Liturgické rúcha a iné odevy podľa najnovších noriem

Cirkev odpradávna používa liturgické rúcha a tak vynikajúcim spôsobom objasňuje ale aj okrášľuje liturgické slávenia. Použitím rúch mimo liturgie zas dáva svetu najavo prítomosť Cirkvi vo svete a tak poukazuje na svoju hlavu — Krista.
Liturgické ale aj každodenné rúcha okrem toho často poukazujú aj na hodnosť svojho nositeľa, ale nie je to tak vždy.

Postupom času sa v cirkvi vyskytol zvyk, vyznačiť niektorých výnimočných služobníkov tak, že hoci im nebola daná hodnosť, boli im dané insígnie tejto hodnosti. Tak sa neskôr stalo, že po svete chodilo viac infulovaných prelátov, ako skutočných biskupov, alebo že kanonika bolo (podľa insígnií) len veľmi ťažko rozoznať od biskupa. Ťažkou skúškou cirkvi bolo obdobie dvojpápežstva a trojpápežstva, keď pápeži súperili o moc a vplyv a tak si získavali priazeň menovaním rôznych prelátov. Z tohto obdobia pochádzajú aj beneficiáti — teda tí, ktorí dostali benefícium, ale nie riadny úrad s jeho povinnosťami (takýmito beneficiátmi boli najmä kanonici, prepošti, arcidiakoni a opáti). Ďalej z tohto obdobia pochádzajú aj monsignori — pápežskí kapláni. Tituly a ich insígnie sa postupom času množili a tak museli pápeži neraz zasiahnuť a redukovať ich počet, formy a často aj ozdoby. Nezriedka sa stalo, že pápež nemohol zasiahnuť hneď ale postupne — napríklad postupné skracovanie kardinálskeho plášťa z niekdajších zhruba 12 metrov. Dnešný kardinálsky plášť má dve podoby: plášť je jednoduchý a siaha zhruba po členky. Kappa magna, ktorá sa môže používať iba pri slávnostných príležitostiach, je už pomerne krátka a môže sa vliecť po zemi, prípadne stačí, ak ju pridržiavajú dvaja ľudia.

S obnovou liturgie pred II. vatikánskym koncilom a po ňom veľmi úzko súvisí aj obnova posvätných a ostatných cirkevných rúch. Preto bolo k tejto veci vydaných niekoľko dekrétov a ustanovení s ktorými by sme chceli v tomto príspevku ctených čitateľov oboznámiť, pričom sa vyhneme veciam všeobecne známym a zameriame sa na veci málo známe, alebo v praxi problematické.

Ide predovšetkým o tieto dokumenty:

Pontificalia insignia — apoštolský list Motu propio Pavla VI. o prehodnotení používania pontifikálnych insígnií, 21. júna 1968. AAS 60 (1968) 374-377; N 4 (1968) 224-226.

Pontificales ritus — inštrukcia Posvätnej kongregácie pre bohoslužbu O zjednodušení pontifikálnych obradov a insígnií, 21. júna 1968. AAS 60 (1968) 406-412; N 4 (1968) 246-252.

Ut sive sollicite — inštrukcia štátneho sekretariátu ohľadom rúch, titulov a spoločných insígnií kardinálov, biskupov a nižších prelátov, 31. marca 1969. AAS 61 (1969) 334-340.

De vestibus choralibus — Posv. kongregácia pre klérus: Obežník o reformácii chórových odevov, 30. októbra 1970. AAS 63 (1971) 314-315.

Caeremoniale Episcoporum — najnovším dokumentom, ktorý pojednáva o chórových a mimoliturgických odevoch je apendix I knihy Caeremoniale Episcoporum, ktorého pracovný slovenský preklad uvádzame nižšie.

Rúcha „ad usum cottidianum“

Liturgické normy sa týchto rúch dotýkajú len okrajovo, avšak spomínajú ich hlavne z toho dôvodu, že na ne sa obliekajú iné rúcha, buď chórové, alebo liturgické. Tak sa stávajú každodenné rúcha „podkladom“ pre ostatné. Rúcha na každodenné použitie sú hlavne reverenda, kolár a cingulum. Okrem nich možno použiť ešte plášť a klobúk. Ako doplnky sa spomínajú topánky a ponožky. Každodenné rúcha nie sú posvätnými rúchami, preto ich nemožno zamieňať. Reverenda pre kňaza by sa dala prirovnať montérkam pre remeselníka, ale na rozdiel od montérok, reverenda nesvedčí len o zamestnaní, ale aj o Tom pre ktorého robotník vinice pracuje. Preto je reverenda veľmi dôstojným rúchom — o čom nakoniec svedčí aj jej slovenský názov, ktorý je odvodený od latinského reverentia — úcta. V latinčine sa reverenda označuje termínom talare. Základnou je čierna reverenda s čiernym pásom bez goliera. Nie je pravdou, že by presbyteri nemali nosiť tento pás. Na Slovensku sa nazýva cingulum, ale latinské dokumenty rozlišujú pás na reverendu (l-g. zona) a cingulum na albu (l. cingulum). Golier (pelerína), ktorý sa nosí na reverende, prešiel na reverendu z akademického prostredia (ako aj celá reverenda je skôr akademického pôvodu, veď dodnes sa nazýva odev akademických funkcionárov a sudcov talár) a znamená doktorskú hodnosť. Preto by ho nemali používať tí, ktorí túto hodnosť nemajú, pokiaľ inštrukcie a normy nehovoria inak. Mnohí sa odvolávajú na privilégiá siahajúce až k panovníčke Márii Terézii, ktoré boli dosť dlho v platnosti, ale aj tieto privilégiá, tak ako mnohé iné, boli zrušené: „Omnia privilegia, etiam centenaria et ab immemorabili, praesentibus Litteris abolentur […]“1 Ako pokrývka hlavy sa k reverende nenosí biret, ale klobúk2. Požívanie biretu je zakázané pre bežné použitie,3 teda biret sa nosí len ako súčasť chórového alebo liturgického odevu.

Chórový odev

Chórový odev, ako sám názov vypovedá, sa pôvodne nosil v chóre, teda vždy, keď sa členovia kapituly alebo rehoľnej komunity zišli na slávenie liturgie hodín. Keďže takýchto slávení počas dňa bolo veľmi veľa, chórový odev vždy vynikal jednoduchosťou a tvoril akýsi prechod k liturgickému odevu. Chórový odev sa nikdy nepovažoval za striktne liturgický odev (to až v novších časoch), nebolo zriedkavosťou, že biskup prišiel na ples, alebo inú spoločenskú udalosť v chórovom odeve. Preto dodnes biskup prichádza na slávenie štáciovej omše do katedrály, alebo na pastoračnú návštevu v chórovom odeve. Primárne použitie chórového odevu je aj dnes pri slávení liturgie hodín. Ak je prítomný nejaký kňaz na slávení liturgie, ale nemá na ňom ministeriálnu účasť, oblečie si tiež chórový odev. Ale ak koná pri slávení nejakú službu, oblečie sa podľa liturgických noriem. Napríklad presbyter, ktorý asistuje biskupovi pri udeľovaní sviatosti birmovania namiesto diakona, ale nekoncelebruje, oblečie si albu, štólu a pluviál. Vec platí aj opačne. Teda ak kňaz nekoncelebruje, ani nekoná nijakú liturgickú ministeriálnu činnosť (napríklad homíliu) oblečie si nie štólu, ale chórový odev, ktorý mu prislúcha — bez štóly.

Na chórový odev sa spravidla neoblieka nijaký liturgický odev. Výnimkou je v niektorých prípadoch štóla, keď to predpokladajú liturgické knihy. V takomto prípade však štóla nenahrádza ornát ani pluviál a nemôže sa používať mitra ani pastorál. V chórovom odeve sa nikdy nekoncelebruje! Okrem prípadov predvídaných liturgickými knihami (ktorých je veľmi málo) sa nikdy nemieša chórový odev a liturgický odev. Napríklad sa nikdy neoblieka mozeta na albu alebo dokonca na ornát a podobne.

Chórovým odevom pre jednoduchých presbyterov je čierna reverenda s kolárom a čiernym pásom a superpelícia. Môžu použiť aj čierny biret s čiernym brnbolcom. Ako vidno, chórový odev presbyterov sa nijak nelíši od odevu posluhujúcich.

Kanonici si obliekajú na reverendu, ktorá im prislúcha (teda napríklad pápežský kaplán by si obliekol reverendu s fialovým lemovaním a fialový pás, ale kňaz bez vyznačenia iba čiernu reverendu s čiernym pásom) superpelíciu a mozetu čiernej alebo šedej farby s fialovým lemovaním. Fialová mozeta prislúcha len tým kanonikom, ktorí sú vyznačení biskupskou hodnosťou4 inak fialovú mozetu nesmú kanonici používať.5 Kanonici beneficiáti, čiže čestní kanonici, nosia to isté čo riadni kanonici, ale bez fialového lemovania. Biret kanonikov je čierny a nie fialový.

Pápežskí kapláni (monsignori) môžu nosiť reverendu lemovanú a obšívanú fialovou farbou s fialovými gombíkmi (nie červenými, na rozdiel od biskupov a iných prelátov). Na takúto reverendu si oblečú iba superpelíciu. Biret je čierny a nie fialový, ako to bolo predtým.

Správca baziliky minor si na reverendu, ktorá mu prislúcha, a superpelíciu môže obliecť čiernu mozetu s červeným lemovaním a gombíkmi.6

Apoštolskí protonotári supra numerum a čestní preláti Jeho Svätosti majú rovnaký chórový odev: na filalovú reverendu s červeným lemovaním a gombíkmi si obliekajú superpelíciu, ale biret už nie je fialový, ale čierny s čiernym brnbolcom.

Dekani nemajú ustanovený osobitný odev, vrátane biretu, preto sa obliekajú tak, ako ostatní presbyteri, pokiaľ nie sú zároveň prelátmi alebo kanonikmi.

Kanonici a správcovia bazilík minor môžu svoj chórový odev nosiť iba v rámci diecézy, kým preláti ho môžu používať všade na svete.

Liturgické rúcha

Ohľadom liturgických rúch je legislatíva pomerne dostupná. Niekedy vznikajú problémy s interpreptáciou, najmä ak sa niektorí snažia interpretovať legislatívu zo slovenských prekladov.

Tak napríklad pri interpretácii predpisu o použití humerála niektorí namietajú, že ak si albu obliekajú na reverendu, predpis neplatí, lebo reverenda nie je civilným odevom. Predpis však nehovorí o nijakom „civilnom“ odeve, ale o bežnom a bežným odevom pre kňaza je práve reverenda alebo dependencia či „rímska košeľa“, preto ak by mal tento odev trčať spod alby, treba použiť humerál.

Na niektorých miestach sa ešte stále nevžilo, že koncelebranti majú mať tiež ornát. Koncelebrovať iba v štóle je možné ak je nedostatok rúch, ktorý sa nedal predvídať. Ale ak sa o koncelebrácii a počte koncelebrantov vie dopredu, treba zadovážiť aj potrebný počet rúch, aj za cenu, že sa požičajú inde.

Opačný problém býva na Veľký piatok, kedy niektorí kňazi nesprávne interpretujú rubriku o rúchach. V misáli je norma: „Kňaz a prisluhujúci sa oblečú ako na omšu, do rúcha červenej farby“. V latinskej verzii: „Sacerdos et diaconus…“ termín kňaz je v singulári. Nie je to náhoda.7 V tento deň sa nekoncelebruje, teda nie sú ani koncelebranti. Ak sú na slávení utrpenia a smrti Pána prítomní iní kňazi, oblečú si chórové rúcho (ale bez mozety8) bez štóly, štólu si vezmú až keď idú prijímať. Výnimkou je, keď konajú nejaký ministeriálny úkon, napríklad keď kňaz spieva pašie namiesto diakona, keď hovorí homíliu, alebo prináša Najsvätejšiu sviatosť z miesta úschovy — vtedy si štólu vezme.

__________

1 De vestibus choralibus, Posv. kongregácia pre klérus: Obežník o reformácii chórových odevov, 30. októbra 1970, č. 1.
2 Caeremoniale Episcoporum, č. 1203, ale klerici nevyznačení biskupskou hodnosťou nosia klobúk bez šnúr a strapcov zeleno-zlatých (ktoré prislúchajú biskupom) alebo červeno-zlatých (ktoré prislúchajú kardinálom).
3 Caeremoniale Episcoporum, č. 1205 d — neplatí len pre kardinálov, ale primerane aj pre všetkých ostatných: De vestibus choralibus, Posv. kongregácia pre klérus: Obežník o reformácii chórových odevov, 30 októbra 1970, č. 4.
4 De vestibus choralibus, Posv. kongregácia pre klérus: Obežník o reformácii chórových odevov, 30. októbra 1970, č. 2.
5 De vestibus choralibus, Posv. kongregácia pre klérus: Obežník o reformácii chórových odevov, 30. októbra 1970, č. 3.
6 Domus ecclesiae, Kongregácia pre bohoslužbu a disciplínu sviatostí, in: Notitiae č. 282 (1/1990) s. 17, č. 4, alebo slovenský text in: Liturgia č. 1 (1/1991), s. 31, č. 4.
7 Tak isto v Caeremoniale Episcoporum: „Episcopus et diaconi…“, n. 316. Nespomínajú sa koncelebranti, ako to býva inokedy.
8 Cf. Caeremoniale Episcoporum, n. 327.

Informácie o Adam Sýkora

Obrázok používateľa Adam Sýkora

Krátke info o sebe (nepovinné)

Autor článkov z oblasti liturgiky a o liturgii.

ThLic. Mgr. Adam Sýkora, Ph.D. (1977) základné štúdium psychológie absolvoval na UCM v Trnave (2003-2008), základné štúdium teológie absolvoval na RKCMBF UK v Bratislave (1998-2002, 2005-2008), postgraduálne štúdium teológie absolvoval na KTF UK v Prahe (2009-2017). Systematicky sa venuje najmä liturgickým knihám, liturgickej textovej kritike, prekladom liturgických textov do slovenčiny a liturgickému právu — rubricistike. Je autorom viacerých článkov v časopise Liturgia a na portáli christ-net.sk.

E-mail: liturgika (at) gmail.com

ORCID iD: 0000-0002-5235-9694

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články