktorý je s Otcom jedno a v ktorom má Otec zaľúbenie - je milovanou ženou, archou i bránou Pána, ktorý prichádza.

Potvrdzuje to i anjel, ktorý Máriu nazýva milostiplnou (gr. kecharitomene) - zahrnutá milosťou, požehnaním a láskou Boha.

...naspäť k domu Izraela

V lingvistickom návrate do hebrejského a aramejského prostredia nachádzame i druhý význame mena Mária: pani, vznešená. V tomto prípade si však miesto klasickej exegézy dovolím použiť trošku rabínskeho vysvetľovania na spôsob sv. Pavla.

Boh je častokrát v Starom zákone vyjadrovaný ako ’ădônaj - Pán. Obsah a význam tohoto mena v pomenovaní Boha Izraela sa určite nedá odbiť len jednoduchým prekladom Pán, je to však mimo rámec nášho rozprávania. So starobylým prekladom Starého zákona do gréčtiny (LXX - Septuaginta) prichádza i grécka verzia tohoto mena - Kýrios. S postupným odkrývaním postavy Mesiáša v Písme a s chápaním, kým je Ježiš, sa dostávame až k jednému zo základných kerygmatických vyjadrení pri prvotnom ohlasovaní Evanjelia: Ježiš je Pán (gr. Jesos Kýrios éstin).

A teraz tá sľúbená troška tzv. rabínskej exegézy (používa ju sv. Pavol, zvádza to i mňa;-)... U Panny Márie sa samozrejme nestretneme s pomenovaním odvodeným od ’ădônaj/Kýrios (Mária je človekom, nie Bohom), ale vo význame Miriam - Pani nachádzame iným spôsobom vyjadrenú účasť na príchode, poslaní a diele Ježiša, ktorý je Boží Syn a Pán.

No dobre, ale čo z toho máme my?

Ponajprv predobraz...

Z toho, čo sme uviedli, meno Márie poukazuje na jej úžasnú veľkosť v účasti na Božom diele spásy a vykúpenia. Ako čítame v Skutkoch apoštolov, v Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi (Sk 11,26) - gr. christianoi - podľa Krista, v ktorého uverili, nasledovali a ohlasovali.

Akoby skrze liturgickú spomienku Mena Panny Márie nás sám Pán pozýval zamyslieť sa nad významom mena, ktoré nosíme. Sme kresťania - nosíme meno Ježiša Krista, meno Pána, Spasiteľa a Vykupiteľa; od neho sa odvíja naša skutočná veľkosť a dôstojnosť, zmysel nášho putovania, svedectvo nádeje a život v Duchu Svätom, ktorý nám v znovuzrodení z vody a z Ducha ponúka.

Kresťan, poznaj svoju veľkosť! - hovorí sv. pápež Lev Veľký v jednej zo svojich rečí na slávnosť Narodenia Pána. Meno Márie zhmotnené vo svedectve Bohorodičky je provokáciou pozrieť sa na kríž a následne na seba a slová sv. Leva si sám pre seba zopakovať...

Bohom milovaní...

Ako Mária vierou Krista počala ponajprv vo svojom srdci, podobne i my sme uverili. Ako bola zahrnutá Božou milosťou a mocou Svätého Ducha, podobne i my sme sa z vody a z Ducha znovuzrodili. Ako ona mala a má účasť na diele vykúpenia, podobne i my v budovaní Božieho kráľovstva. Ako ona je Miriam - Bohom milovaná, podobne i my:
Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov. (Jn 15,13)
Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy... A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. (1Jn 4,10.16)

Jednoducho: sme Bohom milovaní!!!

Účasť na poslaní

Ježiš je Pán, prisľúbený Mesiáš, ktorý v pomazaní Duchom Svätým je pravý Prorok, Veľkňaz i Kráľ.

Kresťanský starovek nazýva Pannu Máriu vzorom a zrkadlom Cirkvi; vzor Kristovho učeníka hodný nasledovania a zrkadlo, do ktorého sa treba často pozerať, ak človek chce svojím životom odpovedať na dar vykúpenia a žiť vieru podľa evanjelia.

Pozrime sa teda do zrkadla a viďme meno Mária - Pani v nás samých: byť paňou/pánom, to znamená mať účasť na Pánovi, na mesiánskej hodnosti a poslaní Ježiša Krista nielen prijatým krstom, ale aj svojím životom. Byť prorokom Božím pre dnešný svet, kňazom, ktorý skrze Krista prináša obetu kríža nasledovania Ježiša i obetu chvály Božích detí a napokon mať účasť na budovaní Božieho kráľovstva, aby sme s Kristom mohli kraľovať naveky.

Takže ešte raz: tuctové meniny?

Nakoniec si znovu môžeme položiť otázku, čo za význam má vlastne liturgická spomienka Mena Panny Márie. Keď som plánoval liturgický kalendár na tento týždeň, bolo to iba mlhavé nutkanie "nepustiť" tú ľubovoľnú/nepovinnú spomienku len tak k vode. Ale až pri slávení eucharistie v ten deň som si naplno uvedomil, aké posolstvo je nám tým vlastne dané...

Svätá omša už dávno odznela, len vo mne stále rezonuje dotyk mena Mária:

Kresťan, poznaj svoju veľkosť! Som Bohom milovaný!!! On sám mi dáva účasť na diele Pána, Ježiša Krista. ...a vzorom je mi Panna Mária:-)

__________
Foto: Alena Teicherová, www.teicher.sk


Informácie o Peter Šantavý

Obrázok používateľa Peter Šantavý

Krátke info o sebe (nepovinné)

Jeden z tých, ktorí stoja za Christ-Net.Sk...

Creative Commons License
Moje príspevky sú zverejnené pod všeobecnou verziou licencie
Creative Commons Attribution-Share Alike 3.0, ktorá je určená pre slobodné zdieľanie a používanie informácií.

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články