Ďalšie dva listy Bratislavského misála I. objavené

Missale Posoniense I. sa pokladá za najstarší zachovaný misál bratislavskej kapituly. V súčasnosti sa nachádza v troch inštitúciách: Archív mesta Bratislavy, sign. EC Lad. 3 a EL 18; Spolok sv. Vojtecha v Trnave, sign. Fasc. 20 č. 15, TR. A. 61 (V) a Múzeum mesta Bratislavy, sig. A/9 — je takmer kompletný. Ide o notovaný misál a zvláštnosťou je, že notované sú aj časti graduála (introit, graduál, traktus, aleluja, ofertórium, communio), ktoré neboli určené na spev kňazovi. Tento misál patrí do skupiny tzv. centrálnych prameňov, ktoré reprezentujú hudobne najvyspelejšiu odnož gregoriánskeho spevu v stredovekom Uhorsku. Vzhľadom na vzorovonormatívnu povahu sprítomňuje a nahrádza celú sériu analogických pamiatok.

Témou sa v minulosti zaoberalo viacero bádateľov. Zrejme najstaršia kodikologická zmienka je u Knauza v diele Pozsonyi káptalnnak kézirati. Neskôr predmet spomínajú Radó a Sopko, avšak spracúvajú ho len katalogizačne. Detailne a cielene spracuvávajú kódex Rybarič z historického hľadiska a Szendrei z hľadiska obsahu a notácie vo faximilnom vydaní Missale Posoniense I., pod názvom Missale notatum Strigoniense ante 1341 in Posonio. Novšie pohľady na datovanie a provenienciu, ako aj širší pohľad na písomnú kultúru bratislavskej kolegiálnej kapituly podáva Šedivý v diele Mittelalterliche Schriftkultur im Presburger Kollegialkaitel. Kódex bol v minulosti predmetom historického, kodikologického, paleografického, kunsthistorického a muzikologického bádania, ale len málo z hľadiska liturgického. Doteraz nebol spracovaný kriticky.

V súčasnosti prebieha príprava na kritické vydanie spomínaného kódexu. 19. 3. 2009 som náhodou našiel  archíve Spolku svätého Vojtecha v Trnave, najmä vďaka ústretovému prístupu pracovníkov archívu, p. Malovcovej a p. Mgr. Jozefa Škodu, ďalšie dva listy prislúchajúce k tomuto misálu a to list s označenou foliáciou C (Sign.: Fasc. 322 č. 10), obsahujúci časť z proprium de tempore — feria V hebd. sanctae. Obsahuje communio, vešpery, poscommunio a obrad zmierenia kajúcnikov. Druhý list s označenou foliáciou CVIII (Sign.: Fasc. 393 č. 6) obsahuje časť z proprium de tempore — feria VI hebd. sanctae. Obsahuje časť pašií od slov „et introivit“ až po slová „Iudei autem clamabant dicentes. Si hunc di“ (Io 18, 15b – 19, 12b). Úplný diplomatický text s textovo kritickými poznámkami sa nachádza v kritickom vydaní kódexu, ktoré je dostupné tu: Missale Posoniense I. - kritické vydanie.

Prikladáme fotografie listov 100 a 108. Po kliknutí na nasledujúce odkazy sa vám zobrazia príslušné strany.

PrílohaVeľkosť
Bratislavský misál - list 10044.99 KB
Bratislavský misál - list 10051.79 KB
Bratislavský misál - list 10856.82 KB
Bratislavský misál - list 10858.16 KB

Informácie o Adam Sýkora

Obrázok používateľa Adam Sýkora

Krátke info o sebe (nepovinné)

Autor článkov z oblasti liturgiky a o liturgii.

ThLic. Mgr. Adam Sýkora, Ph.D. (✴1977) základné štúdium psychológie absolvoval na UCM v Trnave (2003-2008), základné štúdium teológie absolvoval na RKCMBF UK v Bratislave (1998-2002, 2005-2008), postgraduálne štúdium teológie absolvoval na KTF UK v Prahe (2009-2017). Systematicky sa venuje najmä liturgickým knihám, liturgickej textovej kritike, prekladom liturgických textov do slovenčiny a liturgickému právu — rubricistike. Je autorom viacerých článkov v časopise Liturgia a na portáli christ-net.sk.

E-mail: liturgika (at) gmail.com

ORCID iD: 0000-0002-5235-9694 ORCID (medzinárodná identifikácia autorov)

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články