Keď blýskalo sa, mrholilo... Alebo 165. výročie narodenia sa Nikolu Teslu

„Keď pršalo, mrholilo...“ to asi poznáte; každú chvíľu sa tam už objaví žabiatko.
A čo keby tak – keď blýskalo sa, mrholilo, chlapčiatko sa narodilo? Neviem síce, či to tak naozaj bolo, ale znie to celkom pekne, nie?
Mimochodom, pekne mi znelo v mojich žiackych rokoch napríklad aj to, keď nám odpustili klasifikovanie istej písomkovej otázky z fyziky, aspoň pokiaľ si to správne pamätám. Mali sme totiž zistiť, o koľko sa natiahne medený drôt, ktorý má také a onaké rozmery, keďčosi naňho pôsobí...a tak ďalej. Tak som dosadila tie čísla do vzorčeka, ktorý som sa bola naučila, a vyrátala výsledok. A čakala som na výsledky písomky. Aj ich vyhlásili. Chachacha, ten príklad bol chyták, takto sa medený drôt v živote nenatiahne, odznelo spoza učiteľského stola. To zadanie malo nepravdivé číselné hodnoty, to máme predsa vedieť! Dopálilo ma to. Odkiaľ mám vedieť, čo robia medené drôty? Nepozorovala som ich.
Bolo mi to ľúto, lebo na fyziku, než sme s ňou začali, som sa tešila. Dnes by som povedala, že okrem vlastnenia dobrej pamäti treba pozorovať prírodu. Však sa hneď dozviete, z ktorej knihy to mám.

Takže keď blýskalo sa,... chlapčiatko sa teda narodilo 10. júla v roku 1856, pokrstili ho na Nikolu. Narodilo sa srbskej rodine Teslovej. Mamička domáca, autorka mnohých zlepšovákov do domácnosti, tatko pravoslávny kňaz. Musela to byť pre nich radosť.
O pár rokov chcel dať akýsi pán deťom, ihrajúcim sa na ulici, po jednom peniazi. Nikolovi pozrel do očí a zahlásil: „Ty si príliš chytrý, tebe nedám nič...“ Vskutku, na dar nezvyčajného mozgu sa nalepia aj nezvyčajné nepríjemnosti – malý Tesla vídaval nezriedka pred svojimi očami záblesky, alebo akoby sa mu zjavovali rôzne predmety, bolo to preň aj utrpenie. Však sa o tom, ako aj o iných veciach, môže milý čitateľ dozvedieť v knihe „Můj životopis a moje vynálezy“ práve od Teslu, (Liberec 2012, ISBN 9788074240423).
O ďalších pár rokov leží Nikola na posteli, nivočí ho cholera. Tatko, ktorý chcel mať z neho kňaza, sa hrozí toho, že syn umiera. A povzbudzuje ho, tíši.
„Možno by som vyzdravel, keby si mi dovolil stať sa inžinierom,“ znelo synovo túžobné prianie.
„Budeš navštevovať najlepšiu technickú školu na svete,“ znela tatkova odpoveď. A synovi sa veľmi uľavilo. Zakrátko na údiv všetkých naozaj vyzdravel...
Netreba sa tomu čudovať, že mladý Tesla túži po technike, však od malička rád vymýšľa rôzne zariadenia, napríklad kolotoč na chrústí pohon. Návrhy si nekreslí, v svojej mysli si všetko predstaví do detailu, vidí, čo by sa mohlo pokaziť, mení konštrukciu, robí úpravy... „Nepoužíval som žiadne modely, nákresy a vôbec som neexperimentoval.“
Po uzdravení mu tatko vybral Polytechniku v Štajerskom Hradci (Graz). Rozbalí to tam na plné otáčky – knižnice so všetkým možným, matematika, fyzika, cudzie jazyky, vlastné premýšľanie nad svojimi vynálezmi... Napríklad píše o jednom tunajšom profesorovi – „Veľmi sa o moje pokroky zaujímal a často so mnou zostával ešte hodinu alebo dve po prednáške, aby som vyriešil naviac niekoľko úloh, čo ma veľmi tešilo.“ Najviac sa zaoberá indukčným motorom na striedavý prúd. Pokračuje v štúdiu v Prahe a nakoniec sa ocitne v Budapešti, kde sa „totálne nervovo zrútil.“ Pomocou v tomto utrpení sa mu stane jeden priateľ, venujúci sa športu (neskôr v Paríži náš vedec každé ráno na kúpalisku zapláva dvadsaťsedem okruhov). To Teslu dostalo znova na nohy a jedného dňa pri prechádzke nakreslí priateľovi papečkom diagramy do piesku – tak bude fungovať jeho motor, nový vynález. Nato v knihe čítame: „Pokiaľ sa prirodzená náklonnosť zmení na vášeň, postupujete k cieli míľovými krokmi.“ Do dvoch mesiacov vymyslel „všetky typy motorov a najrôznejšie modifikácie systému, ktoré sa dnes spájajú s mojím menom.“ Teslovej vede prospel aj odchod do Spojených štátov, kde mu ponúkli zamestnanie, a kde už ostal žiť. I keď nie všetko sa mu tam páčilo, napríklad nevoňala mu nezdvorilosť tamojších ľudí, dokonca píše, že „táto zem zaostáva za Európou o viac než sto rokov.“ V roku 1887 tu už bola založená Tesla Electric Company.
Prichádzal roky na úplne priekopnícke, pre mnohých až neslýchané vynálezy, niektoré zaujímavým spôsobom opisuje aj v tejto knižke, ako napríklad jeho cievka či zosilovací vysielač, vzducholoď bez krídel a vrtule...
Vynálezom autor venuje v podstate druhú časť knihy celú – dočítame sa napríklad, že osciláciami elektriny nabíjal slučku (po česky „smyčka“) z tlstého medeného drôtu, čo spôsobilo, že kovové časti v jeho blízkosti sa tavili i explodovali. „A predsa som do miest tohto strašného a zničujúceho virvaru často dával hlavu bez toho, že by som bol niečo cítil alebo si odniesol nejaké následky.“
V podstate neviem, či sú pravdivé aj ostatné veci, ktoré som sa o Teslovi z času na čas dozvedela z iných prameňov. Známymi sa stali napríklad udalosti s tunguzským kráterom na Sibíri. Podľa domnienok niektorých tu vybuchlo akési vesmírne teleso, a zanechalo po sebe tento kráter. Podľa iných tu hrozilo, že meteorit alebo iné teleso sa zrúti na zem a narobí, prirodzene, nesmierne škody celej Zemi. A Tesla zariadil, že vybuchlo nad Sibírou, v nezaľudnenej oblasti, hoci po ňom ostal kráter. Nemám tušenia, či je to pravda, ale nejako táto domnienka slávneho vedca vystihuje, mám dojem. Nevenoval sa vede čisto pre svoje potešenie, vždy bola za tým snaha pomôcť ľuďom.
V našej knižke to cítiť aj v kapitole, v ktorej sa Pán bleskov (ako vynálezcu občas nazývajú) venuje „Problému zvyšovaniu ľudskej energie.“ Zväčša fyzikálnym jazykom (zrejme preňho presným a jadrným) sa tu zaoberá všeľudskými problémami, vlastne – podľa názvu kapitoly – iba jedným problémom. Vyšlo mu, že najzákladnejšie veci sú hlad, vojna a práca.
Hlad – proti hladomorom treba zvýšiť výnosy pôdy, a to tak, že získame dusík zo vzduchu, pomocou elektriny ho premeníme na hnojivo, keď to mám zostručniť. Tak si budeme môcť vypestovať kvalitné prirodzené potraviny.
Vojna – Je treba čo najmenej ľudí nechať sa zúčastniť na vojne; budeme sa len prizerať, ako spolu bojujú stroje, zvané teleautomaty, teda riadené na diaľku. Dokonca sa budú dať zostrojiť také s vlastným „rozumom“ („úsudkom,“ čo treba urobiť). To bude podľa vedcových slov „predstupeň k trvalému mieru.“
Teslovi vychádza, že potraviny, mier a práca, ktoré zvýšia ľudskú energiu, teda ktoré posunú ľudstvo k lepšiemu a sú riešením veľkého problému ľudstva, sú zároveň tromi piliermi kresťanského náboženstva. „Môžeme pritom poznať, ako je kresťanské náboženstvo múdre, hlboké a vedecké, aký veľký má praktický význam a v akom protiklade stojí k iným vyznaniam. Tieto poznatky sú dôsledkom praktických skúseností a vedeckých pozorovaní trvajúcich stáročia. Iné náboženstvá sa oproti tomu zdajú byť len výsledkom abstraktných úvah. (...) Ako kresťanstvo, tak veda nás teda podnecujú na to, aby sme zo seba vydali to najlepšie, aby sme zvýšili výkon ľudstva.“

Nikola Tesla, podľa nemálo ľudí najväčší vedec všetkých čias, zosnul 7. januára 1943. Bolo to v jednom newyorskom hoteli, kde ho, chudobného a zabudnutého, ubytovali. Teším sa teda na jeho zmŕtvychvstanie, aby som bola presná, na zmŕtvychvstanie všetkých ľudí v Posledný deň.

Informácie o Monika Mičudová

Redakčné články