Pápež František pri dnešnom Anjel Pána: Starám sa aj o toho, kto mi to nemôže vrátiť, alebo len o blízkych?

Evanjelium dnešnej liturgie (Mk 9,30-37) rozpráva o tom, že počas cesty do Jeruzalema sa Ježišovi učeníci hádali, kto «z nich je väčší» (v. 34). Ježiš im teda adresuje silné slová, ktoré platia aj pre nás dnes: «Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých» (v. 35). Ak chceš byť prvý, musíš ísť na koniec, stať sa posledným, a slúžiť všetkým. Touto stručnou vetou Pán započína istý zvrat: prevracia kritériá, ktoré určujú, čo sa skutočne počíta. Hodnota človeka viac nezávisí od úlohy, ktorú zohráva, od úspechu, ktorý má, od práce, ktorú vykonáva, od peňazí v banke; nie, od toho nezávisí; veľkosť a úspech majú v Božích očiach iné meradlo: merajú sa službou. Nie tým, čo kto má, ale tým, čo kto dáva. Chceš byť prvým? Slúž. Toto je cesta.

Dnes sa slovo „služba“ javí trochu mdlé, obnosené. V Evanjeliu má však presný a konkrétny význam. Slúžiť nie je prejavom zdvorilosti: znamená robiť tak ako Ježiš, ktorý, zhrňujúc svoj život do niekoľkých slov, povedal, že «neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil» (Mk 10,45). Tak to povedal Pán. Preto, ak chceme nasledovať Ježiša, musíme ísť cestou, ktorú on sám vytýčil, cestou služby. Naša vernosť Pánovi závisí od našej ochoty slúžiť. A to, ako dobre vieme, niečo stojí, lebo to „má príchuť kríža“. Avšak, ako rastú starostlivosť a ochota voči druhým, stávame sa vnútorne slobodnejšími, viac sa podobáme Ježišovi. Čím viac slúžime, tým viac vnímame Božiu prítomnosť. Najmä keď slúžime tým, ktorí nemajú nič, čím by nám to odplatili, chudobným, objímajúc ich ťažkosti a potreby s nežným súcitom: tam sami zisťujeme, že sme milovaní a objatí Bohom.

Aby nám to Ježiš presne znázornil, po tom, čo hovoril o prvenstve služby, robí isté gesto. Videli sme, že Ježišove gestá sú silnejšie než slová, ktoré používa. Aké je to gesto? Vezme dieťa a postaví ho doprostred učeníkov, do stredu, na to najdôležitejšie miesto (porov. v. 36). Toto dieťa v Evanjeliu nesymbolizuje ani tak nevinnosť, ako skôr maličkosť. Lebo tí, ktorí sú maličkí, ako deti, závisia od ostatných, od veľkých, potrebujú prijímať. Ježiš to dieťa objíma a hovorí, že ten, kto príjme jedného takého maličkého, jedno dieťa, prijíma jeho (porov. v. 37). Hľa komu treba predovšetkým slúžiť: tým, ktorí potrebujú prijímať a nemajú sa čím odplatiť. Slúžiť tým, ktorí potrebujú prijímať a nemajú sa čím odplatiť. Prijímaním tých, ktorí sú na okraji, prehliadaní, prijímame Ježiša, lebo on je tam. A v maličkom, v chudobnom človeku, ktorému slúžime, prijímame aj my nežné objatie Boha.

Drahí bratia a sestry, vyzvaní Evanjeliom, položme si niekoľko otázok: Ja, ktorý nasledujem Ježiša, zaujímam sa o toho, kto je najviac prehliadaný, zanedbávaný? Alebo, podobne ako učeníci v onen deň, vyhľadávam osobné uspokojenie? Beriem život ako súťaž, v ktorej si chcem vytvoriť priestor pre seba na úkor iných, alebo verím, že vyniknúť znamená slúžiť? A konkrétne: venujem čas nejakému „maličkému“ - človeku, ktorý nemá prostriedky na to, aby mi to opätoval? Starám sa o niekoho, kto mi to nemôže vrátiť, alebo len o svojich príbuzných a priateľov?“ Toto sú otázky, ktoré si môžeme klásť.

Panna Mária, pokorná služobnica Pána, nech nám pomáha pochopiť, že službou z nás neubúda, ale že službou rastieme. A tiež to, že väčšia radosť spočíva v dávaní než v prijímaní (porov. Sk 20,35).

Text zverejnený na webovej stránke Vatikánskeho rozhlasu .

Informácie o Redaktor

Obrázok používateľa Redaktor

Krátke info o sebe (nepovinné)

Redaktor portálu Christ-Net.Sk

Zobraziť celý profil používateľa

Redakčné články